Tri zo siedmych najperspektívnejších adeptov na priamu podporu štátu do výstavby priemyselných parkov sa nachádza na Považí – v Martine, Dubnici nad Váhom a Trenčíne.
Martin najďalej
„Pojem priemyselný park sme prvýkrát použili v územnom pláne v roku 1999,“ spomína riaditeľka Útvaru hlavného architekta mesta Martin Viera Šottníková. Najvýchodnejšiu časť mesto vyhradilo pre ľahký priemysel, a už v roku 1998 tu za podpory mesta vyrástol závod talianskeho výrobcu vychádzkovej obuvi Ecco.
Vedľa pokračuje zóna ťažkého priemyslu, kde od roku 2000 pôsobí martinský závod Volkswagenu. Jeho väčšia časť i vchod do areálu sa nachádza už na území obce Sučany.
Podľa V. Šottníkovej sa mesto nemôže uchádzať cez SARIO o štátnu podporu na budovanie infraštruktúry, keďže tá sa môže vzťahovať len na nových investorov. Noví záujemcovia, ako ložiskáreň GGB či výrobca plastov Mannesman - Forum Components, sa však chystajú do susedných Sučian, pričom ďalší traja o investícii rokujú.
„Radi by sme so Sučanmi podpísali dohodu, aby sme mohli spoločne vystupovať ako priemyselný park,“ hovorí V. Šottníková. Riaditeľ odboru priemyselných parkov a nehnuteľností SARIO Michal Mrník pripomína, že novela zákona o podpore priemyselných parkov umožní združovanie obcí, žiadateľov o podporu, pričom v „tomto duchu bol odporučený ďalší postup na zriadenie parku pre mesto“.
V. Šottníková prezrádza, že mesto by chcelo podpísať zmluvu s a.s. Auto Martin, dcérou Fondu národného majetku SR a tiež s developerom dodávateľského parku Volkswagenu v záhorskom Lozorne. Sučany firmu poverili vyhľadávaním investorov, sprostredkovaním kúpy pozemku a zabezpečením infraštruktúry a stavieb v rámci priemyselnej zóny mesta, ktorá je základom pre budúci priemyselný park.
Podľa predsedu Predstavenstva Auto Martin Milana Novotného je výhodou, že všetky pozemky v priemyselnej zóne vlastní jediný majiteľ – Slovenský pozemkový fond. Auto Martin developersky zabezpečoval aj martinsko-sučiansky závod Volkswagenu.
Dubnica pre Kiu
V Dubnici nad Váhom pôsobia traja zahraniční investori. Výrobné závody strojárskych spoločností Sauer-Danfoss a Machinery, ako aj výrobcu elektrotechnických komponentov Power-One sa etablovali v areáli skrachovaného ZŤS. S pripravovaným projektom priemyselného parku nemajú nič spoločné.
Dubnica bola jedným z kandidátov na výstavbu závodu automobilky Kia. „Keď sa Hyundai definitívne rozhodol pre Žilinu, minister Pavol Rusko sa vyjadril, že by u nás mohol vzniknúť špeciálny park, do ktorého by prišlo osem až deväť dodávateľov,“ hovorí primátor Dubnice nad Váhom Juraj Červenka.
Pozemky sa nachádzajú pri hlavnom cestnom spojení medzi Trenčínom a Žilinou, v blízkosti budúcej diaľnice. Mesto spolu so susednou Novou Dubnicou vyčlenilo 150 hektárov, z toho 20 ha už je vlastnícky doriešených.
Rokovaniami s investormi, financovaním infraštruktúry a výkupom pozemkov je poverená spoločnosť J&T Global. Pri fyzickom výkupe spolupracuje s s.r.o. Arkadia Dca.
Podľa predsedu Predstavenstva J&T Globalu Petra Korbačku je však predčasné hovoriť o dodávateľskom parku žilinskej automobilky Kia. „Dubnicu si za park zatiaľ nevybrala sama Kia,“ podotýka, no verí, že môžu zavážiť ich skúsenosti z výstavby podobného parku pre automobilku PSA v Trnave.
J&T Global, ktorá sa ponúkla, že bude park prezentovať, podľa Romana Kuruca, povereného riadením SARIO, agentúra vybrala kvôli časovej náročnosti projektu. P. Korbačka však podotýka, že ich dubnický projekt vznikol ešte pred investičným rozhodnutím Kie, keď spoločnosť J&T monitorovala vhodné lokality. Po dohode s rezortom hospodárstva a primátormi pripravuje developer prezentáciu, ktorú budú v Soule posudzovať predstavitelia Kie.
Do konca apríla bol termín na zistenie majetkovoprávnych nárokov k pozemkom. Podľa konateľky Arkadie Márie Pekárkovej zatiaľ nie je daný termín ich doriešenia, preto ešte nemožno definovať ani presnú výmeru parku - zo 150 ha, ktoré sú k dispozícii, konečnú výmeru spresní podľa M. Pekárkovej J&T.
Ten odkazuje, že charakteristika parku sa bude v prípade odobrenia projektu riešiť až na základe požiadaviek automobilky. „PSA stačilo 40 hektárov,“ uvádza P. Korbačka príklad z Trnavy. Potreby dodávateľov z Kórey môžu byť aj nižšie, veď vedľa závodu vyrastie dodávateľský závod Hyundai-Mobis.
Nezávisle od výsledku projektu obe Dubnice rokujú s potenciálnymi investormi pre ďalší 40-hektárový park. J. Červinka pripúšťa, že medializácia dodávateľského parku by mohla odradiť investorov, s ktorými práve rokujú.
Viac ako mesto módy
Myšlienka parku v Trenčíne začala naberať reálny rozmer v roku 2003. Lokalita Bratislavská ulica je určená v územnom pláne ako priemyselná zóna už od roku 1998, zatiaľ však bola využívaná len na poľnohospodárske účely.
No funkčne nadväzuje na historickú priemyselnú zónu mesta. „Chceme do parku dostať investorov, ktorí zmenia historickú orientáciu na textilný a odevný priemysel. Akékoľvek iné odvetvie radi privítame,” hovorí o záujmoch mesta jeho primátor Branislav Celler.
Mesto pri získavaní investorov spolupracuje iba so SARIO. Konkrétne firmy zatiaľ sľúbil nemenovať, ale len za posledný mesiac rokoval s ôsmimi investormi z Európy a Ázie.
Väčšinou šlo o firmy z automobilovej brandže. No zároveň zdôrazňuje, že v záujme mesta nie je orientácia investorov len na jednu oblasť.
Investori podľa primátora požadovali plochy od jedného do desiatich hektárov. „To znamená, že v parku môže pôsobiť podľa našich odhadov minimálne dvadsať firiem,“ naznačuje B. Celler a investície odhaduje v miliardách korún.
Aktuálne prebiehajú interné štúdie nákladov. Primátor tvrdí, že park bude súkromný. Developera čaká úloha dohodnúť sa s 345 vlastníkmi.
Aktívne Bánovce
Síce nie priamo na Váhu, ale len 30 kilometrov od Trenčína, svoj pripravovaný park avizujú Bánovce nad Bebravou. Mestu sa dosiaľ podarilo lákať investorov aj bez neho, po spoločnosti Gabor bol najdôležitejším prírastkom závod Hella.
Posilniť práve strojárske tradície, a pridať minimálne pol tisícky pracovných miest, má nový park s rozlohou 25 hektárov, ktorý sa dostal aj do širšieho výberu 18 lokalít, ktoré vytipovalo SARIO pre svoju stratégiu podpory parkov.
Mesto už má vo vlastníctve 16 ha a na ďalších šesť zmluvu o budúcej zmluve. Rokuje s investormi, no primátor Ján Turčan odmieta konkretizovať mená: „Rozhodnutie by malo padnúť do dvoch mesiacov, počkajte si.“
Foto – Miro Nôta, Pavel Danko
