Nepríjemné interakcie sú prirodzenou súčasťou ľudskej komunikácie a v profesionálnom živote sa im takmer nedá vyhnúť. Typickou reakciou na vzniknutý diskomfort býva vyhýbanie sa priamej konfrontácii, ktoré často nahrádzame zdvorilosťou a naučenými úsmevmi. Takéto správanie je neraz sprevádzané prehnanou pozitívnou spätnou väzbou, ktorá sa však môže obrátiť proti svojmu účelu.
Psychologička Tessa Westová, pôsobiaca na Univerzite v New Yorku, objasňuje, že najmä pre nováčikov je typické, že sa v snahe o akceptáciu na pracovisku uchyľujú k prehnanej a neargumentovanej chvále.
Podobný problém nastáva aj pri poskytovaní negatívnej spätnej väzby. Mnohí manažéri volia takzvanú sendvičovú metódu kritiky - diskusiu otvárajú pozitívnymi poznámkami, potom prichádza kritika a nakoniec sa vrátia k pochvalám.
„Pravá pochvala je stavebným kameňom dôvery, no ak je len predohrou ku kritike, jej účinok sa rozplynie. Neustále prijímanie pozitívnych hodnotení navyše môže oslabiť vnútorný kompas sebareflexie,“ upozorňuje psychológ Adam Grant z Wharton School.
Namiesto toho odporúča, aby manažéri stavili na otvorenosť a úprimnosť, samozrejme za predpokladu, že jasne preukážu, že im ide o pomoc a rozvoj druhého človeka. Ako príklad uvádza vetu: „Viem, že svoju prácu robíš správne, aj preto mám od teba vysoké očakávania. Verím, že toto by si nabudúce mohol spraviť ešte lepšie.“
Ďalšie dôležité správy
