Malí výrobcovia potravín sú čoraz častejším terčom organizovaného zločinu. Podľa expertov na kriminalitu otvorili podvodom dvere najmä problémy v lokálnom i globálnom dodávateľskom reťazci. Niekoľko potravinárskych podnikov z Európy už prišlo o státisíce eur. Zlodeji sa pritom vydávali za legitímnych kupujúcich.
V októbri 2024 sa britský producent údeného lososa Chris Swales len márne snažil získať 37-tisíc libier od muža menom Patrick Moulin, ktorý od neho „kúpil“ tovar pod zámienkou, že pracuje pre francúzsky supermarket Match. Jeden z najznámejších britských predajcov remeselného syra sa zas v tom istom roku stal obeťou iného rozsiahleho podvodu. Falošný kupujúci sa v rámci neho vydával za zástupcu veľkého maloobchodníka a objednal si 22 ton syru cheddar v hodnote 300-tisíc libier. Kým si uvedomil, že nie je tým, za koho sa vydáva, bolo už neskoro.
V Grécku podvodníci ukradli zo skladu v Chalkidiki 52 ton olivového oleja. V Španielsku prišla gurmánska potravinová spoločnosť o 400 kusov iberskej šunky v celkovej hodnote 200-tisíc eur. Odborníci predpovedajú, že prípady budú aj v tomto roku pribúdať, keďže luxusné potraviny sa pre pretrvávajúcu infláciu a rastúce ceny stali veľmi atraktívnou korisťou.
Priaznivá súhra faktorov
Podľa nových údajov došlo v roku 2024 k 79-percentnému nárastu krádeží v globálnom potravinovom dodávateľskom reťazci. Tento trend umocnila najmä rastúca inflácia či rozmach nových podvodných praktík. Svoju úlohu zohralo aj zdražovanie potravín, o ktoré sa postarali pandémia, vojna na Ukrajine, kríza životných nákladov a zmena klímy. Suchá v Španielsku napríklad v roku 2023 vystrelili ceny olivového oleja nahor až o 70 percent. Významnými faktormi sú aj súčasné geopolitické napätie, ekonomické výkyvy či príchod umelej inteligencie.
Podľa analýzy BSI Consulting zaznamenali Spojené štáty a európske krajiny vysoký počet krádeží, do ktorých boli zapojení interní pracovníci alebo vodiči. Spojené kráľovstvo, Brazíliu, Indiu a Nemecko potrápil aj nárast takzvaných strategických krádeží za použitia digitálnych nástrojov. Ide síce o menej riskantnú, no stále veľmi efektívnu metódu.
Terčom zločincov sú najmä menšie potravinárske podniky vrátane malovýrobcov, malých fariem, farmárskych trhov a predajní z dvora. Tieto subjekty totiž často nemajú prostriedky na preverovanie obchodných partnerov.
Od drog k syru
Odborníci upozornili, že podvodov sa dopúšťajú nielen zločinecké gangy, ale aj legitímne spoločnosti. Občas dokonca spolupracujú. Aby zlodeji pôsobili uveriteľnejšie, musia vedieť, ako potravinársky priemysel a dodávateľské reťazce fungujú. „Pravdepodobne v odvetví pracovali alebo v ňom mali kontakty, ktoré im radili,“ vysvetlil Guardianu kriminológ Jonathan Davies. Jeho tvrdenia potvrdila aj správa z dielne britskej a škótskej jednotky pre potravinovú kriminalitu.
Potravinársky priemysel sa do priazne organizovaného zločinu dostal už dávnejšie. Spočiatku kriminálnikom slúžil najmä na nelegálne pašovanie drog cez hranice, v rámci ktorého využívali legálne potravinové reťazce. V septembri 2024 našiel jeden z francúzskych supermarketov v banánoch desiatky kilogramov kokaínu. Polícia doteraz netuší, kto mal byť konečným príjemcom. Podobné nálezy šokovali v rokoch 2015, 2022 a 2023 aj Česko. Svoju skúsenosť s potravinovým „kontrabandom“ majú aj Nemecko, Španielsko či Belgicko.
Hoci sa drogy dostanú až na koniec potravinového reťazca len výnimočne, cezhraničný prevoz nelegálneho tovaru v potravinových kontajneroch je oveľa bežnejší. Keď sa drogovým kartelom a iným kriminálnikom podarí infiltrovať do podniku alebo pochopiť jeho fungovanie, začnú „vetriť“ ďalšie príležitosti. Tou je aj krádež kvalitných syrov, lososa, vína či iných drahých potravín. Za potravinové zločiny im totiž hrozí miernejší trest než za pašovanie drog.
Ďalšie dôležité správy
