Súčasné balíčkové turbulencie priniesli tvrdenie ministra financií o nemožnosti zostaviť rozpočet verejných financií bez vyšších a nových daní, tvrdia analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Takéto tvrdenie považujú za mýtus, ktorý financmajstri oprašujú pomerne často. Podľa INESS si pritom zamieňajú slovíčko „nedá sa“ so slovíčkom „nechceme“.
- Aktuálne fakty o rozpočtových príjmoch
• Príjmy verejnej správy vzrástli od roku 2008 o 6,2 percenta HDP
• Podľa prognózy EK dosiahnu v roku 2023 príjmy štátu 40,7 percenta HDP, to je viac ako v Českej republike 39,8 percenta či v Poľsku 38,6 percenta, len v Maďarsku budú mierne vyššie 41,4 percenta
• Slovensko má najvyššie daňovo odvodové zaťaženie mzdy v strednej a východnej Európe
• Slovensko má najvyššiu sadzbu firemnej dane v strednej a východnej Európe
• Objem firemných daní dosahuje 3 percentá HDP, čo je viac ako priemer EÚ, výrazne viac ako v Poľsku a v Maďarsku
• Nepriame dane predstavujú 35 percent daňových výnosov, v Poľsku 40 percent, v ČR 32 percent, v Maďarsku 50 percent. Medzi krajinami sú veľké rozdiely v prístupe v zdaňovaní, v Nemecku to je len 26 percent
• V Českej republike nikdy nebol bankový odvod, ani špeciálny odvod regulovaných subjektov
• Negatívne externality sú len zástierka pre zvyšovanie spotrebných daní. Negatívne externality štát nesleduje ani nevyhodnocuje, nepozná ich hodnotu. Na osvetové programy vydáva menej ako percento z týchto daní
Zostaviť rozpočet nie je problém
Analytici INESS poukazujú na dôvody
1. Zostaviť rozpočet nie je problém. Problém je zastaviť nekontrolovaný rast výdavkov. Ešte v roku 2019 dosahovali výdavky 40 miliárd eur, v roku 2022 to už je 49 miliárd eur. Aj bez vyšších daní má dnes vláda k dispozícii o 9 miliárd eur viac, než pred pandémiou.
2. Dodatočné daňové príjmy sa nepoužívajú na znižovanie deficitu ale na zvyšovanie výdavkov. V rokoch 2015-2020 dosiahli nadpríjmy (neplánované príjmy) 6,5 miliárd eur, ale výdavky prevyšujúce rozpočet dosiahli 15,8 miliárd eur.
3. 327 miliónov eur z daňových nadpríjmov štátneho rozpočtu má byť použitých na financovanie sociálneho balíčka, hoci deficit v tomto roku dosahuje 4,5 miliárd eur.
4. Vláda nevykonala systematický a personálny audit kapitol štátneho rozpočtu, ten je predpokladom dlhodobých úspor v jej výdavkoch.
5. Neefektívne výdavkové tituly, vrátane rodinnej politiky neboli revidované s cieľom zvýšiť ich adresnosť a efektívnosť. Nevieme, či tieto výdavky robia to, čo od nich čakali politici pri ich zavádzaní.
Navrhnutý sociálny balíček v tomto prístupe pokračuje, tvrdí INESS. Podľa inštitútu je finančne nákladný, a tým vytláča potrebné reformy výdavkov v oblasti hmotnej núdze.
Nové výdavkové politiky
„Slovenská verejná správa má k dispozícii podobný objem zdrojov ako iné, porovnateľné krajiny. Problémom je neustále vytváranie nových výdavkových politík, ktoré sú plošné a preto veľmi nákladné,“ uvádza Radovan Ďurana, analytik INESS.
Pripomína, že Slovensko potrebuje zodpovedný prístup k verejným financiám, čo podľa neho znamená, že dodatočné daňové príjmy sa využívajú na znižovanie deficitu a znižovanie verejného dlhu. „Adresná pomoc odkázaným domácnostiam sa dá financovať z rezerv, ktoré sú na výdavkovej strane rozpočtu verejnej správy,“ dodáva Ďurana.
Ďalšie dôležité správy
