V sobotu 13. decembra 2014 vstupuje do platnosti nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Členské štáty, ktoré sa na ňom pred tromi rokmi dohodli, dali výrobcom a internetovým obchodníkom s potravinami trojročnú časovú rezervu, aby sa na zmeny stihli pripraviť. V obchodoch sa bude dať aj po sobote stretnúť s dopredajom zásob označených podľa starých pravidiel.
Únia si dala za cieľ sprehľadniť etikety potravín a zvýšiť ochranu spotrebiteľov. Podľa nemeckého Združenia spotrebiteľov Severného Porýnia-Vestfálska (Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen - NRW) majú nové pravidlá viaceré medzery.
Gumené kladivo na triky potravinárov
Na zlepenej šunke, ktorá sa na prvý pohľad tvári ako výrobok z jedného prasaťa, no v skutočnosti je poskladaná z mäsa viacerých kusov ošípaných, sa po novom bude musieť nachádzať informácia o tom, že ide o „spájané alebo formované mäso“. To isté platí pre ryby.
Nemecký dokument Triky potravinárskeho priemyslu odhaľujúci praktiky, ktorými výrobcovia zavádzajú spotrebiteľov, upozornil napríklad na napodobeninu strúhaného syra na pizzu. Výrobok chutiaci múkou, tukom a s neutrálnou vôňou pripomínal syr iba vzhľadom.
Po novom budú musieť výrobcovia na napodobeninách zvýrazniť informáciu, že pri výrobe použili náhradné zložky. Napríklad označenie „vanilka” vymenia za „vanilín” a vo veľkosti minimálne 75 percent názvu ho umiestnia do jeho tesnej blízkosti.
Sprísnenie pravidiel pre výrobcov napodobenín si Združenie spotrebiteľov NRW predstavuje inak. Výraz „syr“ by sa mal vyskytovať iba na skutočných syroch a nie imitáciách. Ak výrobca použije v hlbokomrazenej pizzi napodobeninu syra, nie je povinný na jej obale uviesť výraz „imitácia“ syra, iba informovať o náhradných zložkách - napríklad „vyrobené z rastlinných tukov“ alebo „rastlinného oleja a odstredeného mlieka“. Ak by mali nové pravidlá skutočne pomôcť spotrebiteľom pri odhaľovaní napodobenín, museli by sa vyznať v náhradných zložkách, tvrdí združenie.
Problém je, že zákazníci majú problém zorientovať sa aj v nutričných tabuľkách. Tie budú povinné pre všetkých výrobcov až od 13. decembra 2016. V súčasnosti musia byť uvedené len na produktoch, ktoré sú propagované výživovými tvrdeniami na obale či v reklame. Ostatní výrobcovia uvádzajú tabuľky dobrovoľne. Aj pre nich však už platí od tejto soboty nové nariadenie, podľa ktorého musia v nutričných tabuľkách nahradiť označenie množstvo „sodíka“ obsahom „soli“. Sodík je jedným z prvkov, z ktorých sa soľ skladá.
Červená pre nutričné semafory
Združenie spotrebiteľov NRW by namiesto tabuliek uvítalo na obaloch potravín takzvaný nutričný semafor, v ktorom sa spotrebiteľ dokáže údajne rýchlejšie zorientovať.
popis Zdroj: Foodwatch
Výsledky prieskumu európskeho projektu FLABEL (Food Labelling to Advance Better Education for Life - Označovanie potravín na podporu lepšieho vzdelania do života), ktorý sa uskutočnil v rokoch 2011 až 2012 medzi dvetisíc zákazníkmi, ukázali, že nutričný semafor v kombinácii s údajom o odporúčanej dennej dávke spotrebiteľomvyhovuje viac ako ostatné označenia.
Podľa výskumu FLABEL však farebné kódovanie viedlo iba k malému zvýšeniu pozornosti zákazníkov a využitiu informácií z etikety.
Podľa nových pravidiel musia byť povinné údaje na obaloch potravín vytlačené písmom veľkosti minimálne 1,2 milimetra. Pre obaly a nádoby s plochou menšou ako 80 centimetrov štvorcových je povolené písmo s veľkosťou 0,9 milimetra. Združenie spotrebiteľov NRW veľkosť písma kritizuje. Na porovnanie, noviny sú tlačené 7- až 8-bodovým písmom (2,6- až 3-milimetrovým). Čitateľnosť údajov na etiketách okrem toho nie je len otázkou veľkosti písma, ale aj typu fontu, farby a kontrastu. Toto však EÚ v nariadení konkrétnejšie neupravuje.
Alergény: u nás na lístku, inde na vyžiadanie
Na potraviny, ktoré spôsobujú alergické reakcie, musia výrobcovia upozorniť v zozname zložiek. Platí to nielen pre balené, ale aj nebalené výrobky. Spôsob deklarovania alergénov si mohol počas 3-ročnej časovej rezervy samostatne upraviť každý členský štát. Prevádzkovatelia reštaurácií, nemocníc, jedální a ostatných zariadení spoločného stravovania na Slovensku musia o alergénoch informovať na jedálnom lístku alebo formou sprievodného oznámenia.
„V susednom Rakúsku nie je povinnosť mať uvedené všetky alergény pri jedlách v jedálnom lístku. Hostia dostanú túto informáciu na vyžiadanie,“ hovorí generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií SR Marek Harbuľák.
Združenie spotrebiteľov NRW považuje rakúsky spôsob informovania o alergénoch za neakceptovateľný.
Otázniky v zdravotných rizikách
V zložení potravín sú výrobcovia od 13. decembra povinní priznať aj použitie nanomateriálov. Za názvy týchto zložiek uvedú v zátvorkách slovo „nano“.
Popularita nanomateriálov v potravinárskom priemysle výrazne rastie. Používajú sa pri vývoji nových druhov potravín, aditív alebo stabilizátorov. Okolo potravín s nanomateriálmi je však ešte stále niekoľko otázok nezodpovedaných. Diskutuje sa o ich možnom negatívnom vplyve na zdravie či ekosystémy.
Na energetických nápojoch sa po novom bude nachádzať upozornenie: „Vysoký obsah kofeínu“ a „Neodporúča sa deťom ani tehotným a dojčiacim ženám.“ Združenie spotrebiteľov NRW to považuje za nedostatočnú informáciu a uvítalo by skôr zdravotné varovanie súvisiace s kombináciou energetických nápojov s alkoholom a fyzickým pohybom, pri ktorom nemožno vylúčiť zdravotné riziko.
Rovnaký meter pre všetkých
Potraviny predávané cez internet budú od 13. decembra podliehať rovnakým pravidlám ako potraviny z kamenných obchodov. Povinné údaje musia byť prístupné zákazníkovi ešte pred uzatvorením zmluvy.
Združenie spotrebiteľov NRW kritizuje 3-ročnú časovú rezervu, ktorú dostali internetové obchody na prispôsobenie sa zmenám. Internetoví obchodníci nepotrebujú na aktualizáciu údajov taký dlhý čas ako kamenní predajcovia a preto nevidí dôvod, prečo na tak dôležité informácie, ako sú napríklad údaje o alergénoch, museli spotrebitelia čakať 3 roky.
Pokus o vystopovateľnosť baleného mäsa
O krajine pôvodu potraviny sú v súčasnosti výrobcovia povinní informovať v prípade, ak by ich neoznačenie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu. Týka sa to napríklad syra rokfort, ktorý by mohol vyvolať dojem, že suroviny použité na jeho výrobu pochádzajú z francúzskeho mesta Roquefort, po ktorom bol pomenovaný. Označenie pôvodu je povinné aj pre hovädzie mäso a výrobky z neho.
Od 1. apríla 2015 sa údaj o tom, kde bolo zviera odchované a porazené, bude uvádzať na obale bravčového, hydinového, baranieho a kozieho mäsa. Ak bolo narodené, odchované a porazené v tej istej krajine, môže byť na obale uvedená informácia „Pôvod: krajina XY“.
Na mleté mäso sa budú vzťahovať zjednodušené pravidlá, a to informácia „odchované a porazené v EÚ“. O ďalších druhoch mäsa, mlieka, mliečnych produktoch, výrobkoch z jednej alebo viacerých zložiek, ktoré obsahujú viac ako 50 percent jednej potraviny, rozhodne EÚ do konca decembra.
Spotrebiteľské združenie upozorňuje, že povinný údaj o krajine pôvodu sa týka len baleného mäsa. Informácia „Odchované v...“ sa podľa neho vzťahuje iba na určité obdobie pred porážkou zvieraťa a neinformuje teda úplne o tom, kde všade mohlo byť zviera odchované. V súčasnosti je nejasné, či sa pravidlá o označovaní pôvodu budú vzťahovať aj na mäso, ktoré tvorí iba pridanú zložku v niektorých potravinách.
Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek sa na Rade EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli ešte v marci tohto roka vyjadril, že je za presadenie najprísnejšej varianty, podľa ktorej by každá zložka mäsa v mäsových výrobkoch bola označená krajinou pôvodu.
