Na východnom Slovensku sa produkciou drevných brikiet a peliet zaoberá niekoľko výrobcov. Jedným z najstarších a najväčších je spoločnosť Beky, a.s., Snina. Prevádzkuje aj veľkú pílu s ročnými tržbami 400 miliónov korún.
S výrobou menších drevných brikiet začali už v roku 1993 a podľa spolumajiteľa spoločnosti Dušana Brečku ich denne vyprodukujú zhruba 4,5 tony. Ako surovina slúžia piliny z píly.
Špecifikom sninských brikiet je, že ich vyrábajú prakticky výlučne z pilín listnatých stromov, predovšetkým buka. To spôsobilo, že Beky musel pred časom odstaviť druhú linku, na ktorej sa vyrábali dlhšie brikety a aby sa dosiahla ich súdržnosť, museli do bukových pilín primiešavať aj piliny z ihličnatých stromov. Pretože v lesoch, kde ťaží Beky, je ihličnatých stromov málo, piliny nakupovali od iných partnerov, čím sa celá výroba komplikovala.
Nová linka
V Beky sa však rozhodli nahradiť nevyhovujúcu technológiu novou, ktorá bude produkovať opäť dlhšie brikety. Dosiahne sa však požadovaná kvalita brikiet. Ich výhodou bude, že vďaka tvaru budú vyhovovať aj pre kotly s automatickým podávačom paliva. Vhodné budú aj do klasických kozubov.
Sninská píla sa okrem drevných brikiet zaoberá aj výrobou štiepok. Denne ich vyprodukujú 320 m3. Ako surovina aj tu slúži odpad, ktorý vzniká pri pílení dreva. Rovnako ako v prípade brikiet značná časť produkcie smeruje na vývoz. V poslednom čase sa významným odberateľom stala aj strojárska spoločnosť Vihorlat. Tá vo svojej energetike dreveným palivom nahradila podstatnú časť uhlia.
„V malých briketách sme vypredaní na dva mesiace dopredu. Pri predaji v zime preto uprednostňujeme stálych zákazníkov. Ziskovosť výroby je však pomerne malá, pretože ceny na slovenskom trhu sú limitované cenami plynu a náklady na výrobu brikiet a nákup technológií sú značné,“ spresňuje D. Brečka. Napriek tomu považujú v Snine výrobu brikiet za perspektívnu.
Prešovčania s peletami neuspeli
Nováčikom vo výrobe drevných brikiet je naopak spoločnosť Homer Spiš, s.r.o., Hrabušice, ktorá taktiež prevádzkuje pílu. S výrobou začali zhruba pred rokom, pričom rovnako ako v Beky na produkciu brikiet využívajú vlastné piliny. Na rozdiel od Sniny sú však v Hrabušiciach piliny výlučne z ihličnatých stromov. „Ľudia si na naše brikety veľmi rýchlo zvykli a s odbytom nemáme žiadne problémy,“ hovorí vedúci prevádzkarne Tomáš Hodák. Hrabušické brikety majú vlhkosť len okolo siedmich percent, preto výborne horia.
Zatiaľ vyrobili len zhruba niečo vyše 200 ton brikiet. V rozvoji ich brzdia vážne technické problémy s hydraulickým lisom talianskej výroby. Preto sa rozhodli investovať do nového lisu z Nemecka. Ten umožní nielen obnoviť kontinuitu výroby, ale aj zvýšiť objemy a kvalitu. Spoločnosť predpokladá, že sa s novými briketami presadí aj na zahraničných trhoch, hlavne v Rakúsku.
Naopak, pre problémy s odbytom pozastavili výrobu peliet v prešovskej spoločnosti Holz-Produkt. Od roku 1999 tu vyrábali pelety s priemerom šesť až 12 milimetrov, ktoré balili do troch- a päťkilogramových papierových tašiek. Prevažnú časť produkcie vyvážali do Rakúska.
Ceny ovplyvňuje sezóna a odoberané množstvo
Ceny drevných brikiet sa pohybujú na úrovni 2,50 Sk až 3,50 Sk za kilogram v závislosti od ročného obdobia a balenia. V zime sú vyššie ako v lete. Kilogram peliet stojí približne deväť až 15 korún. Pri peletách rozhoduje predovšetkým odobrané množstvo a pravidelnosť odberu, ako aj balenie. Výhrevnosť brikiet sa pohybuje zhruba medzi 17 až 18 MJ/kg. Približne rovnaká je aj výhrevnosť peliet.
Jedna briketa v závislosti od tvaru a veľkosti horí 30 až 60 minút, pelety horia 10 až 20 minút. Ich popol je vhodným biologickým a ekologickým hnojivom. Výhodou brikiet je to, že sa môžu spaľovať bez akýchkoľvek úprav vo všetkých otvorených systémoch spaľovania. Sú vhodné pre kuchynské sporáky, kachle, etážové a ústredné kúrenia a kozuby.
Pelety však možno spaľovať len v špeciálnych kotloch, čo si vyžaduje značné investičné náklady. Po určitých úpravách je možné využiť aj kotly na kusové drevo a hnedé uhlie. Ich najväčšou výhodou je však to, že vzhľadom na ich veľkosť a homogenitu sa dá proces spaľovania plne automatizovať.
Náklady na energiu pri jednotlivých druhoch palív | ||||||||||
Drevo | Čierne uhlie | Drevné brikety | Hnedé uhlie | Zemný plyn | Koks | Propán bután | Propán bután | El. energia1 | CTZ2 | |
Výhrevnosť (MJ/kg) | 14 – 17 | 26 – 30 | 17 – 19 | 13 – 17 | 32 – 34 | 28 – 32 | 46 | 46 | 3 600 | 1 000 000 |
Cena za 1 kg, resp. kWh (Sk) | 0,9 – 1,2 | 2,8 – 3,1 | 2,2 – 2,4 | 1,8 – 2,0 | 3,8 – 4,0 | 3,8 – 4,5 | 29,7 | 29,7 | 0,792 | 420 |
Účinnosť zdroja (Sk) | 85 | 80 | 85 | 70 | 85 | 80 | 85 | 85 | 100 | – |
Náklady na 1 GJ (Sk) | 79,7 | 131,7 | 150,3 | 180,9 | 139 | 172,9 | 759 | 759 | 220,2 | 420 |
Ročná spotreba paliva (kg) | 7 905 | 4 500 | 6 588 | 9 931 | 3 593 | 4 200 | 2 965 | 2 965 | 2 800 | – |
Ročné náklady na energiu (Sk) | 8 033 | 13 275 | 15 150 | 18 234 | 14 011 | 17 428 | 76 566 | 76 566 | 22 196 | 42 336 |
Poradie výhodnosti | 1 | 2 | 4 | 6 | 3 | 5 | 9 | 9 | 7 | 8 |
V tabuľke sú vypočítané náklady na zabezpečenie priemernej ročnej spotreby energie pre stredne veľký rodinný troj- až štvorizbový dom (28 tis. kWh, resp. 100,8 GJ). Pozn.: Kritérium „cena za jednotku energie" je vypočítaná ako pomer ceny a výhrevnosti. Ceny jednotlivých palív platné pre maloodberateľov k 1. 2. 2002, podľa údajov jednotlivých dodávateľov (SPP, Palivá, ZEZ) 1 Priemerné hodnoty vypočítané pri sadzbe BV (1,97 Sk/kWh plus 115 Sk/mesiac) 2 Centrálny tepelný zdroj | ||||||||||
PRAMEŇ: Ľubomír Šooš: Drevný odpad...Čo s ním? |