Z ôsmich lokalít, ktoré štát oficiálne uznal ako hotové priemyselné parky, sa polovica nachádza v južných regiónoch Slovenska – vo Vrábľoch, v Sládkovičove, Leviciach a Malom Krtíši. Papierovo má najväčšiu šancu pridať sa k nim Nitra – dostala sa na mapu šiestich prioritných regiónov podľa novej stratégie podpory priemyselných parkov dielne Ministerstva hospodárstva SR a agentúry SARIO.
No slovenským unikátom je spoločný projekt malých talianskych firiem v Šamoríne. Spoločný faktor úspechu všetkých parkov, ktoré dosiahli štádium realizácie, však spočíva v pozemkoch. Iba ak sa mesto či developer dostane k ich vlastníctvu, má projekt šancu na úspech.
Sládkovičovo plné, Krtíš si verí
Pri vstupe do Sládkovičova v smere z Bratislavy vodiča víta fabrika belgického výrobcu drôtov a kordov Bekaert, najväčšieho, nie však jediného investora v priemyselnom parku Sládkovičovo-West – iniciatívy talianskeho podnikateľa Lucia Masuttiho a jeho spoločníkov, ktorí tu začali podnikať pred desiatimi rokmi s obchodno-výrobnou firmou Medea-S. „Pojem priemyselný park v tom čase ešte neexistoval, boli len existujúce staré priemyselné zóny,“ zdôvodňuje L. Masutti rozhodnutie začať koncom 90. rokov s výkupom pozemkov v lokalite.
Účelovo založená eseročka K.L.E. nemusela hľadať individuálnych vlastníkov pôdy – poľahky získala nezastavané priestory po bývalej textilke a rozhodla sa stavať. Až v tejto fáze oslovila s projektom obec.
„Snažili sme sa o finančnú podporu, cesta k nej však bola zložitá,“ spomína konateľka a zakladateľka K.L.E. Eva Havlová. Nečakali na ňu. „Zákon o podpore priemyselných parkov nebol jasne formulovaný, rozhodli sme sa nepýtať pomoc od štátu, ale ísť súkromnou formou financovania,“ dodáva.
Doterajšie investície za približne 25 miliónov korún zabezpečil nielen vstup talianskych realitných investorov do K.L.E. Tretinu plochy kúpil Bekaert a podieľal sa aj na dokončovaní infraštruktúry parku.
„Podarilo sa nám predbehnúť všetkých ostatných, ktorí dúfali, že sa dostanú k štátnej pomoci,“ odkazuje L. Masutti na margo 70-percentnej zaplnenosti parku. Prilákali taliansky nábytkársky Pali Holding – odkúpil ich spoločnosť Medea-S a pridal aj výrobňu drevených peliet. Drevársku orientáciu dopĺňajú ďalšie dve prevádzkarne.
Oblasť stavebníctva čoskoro doplní výrobca betónových konštrukcií. Jedným z troch hlavných investorov v parku je producent plastových komponentov Menzolit-Fibron. V zóne v súčasnosti pracuje okolo 450 ľudí. Plány hovoria o tisícke do dvoch rokov.
Rýchlosť umožnila L. Masuttimu pripraviť aj druhý priemyselný park – v Malom Krtíši. Zatiaľ je park prázdny. Z približne dvoch desiatok rokovaní s investormi časť povedala „nie“ okamžite, iným – najmä automobilovým dodávateľom – boli priestory malé. No developer s.r.o. Megáň nemá obavu, že by sa park v budúcnosti nevyužil.
„Prvého mája skončila na priechode Šahy colnica, Malý Krtíš je 80 kilometrov od Budapešti a len 15 kilometrov od prípojky na diaľnicu vedúcu naprieč Maďarskom,“ zdôrazňuje L. Masutti hlavný tromf parku. Ďalšou výhodou sú „o tretinu nižšie platy ako u susedov“. Aj preto ho posledné mesiace intenzívne prezentujú v Taliansku.
Vráble cez prenájom
Druhý reálne fungujúci park v regióne je vo Vrábľoch. Vznikol v roku 1999 na základe požiadavky spoločnosti United Parts Slovakia, dnešného Teleflexu Automotive Slovakia.
Systémový dodávateľ automobilového priemyslu dovtedy fungoval v prenajatom priestore bývalej Tesly Vráble. Tie ďalší rast spoločnosti uspokojiť nedokázali.
Materský United Parts navyše v tom čase menil majiteľa a americký vlastník tiež uprednostňoval podnikanie v prenajatých priestoroch. Potreby Teleflexu sa stretli s ponukou nemeckého podnikateľa – právnika Jan Wittiga. Založil s.r.o. Industrie- und Gewerbepark Vráble (IGP), aby odkúpila pozemky.
Na ploche viac ako šesť hektárov začala stavať a na ďalších 25 ha získala neskôr opciu. „Začiatky boli ťažké, v čase vzniku našej spoločnosti sa o priemyselných parkoch u nás ešte neuvažovalo. Mesto Vráble nám však vyšlo v ústrety,“ spomína konateľka IGP Eva Čankyová.
Celý projekt urýchlila skutočnosť, že spoločnosť IGP kupovala pozemky od mesta ako jediného vlastníka, ktoré ich vykúpilo na jej podnet. Vrábeľský park sa dopracoval aj k štátnemu príspevku. Dotáciu takmer 29 mil. Sk dostalo mesto na dobudovanie prístupovej cesty k nezastavaným pozemkom a výstavbu sietí.
V súčasnom areáli zatiaľ postavila IGP dve budovy. Teleflex, ktorý už zamestnáva tisíc ľudí, ich má prenajaté na pätnásť rokov.
Plán ráta s výstavbou troch ďalších budov – rovnako za účelom prenájmu. O podnikanie v areáli majú podľa E. Čankyovej firmy záujem. „Investorov získava jednak SARIO, ale prichádzajú aj sami, prípadne ich odporučí pán Wittig,“ dodáva.
V súčasnosti prebieha rokovanie s investorom, ktorý by zobral celý zvyšný nezastavaný areál. Jeho meno však E. Čankyová ešte nechce prezradiť.
Levice vo vlastnej réžii
E. Čankyová nepovažuje za konkurenciu fakt, že v nitrianskom okrese fungujú, respektíve sa projektujú ďalšie priemyselné parky – či už levický alebo pripravovaný nitriansky.
Na zelenej lúke v lokalite Géňa mesta Levice sa aktuálne pripravuje výstavba prvých objektov a inžinierskych sietí budúceho priemyselného parku, ktorý sa však medzičasom už ocitol na zozname „hotových“ parkov. Súbežne prebiehajú finálne rokovania s niekoľkými významnými spoločnosťami a podľa projektového manažéra Zdena Kormana sa ohlasujú „noví a noví záujemcovia o etablovanie sa v ňom“.
Vzhľadom na dohody mesta s investormi ich zatiaľ nechce bližšie špecifikovať, no v „súčasnosti sa dá hovoriť o vytvorení približne 600 až 800 nových pracovných miest“. Nezamestnanosť v regióne dosahuje okolo 25 percent. Rokovania s investormi prebiehajú v réžii mesta, niekedy za účasti manažérov SARIO.
Myšlienku výstavby iniciovalo začiatkom roku 2001 mestské zastupiteľstvo. Motívom bol zákon o podpore budovania priemyselných parkoch.
V porovnaní s vrábeľským parkom je podľa Z. Kormana ich pozícia parku špecifická. V parku je preferovaným riešením dlhodobý prenájom pozemku alebo predaj investorovi, ktorý si sám postaví objekty.
Správu a servis pre investorov bude poskytovať práve sa rodiaca firma vo vlastníctve mesta. Mesto garantuje výstavbu inžinierskych sietí až na hranicu pozemku investora.
Všetky siete s dostatočnou kapacitou sú aktuálne prítomné na hranici parku. Levice zatiaľ na štátnu podporu nesiahli, avšak podľa Z. Kormana o ňu budú, samozrejme, žiadať. „Kompletný rozpočet na infraštruktúru sa dokončuje v týchto dňoch,“ dopĺňa.
Podobne ako ďalšie zrealizované parky na zelenej lúke, aj Levice-Géňa má výhodu spočívajúcu vo charaktere vlastníctva pôdy. Delí sa o ňu so Slovenským pozemkovým fondom. Jedinou nevýhodou podľa Z. Kormana je fakt, že priemyselný park nemá priame napojenie na diaľnicu.
Nitra stavia na rýchlosť
Až 500 hektárov chce ponúknuť mesto Nitra investorom vo svojich dvoch plánovaných priemyselných parkoch. SARIO na zoznam najperspektívnejších lokalít umiestnila cca 360-hektárovú plochu priemyselného parku „sever“, ktorá sa nachádza v katastrálnom území mesta Nitry a susedných Lužianok.
Výhodou územia je nízke výškové prevýšenie, ľahký prístup zo štvorprúdovej rýchlostnej komunikácie, blízkosť železnice a prijateľná dostupnosť technickej infraštruktúry. Myšlienka vzniku parkov sa zrodila pri územnom plánovaní rozvoja mesta pred niekoľkými rokmi.
Impulzom boli snahy získať investíciu BMW a neskôr PSA. Po neúspechoch sa mesto rozhodlo nečakať na investorov, ale potrebné kroky podniklo samo. Najvážnejším problémom však ostáva vlastníctvo pozemkov v plánovanom priemyselnom parku.
Prvý krok už Nitra urobila – získala aktuálny zoznam vlastníkov pôdy. Tretina patrí rímskokatolíckej cirkvi, významnú časť pozemkov neznámych vlastníkov spravuje Slovenský pozemkový fond. Zvyšok drží viac ako 700 fyzických osôb.
Podľa vedúceho odboru strategických činností mesta Nitra Dezidera Priklera je cieľom maximálne do troch mesiacov sceliť pozemky. S cirkvou sa už mesto dohodlo na dlhodobom nájme. Ostatnú pôdu by chcelo kúpiť. Mesto má do mesiaca rokovať o ponukách developerských spoločností.
„Predpokladáme záujem veľkých i malých investorov, môžu tu byť prevádzkarne výroby, vedy, výskumu a logistické centrá,“ naznačuje D. Prikler. Mesto sa bude snažiť o flexibilitu aj v ponuke pozemkov. Bude závisieť od záujmu investorov, či ich chcú vlastniť alebo si prenajímať.
Primátor Ferdinand Vítek v súčasnosti rokuje s investorom, ktorý má záujem o niekoľko desiatok hektárov. „Chceme, aby sa realizácia priemyselného parku začala čo najskôr a prispela k zníženiu nezamestnanosti v čo najvyššej miere,“ vysvetľuje predstaviteľ mesta.
V súčasnosti sa nezamestnanosť v meste pohybuje na hranici 14 percent. Po celkovom dobudovaní parku sa odhaduje vytvorenie zhruba desaťtisíc nových pracovných miest.
Šamorínski pionieri
Na južnom Slovensku s určitosťou pribudne ďalší priemyselný park, ktorý svojím charakterom nemá na Slovensku obdobu. V Šamoríne. Neiniciovala ho samospráva, šikovný developer či etablovaný podnik, ale skupina talianskych rodinných podnikov.
Za rozhodnutím trinástich firiem stojí najmä doterajšia skúsenosť mnohých z nich s podnikaním na Slovensku. O know-how sa podelili s partnermi vo Zväze priemyselníkov mesta Vicenzy – a k projektu sa pripojili ďalší.
Pred dvoma rokmi sa na primátora Karola Domsitza obrátili zástupcovia miestnych „talianskych“ investorov. Park vyrastie na pozemkoch, ktoré investori získali od mesta po tom, ako sa mu podarilo zjednotiť ich. Pretože časť bola pôvodne súkromná a cirkevná, pristúpilo mesto k ich výmene za vlastné v iných oblastiach.
„Hľadali nové možnosti, ako sa v tomto regióne širšie etablovať, tak sme im ponúkli päť a pol hektára,“ pripomína K. Domsitz začiatky projektu, ktorý môže podľa neho zásadne zmeniť život občanov Šamorína. Cena pol eura (20 Sk), teda približne dva milióny korún, ktoré mesto získalo za štvorcový meter, pokryla len náklady prípravy dokumentácie.
Z vyše piatich hektárov sa nakoniec stalo dvanásť. Na ďalšie pozemky, po ktorých pričlenení by sa park mohol rozrásť na tridsať hektárov, má mesto predkupné právo.
Na developerstvo parku sa založilo Združenie priemyselníkov mesta Vicenza pre rozvoj SR. Jeho prezident Giordano Malfermo tvrdí, že hoci zmluva hovorí o troch až piatich rokoch, termíny začiatku výroby budú kratšie.
A podľa K. Domsitza môžu prvé firmy v šamorínskom parku vyrábať už budúci rok. Najskôr tie, ktoré už na Slovensku pôsobia a do parku sa len presťahujú. Niektoré však uvažujú o zriadení ďalšej dcéry.
V parku by sa malo preinvestovať zhruba pol miliardy korún, v prvej fáze projektu príde trinásť podnikov. Ak by sa naplnila vízia prezidenta materského Zväzu priemyselníkov mesta Vicenzy a zároveň šamorínskeho podnikateľa Massima Caleara, do dvoch rokov od začatia výroby by v parku mohlo pôsobiť až 50 spoločnosti a súhrnné investície presiahnuť dve miliardy korún.
„Firmy sú zamerané na výrobu jednoduchších dielcov. No po dokončení výstavby by mohli dosahovať spolu okolo päťdesiat miliónov eur [2,1 mld. Sk] a priniesť päťsto pracovných miest,“ naznačuje.
Na rezort hospodárstva sa mesto so žiadosťou o poskytnutie dotácii neobrátilo. Uvažovalo o nej v súvislosti s výstavbou infraštruktúry.
Na stomiliónový projekt by teoreticky mohlo získať 70 miliónov korún. No keďže talianski partneri preferovali kúpu pozemku, museli by mestu pozemok spätne prenajať na desiatky rokov, kým by sa siete nezamortizovali. Len v tomto prípade by mesto malo na čerpanie dotácií právo.
Preto, ako aj pre termíny prideľovania dotácií sa tak ako pravdepodobnejšia javí možnosť, že výstavbu infraštruktúry prevezme združenie. V takom prípade by sa s ňou mohlo začať už toto leto.
Foto – Milan Illík
