Klasickým videopožičovniam pribúda online konkurencia. Filmy sa už dajú vypožičiavať nielen v kamenných obchodoch, ale i cez internet, z pohodlia obývačkového kresla. Video na požiadanie (video on demand – VoD) zažíva boom. No na to, aby sa stal reálnou hrozbou pre bežné videopožičovne, nový koncept distribúcie filmovej zábavy zatiaľ nemá. Ak sa majú zmeniť pomery na trhu, potrebuje technológia dozrieť a používatelia zásadne zmeniť zvyklosti.
Station a ďalší
Najviac skúseností s videom na požiadanie na Slovensku má Slovak Telekom (ST), ktorý s ním na svojich portáloch T-Station a Zoznam experimentuje od októbra 2005. Do podnikania s filmovou zábavou – ako jednou zo zložiek online obsahu – sa pustil preto, aby podporil predaj rýchleho pripojenia do internetu. Videopožičovňa je tiež súčasťou digitálnej televízie Magio, ktorú Telekom poskytuje od začiatku tohto roka.
S ambíciou využiť veľký potenciál, ktorý VoD pripisujú analytici a prognostici, na trhu v posledných mesiacoch pribudlo viacero hráčov väčšieho i menšieho kalibru. Orange spustil online videopožičovňu v rámci projektu Homebox, i keď tá je dostupná iba zákazníkom s prípojkou do jeho novej optickej siete. Naopak, všetkých slovenských – a aj českých – používateľov internetu, bez ohľadu na to, cez koho sú pripojení, oslovuje server Kabelplus.tv, ktorý prevádzkuje rovnomenná košická spoločnosť.
Do online videobiznisu vstúpila i televízia Markíza, denník Pravda a internetový poskytovateľ Slovanet, ktorí využívajú platformu Kinománia.sk. Tú vyvíja, prevádzkuje a na veľkoobchodnej báze sprístupňuje distribútor informačných technológií Alef Nula z Česka. Za riekou Moravou medzi jeho zákazníkov patrí portál Seznam, televízia Nova a internetový provider Czech On Line.
Kinománia minimalizuje náklady na štart podnikania v online videodistribúcii. Inými slovami, Markíza a Pravda naň vynaložili podstatne menej peňazí ako Telekom alebo Kabelplus. Samozrejme, ak sa klienti Alefu Nula chcú vzájomne odlíšiť, musia zákazníkom poskytnúť vlastnú unikátnu pridanú hodnotu. Napríklad Slovanet chápe filmy ako jednu zo zložiek svojho multime-diálneho portálu GoFun, na ktorom sprístupňuje aj hudbu a internetové rádiá: „V krátkom čase doplníme ponuku [filmov] z iných zdrojov.“
Vládny grant
Jednotlivé slovenské VoD služby sa líšia najmä v rozsahu a štruktúre filmových knižníc. Kým napríklad T-Station má v databáze štyri stovky titulov, Kabelplus.tv ich ponúka niekoľko desiatok. No ako zdôrazňuje, iba preto, že na trh vstúpil len nedávno. Do konca roka ich má byť niekoľko stoviek. Tak či onak, od veľkosti – a kvality – knižnice sa odvíja popularita služby. ST hlási, že cez T-Station sa týždenne predá 300 až 600 filmov, začínajúce VoD servery sa zatiaľ prevádzkou chváliť nechcú. A, popravde, ani nemôžu.
Telekom evidentne vedie aj v objeme investícií do videoslužby, hoci ich výšku zverejniť nechce. Rovnako ako jeho konkurenti. Jediným indikátorom nákladovosti videa na požiadanie je grant 25 miliónov českých korún (30 mil. Sk), ktorý Alef Nula získal na vývoj VoD platformy od českého ministerstva informatiky. Pre úplnosť, ako dodáva manažér projektu Róbert Drotár, firma napokon dotáciu nevyužila a Kinomániu financovala z vlastných zdrojov.
Umožňuje a obmedzuje
Boom videa na požiadanie súvisí s rozmachom rýchleho internetu (broadbandu). Kým pripojenie nebolo dostatočne rýchle a spoľahlivé, o VoD sa veľmi uvažovať nedalo. Sťahovanie veľkých balíkov dát trvalo pridlho. No kapacita liniek a tým i komfort pri downloadovaní sa neustále zvyšujú. Cez súčasné priemerné broadbandové pripojenie s rýchlosťou jeden megabit za sekundu sa film zo servera dostane k používateľovi za dve hodiny. Prípadne sa dá pozerať už počas sťahovania.
Kapacita linky však rozvoj VoD stále obmedzuje. Provideri vysielajú filmy v komprimovanej podobe, preto sa kvalita obrazu a zvuku znižuje. Najmä na veľkých plazmových a LDC televízoroch preto klasické DVD ponúka lepší zážitok. Online pripojenie sa síce neprestajne zrýchľuje, no požiadavky na výkon rastú takisto. Veľký nápor na kapacitu prinesie príchod filmov vo vysokom rozlíšení, v High Definition (HD) kvalite. Trendu, raziacom si cestu do šírenia zábavy cez satelit a káblovku, sa nevyhnú ani online hráči.
Okrem toho, filmy sa cez online videopožičovne distribuujú iba v dabovanej verzii, takže divák je ukrátený o pôvodné znenie. Nehovoriac o titulkoch a bonusoch z dévedéčka. I keď to sú nedostatky, ktoré sa dajú relatívne ľahko odstrániť. A prevádzkovatelia na tom podľa vlastných slov už pracujú.
Video na požiadanie brzdí i obchodný model niektorých broadbandových služieb. Kto využíva balík s dátovým limitom, riskuje, že si ho vyčerpá stiahnutím jedného či dvoch filmov. Návod, že filmy treba downloadovať cez víkendy a sviatky, keď sa prenesené dáta nezapočítavajú, je síce účinný, ale na úkor zákazníckeho komfortu. Kým sa VoD prevádzkovatelia nedohodnú s internetovými providermi, jediným zmysluplným riešením ostáva prechod na dátovo neobmedzené pripojenie.
Ďalším problémom VoD je, že film z internetu sa dá zvyčajne pozerať iba na monitore počítača. Presnejšie, ak zákazník nevyužíva prídavné zariadenie (set-top-box) ako v prípade Magia alebo Homeboxu, potrebuje viac než bežné počítačové znalosti a hardvérové vybavenie, aby obraz a zvuk dostal na obrazovku televízora. Jednoduché riešenie, pri ktorom by stačilo zopár kliknutí, aspoň zatiaľ nejestvuje.
Lídri a adult
Okrem technických nedostatkov narážajú online videopožičovne na zdržanlivosť filmových a distribučných spoločností. Tie sa vzhľadom na dlhoročné problémy s internetovými pirátmi k online šíreniu ich produktov – hoci legálnemu – stavajú opatrne. Providerov videa na požiadanie stojí nemálo úsilia a času, aby ich presvedčili o spoľahlivosti digitálnej ochrany. A aby upustili od predstáv mimoriadne náročných a obmedzujúcich opatrení, medzi ktoré patrí napríklad požiadavka odpojiť klien-ta, ktorého prichytili pri nelegálnom sťahovaní filmov.
Vo filmárskej brandži sú k online predaju ústretovejší menší producenti. Naopak šestica najväčších hráčov kinematografického priemyslu prekonáva nedôveru len veľmi pozvoľna. V slovenských online knižniciach tak chýbajú tituly od štúdií ako Walt Disney, Universal, Paramount či 20th Century Fox, ktoré sa bežne nachádzajú v kamenných DVD požičovniach. „Sme vo fáze prvých rokovaní,“ konštatuje produktová manažérka ST Monika Podoláková.
Kto čaká, že niektorým slovenským VoD providerom v rokovaniach s filmármi pomôže zázemie nadnárodnej korporácie, ten sa mýli. Dôvodom sú lokálne špecifiká. ST sa preto s filmármi musí dohodnúť samostatne, hoci materský Deutsche Telekom už s nimi kontrakt pre územie Nemecka uzavrel.
Pravda, situácia sa postupne zlepšuje. Cez Kabelplus a Kinomániu sa už teraz online predávajú kinohity z dielne jedného z hlavných hráčov, spoločnosti Warner Bros. Na druhej strane, je otázka, či rozšírenie ponuky o filmy veľkej šestky rozpumpuje záujem váhajúcich zákazníkov. „Kvalita filmov nie je daná len tým, že vznikli vo veľkom štúdiu. Filmové celebrity ako Angelina Jolie, Bruce Willis alebo Jean Reno netočia len u nich, ale aj u nezávislých producentov. A tieto filmy v ponuke máme,“ hovorí za všetkých R. Drotár.
Ak aj filmári súhlasia s tým, že ich produkty sa na web dostanú, treba ich presvedčiť, aby ich sprístupnili v rovnakom čase ako v kamenných videopožičovniach. V súčasnosti filmy do online knižníc prichádzajú väčšinou s niekoľkotýždňovým oneskorením. „Ale táto doba sa skracuje a dokonca sa hovorí o tom, že niektoré tituly by sa na internet mohli dostať skôr ako do kín,“ dodáva spolumajiteľ Kabelplusu Róbert Méder.
Kto s online distribúciou očividne problém nemá, sú producenti zábavy pre dospelých. Ich snímky patria v internetových požičovniach k najpopulárnejším. „Záujem o adult je väčší ako o štandardnú filmovú produkciu,“ potvrdzuje projektový manažér portálu T-Station Radoslav Ondřejíček. Naopak, Kinománia filmy pre dospelých nepredáva vôbec. „Spolupracujeme s najvýznamnejšími hráčmi na trhu – televíziami, portálmi, internetovými poskytovateľmi –, ktorí často nechcú spájať svoje meno so »šteklivým« obsahom,“ vysvetľuje R. Drotár.
Banky
Okrem technickej kvality a rozsahu knižnice sa na komforte online videopožičovní podieľa i spôsob platby. Provideri spolupracujú s vydavateľmi kreditných kariet, pripájajú sa k internet bankingom slovenských bánk, siahajú po alternatívnych platformách. Napríklad na T-Statione možno platiť esemeskou, cez teletext alebo prostredníctvom faktúry ST.
Banky vo všeobecnosti s VoD providermi spolupracovať chcú. Problém je, že ich systémy na takúto spoluprácu nie sú vždy pripravené. „Niektoré sú plne prispôsobené, iné nie,“ tvrdí R. Méder. V praxi napríklad platobný systém VÚB a UniCredit Bank generuje avízo o realizácii platby v podobe, ktorú treba manuálne spracovať. Licenčný mechanizmus Kabelplusu potom zaeviduje platbu neskôr ako pri iných systémov a titul si možno stiahnuť až približne pol hodiny po zaplatení. „Pri rokovaniach s bankami sa nestretávame vždy s ochotou na implementáciu takých prvkov, aby sme s nimi mohli spolupracovať,“ dodáva R. Méder.
Pokiaľ ide o cenu za vypožičanie filmu, online knižnice kopírujú úroveň svojich kamenných konkurentov. Stiahnutie a pozretie jedného filmu počas doby platnosti licencie vychádza u väčšiny providerov na 55 korún (s DPH), na webe Kabelplusu o desatinu menej. Niektoré kategórie, napríklad epizódy seriálov a dokumenty, sú lacnejšie, iné (adult) drahšie.
Ďalší hráči
Hoci telekomunikačné a internetové firmy si od videa na požiadanie sľubujú nové príjmy, niektorí analytici sú skeptickí. Agentúra Forrester Research dokonca vyhlásila, že platené downloady videa sú slepá ulička. Jej prieskum ukázal, že filmy a TV programy si sťahuje úzka skupina nadšencov. Kým sa k nim nepridajú masy bežných zákazníkov, trh neporastie dostatočne rýchlo, aby naplnil ambície poskytovateľov.
A záležať bude aj na ďalších nových formách distribúcie filmovej zábavy. O priazeň divákov sa uchádzajú napríklad video-požičovne, ktoré síce využívajú internet, ale iba na to, aby pozbierali dopyty zákazníkov – a dévedéčka posielajú klasickou poštou. Výhody online a „kamenného“ sveta na Slovensku kombinuje napríklad projekt DVDrent.sk spoločnosti i-port.
Okrem toho, slovenský trh môžu ešte stále objaviť prevádzkovatelia platforiem, označovaných ako pay per view alebo near VoD. Tie vysielajú filmy cez satelit alebo káblovú sieť podľa presne stanoveného rozvrhu a záujemca si ich za poplatok pozrie vtedy, keď mu to vyhovuje. Napríklad nemecký Premiere alebo španielsky Digital Plus každý deň premietajú nonstop päť či šesť filmov – od áčkových blockbusterov až po nezávislú produkciu.
Foto - Profimedia.cz
