Slovensko využíva len štvrtinu energetického potenciálu biomasy

Namiesto spracovania a využitia doma smeruje cenný energetický zdroj väčšinou za hranice. Energetické využívanie obnoviteľných zdrojov energie vrátane biomasy pokrýva na Slovensku pokrýva s hodnotou okolo 24 petajoulov (1 PJ je 1015 J) zhruba 3,3 percenta celkovej energetickej spotreby.

Najviac využívanou je zatiaľ vodná energia, ktorá vyprodukuje 13,6 PJ. Biomasa so 9,8 PJ sa na obnoviteľných zdrojoch energie podieľa zhruba dvomi pätinami, zvyšok predstavuje hlavne geotermálna energia. Podiel biomasy na celkovej energetickej bilancii Slovenska tak dosahuje len 1,3 percenta.

„Podiel obnoviteľných zdrojov je u nás v porovnaní s krajinami Európskej únie veľmi nízky. Navyše doteraz pripravované koncepcie ani nerátajú s jeho výraznejším zvýšením,“ upozorňuje vedúci Katedry výrobnej techniky Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave Ľubomír Šooš, ktorý sa dlhodobo venuje tejto problematike.

Zaostávanie za EÚ

Podľa zámerov EÚ sa má podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe únie zvýšiť do roku 2010 zo súčasných šesť percent na dvojnásobok. V tejto súvislosti bola vypracovaná Biela kniha stratégie EÚ a akčný program rozvoja týchto energetických zdrojov. Brusel predpokladá, že rozhodujúcu časť prírastku obnoviteľných energetických zdrojov zabezpečí biomasa.

Neprehliadnite:

▪ Niektorým výrobcom drevných brikiet sa darí, iní nepochodili
▪ Bývalá zdravotná sestra dokázala, že vie podnikať s briketami
▪ Verner začína pociťovať oživenie trhu
▪ Príklad Klokočova majú nasledovať vyše dve desiatky obcí

▪ S vykurovaním na drevné brikety je hotelier spokojný

Energetická politika SR z decembra 1999 však uvažuje len o minimálnom zvýšení podielu obnoviteľných zdrojov. V roku 2005 má dosiahnuť štyri percentá, čo je len o sedem desatín percenta viac ako v súčasnosti. Dnes sa využíva len zhruba štvrtina energetického potenciálu obnoviteľných zdrojov, ktorý podľa vládnych zdrojov dosahuje až sto petajaulov. Z toho viac ako 36 PJ pripadá na biomasu. Lesná biomasa predstavuje zhruba deväť petajaulov, poľnohospodárska osem a odpad z drevospracujúceho priemyslu až 15,9 PJ. Zvyšok potenciálu pochádza z kalov z čistiarní odpadových vôd a komunálneho odpadu.

Najväčší potenciál na Slovensku ukrýva drevná biomasa. Spolu s odpadom z drevospracujúcej výroby v sebe ukrýva využiteľný potenciál na úrovni takmer 25 PJ. „Ak by sa v zmysle Aktualizovanej energetickej koncepcie do roku 2010 vysadilo 25-tis. hektárov rýchlorastúcich drevín, zvýšil by sa energetických potenciál drevnej biomasy o ďalších päť petajaulov,“ upozorňuje Ľ. Šooš.

Inšpirujúci príklad

Najväčší podiel bioenergie na svojej energetickej spotrebe majú škandinávske krajiny. Vo Fínsku je to až štvrtina, vo Švédsku 16 percent. V susednom Rakúsku sa podiel bioenergie vyšplhal na 12 percent.

„Pre Slovensko, ktoré disponuje porovnateľnými zdrojmi biomasy, je rakúsky príklad veľmi inšpirujúci. Tento výsledok Rakúšania dosiahli za necelých desať rokov a rastúci trend tam naďalej pokračuje,“ hovorí Ľ. Šooš.

V tejto súvislosti poukazuje na čítankový príklad rozdielneho prístupu energetického zhodnocovania fytomasy v oboch krajinách. Len niekoľko kilometrov od hraníc v obci Wohlstahl je už niekoľko rokov v prevádzke tepláreň, ktorá spaľuje fytomasu.

Zo Slovenska do nej za haliere dovážajú veľké množstvo slamy, ktorá u nás zatiaľ nemá žiadne využitie. Pritom značné objemy pokosenej a vysušenej trávy z parkov alebo pšeničnej a kontaminovanej slamy sa buď voľne spaľuje, alebo končí na skládkach. Rovnako je to aj s drevnými pilinami. Tona sa vyváža za 250 až 300 korún. No keby sa z nich vyrobilo ušľachtilé palivo v podobe drevných brikiet alebo peliet, exportná cena by sa v závislosti od balenia a sezóny vyšplhala na 2 800 až 3 200 Sk za tonu, tvrdí Ľ. Šooš.

Projekt Bioenergia

Pomôcť riešiť toto zaostávanie za krajinami únie má aj projekt, na ktorom sa podieľa Ľ. Šooš spolu so svojimi spolupracovníkmi. V tomto roku sa zapojili v rámci 5. rámcového programu výskumu a vývoja do medzinárodného projektu s názvom Bioenergia – európsky výskumný priestor. Na projekte sa podieľa 18 členských a asociovaných krajín. Riešiteľom za Slovensko sa stala bratislavská STU.

Jednou z hlavných úloh prvej etapy projektu je zmapovanie výskumno-vývojovej činnosti v nakladaní s biomasou a jej následným energetickým zhodnocovaním. Výsledkom má byť súhrnný analytický materiál pokrývajúci národné a medzinárodné výskumné a vývojové aktivity v oblasti bioenergie. Na jeho základe sa potom bude formovať jednotná politika EÚ. Závery projektu sa priamo premietnu do východísk 6. rámcového programu EÚ v tejto oblasti.

Nie sú normy

Už na základe predchádzajúceho výskumu Ľ. Šooš definoval hlavné príčiny nedostatočného energetického využitia biomasy na Slovensku. Sú nimi absencia prepracovanej stratégie využitia biomasy na celoštátnej úrovni, ale aj na úrovni regiónov.

Ďalej je to nezáujem hlavných producentov a distribútorov palív, ktorými sú Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava a Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Bratislava o efektívne využívanie biomasy v energetike. Významnú úlohu zohráva deformácia cien palív, najmä plynu. Negatívom je aj nedostatočná podpora výskumu, vývoja a domácej výroby potrebných technológií. K tomu sa pripája nedostatok peňazí na nákup investične náročných zahraničných strojov a zariadení.

Jednou z najväčších bŕzd je chýbajúca legislatíva, ktorá by podporovala a upravovala využívanie biomasy ako významného tuzemského zdroja energie. „Doteraz nemáme vypracované ani platné technické normy na ušľachtilé palivá, akými sú drevné brikety alebo pelety, energetická štiepka a iné alternatívne palivá,“ vysvetľuje Ľ. Šooš. V praxi to spôsobuje zatiaľ neriešiteľné problémy.

„Pred časom sme pracovali na projekte pre jednu slovenskú textilnú fabriku. Jeho cieľom bolo energeticky zhodnotiť odpad z výroby, ktorý sa musí za nemalých finančných nákladov vyvážať na skládky,“ vysvetľuje Ľ. Šooš. Výsledkom bol návrh technológie pre výrobu výliskov ako alternatívneho paliva. Podrvený odpadový textil a papier sa vo vhodnom pomere zmiešal s drevnými pilinami a táto zmes sa nakoniec zhutnila do brikiet. Projekt sa však nakoniec neuskutočnil.

„Neexistujú platné normy pre výlisky vytvorené z alternatívneho materiálu a príslušné úrady nám preto nedali povolenie na ich používanie. Je pritom paradoxné, že takto vyrobené brikety dokázateľne produkovali pri svojom spaľovaní menej emisií ako uhlie. Odpad z textilnej výroby by nezaťažoval životné prostredie na skládkach a popol vznikajúci po spálení brikiet sa dal využiť ako hnojivo,“ dodáva Ľ. Šooš.

V kombinácii s drevným odpadom, hlavne s pilinami, by sa na výrobu palivových brikiet dali využiť aj iné formy odpadu. Či už z rastlinnej alebo živočíšnej výroby, z čistiarní vôd alebo aj plasty či použité oleje. Bráni tomu chýbajúca legislatíva, ktorá by to nielen dovoľovala, ale aj podporovala.

Biomasa na export

Preto sa pri výrobe drevných brikiet a peliet používajú aj na Slovensku zatiaľ nemecké a rakúske normy. Výsledkom nedostatočnej domácej legislatívy a doterajšieho nezáujmu o vykurovanie drevom je to, že až 90 percent domácej produkcie drevených výliskov, ktorá dosahuje okolo 25-tis. ton, sa exportuje.

Podľa štatistických údajov sa export komodity „drevené piliny, zvyšky a odpad, tiež aglomerované v tvare klátov, brikiet, peliet a podobných tvarov“, pohyboval v druhej polovici 90. rokov medzi 50-tis. až takmer 75-tis. kubíkov ročne. V posledných rokoch síce objemovo export skôr klesal, ale v cenovom vyjadrení jeho hodnota naopak narastala. „Z toho vyplýva, že okrem nárastu cien v absolútnych hodnotách sa menia miesta určenia vývozu komodity, prípadne sa mení štruktúra. Výrazne pritom narastá podiel vývozu drevných brikiet,“ vysvetľuje Ľ. Šooš. Najväčšími odberateľmi sú Maďari, Dáni, Rakúšania a Česi.