V minulosti sme si mysleli, že závislosť je väčšinou spojená s látkami ako heroín, kokaín či nikotín. Dnes sa vytvárajú takzvané behaviorálne závislosti. Sú podobné ako závislosti na drogách a ich spoločnou črtou je deficit kontroly správania. Návyková je u behaviorálnej závislosti činnosť, ktorá je zdanlivo neškodná a človeka krátkodobo odmeňuje. Hovoríme o závislostiach na počítačových hrách, mobilných aplikáciách alebo sociálnych sieťach.

Moderné technológie, ktoré nám v práci pomáhali, majú dnes negatívny efekt na výkon v práci, tvrdí v komentári analytik Dan Nixon, ktorý pracuje v britskej centrálnej banke Bank of England. Poukazuje na množstvo dôkazov, že nové technológie nám síce urýchlili pracovné nasadenie, ale na druhej strane „požierajú“ v ekonomike potenciálny rast produktivity práce, ktorá dlhodobo stagnuje nielen vo Veľkej Británii ale aj na Slovensku.

Blog vyvolal mnohé reakcie, keďže centrálna banka sa dotkla pomerne svetského problému - vzostupu takzvanej ekonomiky pozornosti. 

Smartfón či Facebook v práci spomaľujú. Brzdia tak celú ekonomiku

Vzťah medzi rastom/poklesom produktivity práce s predajom smartfónov Zdroj: Bank of England

Robota, Facebook, Instagram, robota ...

Autor vplyv na produktivitu práce vysvetľuje tým, že prospešnosť informačných technológií je narušovaná nepozornosťou a nesústredenosťou. Ľudia plytvajú časom, v ktorom majú pracovať. V komentári sa opiera o niekoľko faktov. 

Americká obchodná komora zistila, že ľudia strávia až hodinu svojho pracovného dňa na sociálnych médiách, v prípade mladých ľudí z generácie mileniálov je to až 1,8 hodiny. Výskum ukázal, že priemerný počet interakcií, ktoré má bežný americký užívateľ s mobilom (kliknutie, písanie či prejdenie prstom po displeji) predstavuje 2 617 dotykov denne, čo zaberie zhruba dve a trištvrte hodiny. Ďalšia štúdia zistila, že bežný majiteľ smartfónu sa s ním hrá v priemere 2,5 hodiny denne. Zapojenie do sociálnych sietí navyše ľudskú myseľ provokuje k impulzívnym reakciám.

Vlani marketingová spoločnosť IntelliAd Media zistila, že návštevnosť webových stránok obchodov a e-shopov dosahuje maximá od druhej do šiestej popoludní, teda v závere pracovnej doby. „Pri pohľade na používanie zariadení sa zdá, že mnohí zákazníci pracujú v kancelárii. Dve tretiny návštev pochádzajú z notebookov a stolových počítačov počas pracovných dní,“ povedal pre televíziu CNBC šéf firmy Frank Rauchfuß.

To nie je všetko – rozptyľovanie v práci má zásadný dosah na výkon zamestnanca. Štúdia University of California zistila, že pokiaľ je zamestnanec niečim vyrušený, trvá mu návrat k opätovnému sústredeniu sa v práci v priemere 23 minút a 15 sekúnd. Často ide o telefonáty, nový e-mail, notifikáciu alebo otázka kolegu „máš čas na minútku?“. U tých osôb, ktoré často vyrušili telefonáty alebo e-maily, bolo pozorované v inom výskume zníženie IQ až o desať bodov, pričom tento pokles bol u mužskej časti ešte vyšší. Takýto pokles sa dá pozorovať napríklad u ľudí, ktorí v noci vôbec nespia. Vedci túto situáciu porovnávali aj s fajčením marihuany – tá podľa nich v priemere zníži IQ o štyri body.

Tvrdenie analytika Bank of England, že časté rozptýlenie môže viesť k trvalo nižšej pracovnej schopnosti a výkonu, podporuje aj ďalších výskum. Vedkyňa Gloria Marková z University of California pred dvoma rokmi vydala štúdiu, v ktorej sa venovala multitaskingu. Firmy totiž po svojich zamestnancoch vyžadujú schopnosť pracovať tak, že prepínajú medzi jednotlivými úlohami v priemere každé tri minúty. Toto prostredie ale po čase vyformuje u zamestnanca „samovyrušovacie zvyky“. To znamená, že pokiaľ nie je zamestnanec istý čas rušený externými vplyvmi, sám po pár minútach preruší prácu a pozrie sa napríklad, či mu niečo neušlo na Facebooku.

Bremeno vyrušovania prekročilo kritický prah

Týždenník The Economist, ktorý sa blogu analytika tiež venoval, našiel ďalšie podporné analýzy, ktoré môžu vysvetliť spomalenie produktivity bohatého sveta v dôsledku technológií. V roku 2007 totiž dvaja ekonómovia Sinan Aral a Erik Brynjolfsson z Massachusetts Institute of Technology analyzovali využívanie informačných technológií firmami a následne merali vplyv na rast produktivity práce a príjmov.

Medzi multitaskingom a produktivitou práce im vyšiel graf v tvare U. So zvládnutím konkrétneho typu multitaskingu môže prísť aj vyššia výkonnosť, zvlášť pri kombinovaní dvoch dôležitých a podobných úloh. Zamestnanec môže pri striedaní totiž využívať poznatky a skúsenosti, ktoré získal pri vypracovávaní druhej úlohy. Lenže po čase, keď žongluje medzi čoraz väčším počtom často odlišných úloh, znižuje svoju výkonnosť a zvyšuje sa aj výskyt chýb.

Nové technológie pomáhajú rôznymi spôsobmi. Umožnili rýchlejšiu komunikáciu či zdieľanie dokumentov. Web urobil vyhľadávanie informácií oveľa jednoduchšie a rýchlejšie, ako to bolo v dobe papierových archívov. Produktivitu tak zvýšili koncom 90. rokov a začiatkom roku 2000 e-mail, digitálne databázy a internet. „Zdá sa, že prospešná technológia v tom čase prevyšovala náklady na rozptýlenie. Od polovice roka 2000 sa však rast produktivity znížil, možno preto, že bremeno vyrušovania prekročilo určitý kritický prah,“ tvrdí The Economist.

Kde je problém tvrdenia?

Lenže celý problém nie je tak jednoduchý, ako sa môže javiť. Nízkou 

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa