Napriek tomu, že v celom Taliansku je len približne 25- až 30-tisíc taxikárov, podarilo sa im od zákonodarcov získať značné privilégiá. Premenili sa totiž na mocnú lobistickú skupinu, ktorá dokázala zablokovať akúkoľvek liberalizáciu odvetvia a ovplyvniť rozhodovanie mnohých talianskych vlád. „Dokonca ani technokratická vláda s reformátorom, akým bol Mario Draghi, nedokázala prekonať ich vplyv,“ povedal pre Euractiv dopravný ekonóm Andrea Giuricin z Univerzity Milano-Bicocca.
Aby si udržali monopol, taxikári často organizovali masové protesty a v niektorých prípadoch sa uchýlili aj k násiliu. Týmto spôsobom sa im podarilo vynútiť vždy ďalšie a ďalšie obmedzenia pre vozidlá na prenájom s vodičom (NCC). „Sú jedinou skupinou, ktorá dokázala preniknúť do talianskeho parlamentu a senátu s provizórnymi bombami, pričom zo strany bezpečnostných zložiek čelili iba minimálnemu alebo žiadnemu odporu. Keď sa mobilizujú, ich schopnosť paralyzovať politiku je očividná,“ vysvetlil Matteo Hallisey, prezident strany +Europa.
Jadrom problému je trh, ktorý bol desaťročia umelo obmedzovaný a do ktorého je takmer nemožné preniknúť. Napríklad v mestách ako Miláno a Rím nedošlo k vydaniu nových licencií vyše 20 rokov. Pôvodne boli poskytované zadarmo ako verejná služba, no postupne sa stali súkromným majetkom šťastlivcov a ich dedičov, ktorí na ich predaji ďalej zarábali. Dnes sa predávajú až za 200-tisíc eur a v Benátkach dokonca za 400-tisíc eur.
Ďalším problémom talianskeho taxisektora sú daňové úniky, keďže skutočné zisky sú vyššie než tie oficiálne priznané. „Ak sa pozrieme na daňové priznania, priemerný hrubý ročný príjem taxikára v Taliansku je 15-tisíc eur, čo je zhruba 1 200 eur mesačne. Niektorí vodiči však uviedli príjmy len 700 eur mesačne. Ak majú služobné licencie hodnotu od 200- do 250-tisíc eur, niečo tu zjavne nesedí,“ dodal A. Giuricin.
Už roky musia mať všetky taxíky povinne POS terminály, aby si zákazníci mohli vybrať, či zaplatia v hotovosti alebo kartou. M. Hallisey však poukázal na to, že taxikári túto povinnosť často ignorujú, aby sa vyhli vysledovateľnosti platieb. V Bologni napríklad taxikár Roberto Mantovano, známy aj ako „Red Sox“, otvorene priznal, že roky patril k tejto „taxi mafii“ po tom, čo vo svojej knihe odhalil skutočné zárobky a taktiky, ktoré taxikári používajú.
Ďalšie dôležité správy
