Prešlo pár týždňov relatívneho pokoja, ktoré nasledovali po colnej eskalácii v „deň oslobodenia“, a prezident USA Donald Trump sa vracia k svojej obľúbenej disciplíne – vyvíjaniu tlaku. Keď si uvedomil, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa nedá vyriešiť jednoduchou dohodou, presúva pozornosť na mäkšie ciele: Európsku úniu (EÚ), ktorá dnes čelí hrozbe 50-percentného cla, a na Harvardovu univerzitu.
Ibaže D. Trump zjavne podceňuje dôsledky svojich výstrelkov, a to najmä tie, ktoré sa týkajú dolára. Ešte v marci som spochybnil názor, že clá dolár posilnia (keďže obmedzia jeho držbu v zahraničí). Dôvod? Akýkoľvek zisk z nižšej zahraničnej držby oslabí strata dôvery v USA. A vývoj mi dal za pravdu. Napriek tomu dnes D. Trump svoju stratégiu pritvrdzuje. Keď v polovici apríla v colnej politike náhle otočil, trhy na chvíľu pookriali. Vznikol dojem, že existuje akási „Trumpova poistka“, ktorá má ochrániť dlhopisový a akciový trh. No všetko je opäť inak. Prezident sa z rozmaru rozhodol, že EÚ si zaslúži ešte vyššie všeobecné clo než pôvodne navrhované. Hoci následne vydal nové vyhlásenie, ktorým zavedenie 50-percentného cla odkladá na 9. júl, investorom je jasné, že rozhodovanie v Bielom dome neriadi analytika, ale nálada.
Základným motívom colnej eskalácie Trumpovej administratívy proti EÚ je nespokojnosť s tempom európskych vyjednávačov. Kto si však pamätá brexit, vie, že Únia si potrpí na rokovania. Európania idú do detailov dôkladne a bez emócií – a nikdy by nepristúpili na účelovú dohodu, ktorá by D. Trumpovi umožnila „tváriť sa“, že dosiahol víťazstvo. Na to by museli akceptovať vyššiu základnú colnú sadzbu tak, ako to USA urobili pri Spojenom kráľovstve. Z pohľadu veľkosti EÚ a jej dôležitosti pre americké nadnárodné spoločnosti je nepravdepodobné, že D. Trump si novú agresívnu pozíciu udrží. Ak by ju predsa len presadzoval, reakcia trhov by bola podobná tej zo začiatku apríla: prudký pokles akcií, nárast výnosov z dlhopisov, teda jasný signál úniku kapitálu. Päťdesiatpercentné clo na európsky tovar by nielen poškodilo americké firmy a spotrebiteľov, ale vážne by ohrozilo aj export amerických služieb. Je samozrejmé, že EÚ by okamžite prijala odvetné opatrenia vrátane tých, ktoré by zasiahli americké technologické firmy. Požiadavka amerického prezidenta, aby veľké firmy presunuli výrobu do Spojených štátov, navyše odráža zameranie na tradičné odvetvia, akým je automobilový priemysel. Je však úplne nereálne, že by sa nemecká vláda len nečinne prizerala, ako jej automobilové giganty presúvajú väčšinu výroby do USA.
Ďalším cieľom prezidentovej politiky je Harvardova univerzita. Ako upozorňuje Jason Furman vo Financial Times, nedávne rozhodnutie administratívy zakázať Harvardu prijímať zahraničných študentov, ktorí zvyčajne platia plné školné, je priamym útokom na jeho finančnú stabilitu. No problém sa nekončí pri jednej univerzite. Región okolo Bostonu, v mnohých smeroch podobný Silicon Valley, stojí na výskume a špičkovom školstve. Ak sa zahraniční študenti a výskumníci začnú Amerike vyhýbať, otrasie sa celý inovačný ekosystém a tým aj schopnosť USA byť svetovým lídrom v oblasti technológií. Zo skúsenosti viem, čo kvalitné školstvo pre región znamená. Pri práci na regionálnej obnove v Spojenom kráľovstve ma inšpiruje severovýchod USA – oblasť, ktorú v 60. a 70. rokoch považovali za priemyselne upadajúcu, podobne ako dnes sever Anglicka či časť Európy. No vďaka univerzitám, najmä Harvardu či Massachusettskému technologickému inštitútu (MIT) sa premenila na jednu z najprosperujúcejších častí USA. A tento motor rastu chce D. Trump odpojiť?
A opäť sme pri dolári. Prezidentove chaotické a sebadeštruktívne rozhodnutia podkopávajú cyklické aj štrukturálne vyhliadky americkej meny. Na hodnotenie takzvanej spravodlivej hodnoty dolára používam metódu inšpirovanú výskumom profesora ekonómie Johna Williamsona o rovnovážnych výmenných kurzoch, ktorá analyzuje relatívne ceny a produktivitu. Výsledok? Tým, že D. Trump útočí na inštitúcie, ktoré stoja na čele produktivity, teda výskumné a vzdelávacie centrá, a zároveň presadzuje politiku, ktorá zvyšuje cenovú hladinu, oslabuje dlhodobú férovú hodnotu dolára. A tým, že podkopáva piliere právneho štátu, narúša aj dôveru v americkú demokraciu a ekonomiku, čo zas vrhá tieň pochybností na dolár ako globálnu rezervnú menu.
© Project Syndicate, 2025, www.project-syndicate.org
