Ešte pred niekoľkými desaťročiami bol vysokoškolský titul vstupenkou k istému zamestnaniu a stabilnej kariére. Dnes už takúto garanciu nepredstavuje. Mnohí čerství absolventi zisťujú, že diplom je len jednou časťou skladačky. Bez praxe, zručností a flexibility má na trhu práce len obmedzenú hodnotu.
V Spojených štátoch čelí generácia 22 až 27-ročných absolventov vyššej miere nezamestnanosti než je celonárodný priemer. Hlavným dôvodom je absencia praktickej skúsenosti. Mnohí vstupujú na trh nepripravení, pričom podobný vývoj možno pozorovať aj medzi mladými Európanmi vrátane Slovenska.
Diplomová inflácia v praxi
Masívne prijímanie študentov na vysoké školy síce zvyšuje formálnu vzdelanostnú úroveň populácie, no často na úkor kvality. Ako upozorňuje Susan Carlsonová z Pittsburgh State University: „Mnohí vysokoškoláci sú funkčne negramotní - nevedia kriticky myslieť, správne interpretovať informácie ani ich efektívne aplikovať v praxi.“
To sa odráža aj na mzdovej úrovni. Zatiaľ čo v 90. rokoch zarábali absolventi vysokých škôl na Slovensku až dvojnásobok oproti stredoškolákom, dnes je tento rozdiel približne „len” na úrovni 40 percent. V globálnom meradle sa trend opakuje. Široká dostupnosť technológií a automatizácia znižujú dopyt po niektorých typoch kvalifikácií, ktoré kedysi vyžadovali vysokoškolské vzdelanie.
Dáta z pracovného portálu Indeed a Eurostatu ukazujú, že aj v tradične „vysokoškolských“ oblastiach ako právo, financie či IT klesá počet pracovných pozícií určených pre absolventov. Naopak, rastie počet zamestnancov bez diplomu, ktorí však disponujú konkrétnymi zručnosťami. Tento vývoj pritom môže byť len predzvesťou toho, čo príde s plným nástupom umelej inteligencie.
Kvalifikovaní, no neskúsení
Zatiaľ čo v USA záujem o vysokoškolské štúdium medzi rokmi 2013 až 2022 klesol o päť percent, v Európe narastá. Prispievajú k tomu aj verejné dotácie, ktoré zvyšujú dostupnosť štúdia. Slovensko nie je výnimkou - až 39 percent ľudí vo veku 25 až 34 rokov má vysokoškolský titul, čo je nad priemerom EÚ.
No rast nie je rovnomerne rozložený. Medzi európskymi vysokoškolákmi prevažuje záujem o spoločenské a humanitné vedy, zatiaľ čo technické, prírodovedné a zdravotnícke odbory, ktoré sú z hľadiska zamestnateľnosti najperspektívnejšie, stagnujú.
Slovenský vysokoškolský systém v súčasnosti ponúka viac než 7 200 akreditovaných študijných programov. Vzhľadom na veľkosť populácie ide o neúmerne vysoké číslo. Výsledkom je roztieštenosť, neprehľadnosť a nižšia kvalita výstupov, čo vyvoláva frustráciu medzi zamestnávateľmi.
Experti sa však zhodujú, že vysokoškolské vzdelanie má stále svoj význam, no len vtedy, ak je kvalitné, prepojené s praxou a doplnené o aktívny prístup študenta. Hodnota titulu závisí od výberu odboru, prestíže školy, praktických skúseností a schopnosti samostatného myslenia. Ako zdôrazňuje Lucia Kleštincová, manažérka sekcie školstva a vzdelávania v IHP:
„Získať diplom už ani zďaleka nestačí. Kto chce byť konkurencieschopný, musí si vybrať žiadaný odbor, absolvovať stáže, ovládať cudzie jazyky a investovať do osobnostného rozvoja. Nestačí len odsedieť ďalších päť rokov štúdia.“
Ďalšie dôležité správy
