Malý výrobca krmív Peter zo Šamorína niekoľko mesiacov dovážal z Bulharska jednu z prísad a poctivo platil clo. Až daňová kontrola ho upozornila, že má pri nej nesprávne určenú položku colného sadzobníka.
Našťastie sa to zaobišlo bez doplácania – správna položka mala rovnakú sadzbu cla. No podnikateľ bol prekvapený – veď pri určovaní taríf mu pomáhal známy colník.
Na hraniciach správnosť deklarácie dovážaného tovaru colníci zvyčajne neoverujú. Len opečiatkujú doklady. A tak kým nejde o evidentnú chybu, na omyl sa nemusí prísť. Až kým nepríde napríklad daňová kontrola.
Aj výrobca krmív Peter si zvykne povzdychnúť, že s colníkmi je to niekedy ťažké. Aj on by v colnej správe očakával podobný posun k ústretovosti, aký vidia nielen podnikatelia v sesterskej organizácii – daňovej správe.
Záplava papierov
Späť k správnemu určeniu položky colného sadzobníka pri prísadách do krmív. Jedna z možností, ako sa komplikáciám vyhnúť, je obrátiť sa na Colné riaditeľstvo s písomnou žiadosťou o oficiálne zatarifovanie. To je potom záväzné i pri daňovej kontrole. K žiadosti, samozrejme, patrí kolok a čakacia lehota.
Komu zíde na um skúsiť si určiť tarify na vlastnú päsť, musí byť trpezlivý. K takmer 900-stranovému sadzobníku ešte patria o niečo hrubšie vysvetlivky. Hľadaním vhodnej kategorizácie tovaru sa dajú stráviť hodiny, bez istoty, že výsledok procedúry bude správny. Voľne dostupné zdroje umožňujú život si aspoň trocha zjednodušiť.
Na internetovej stránke colnej správy sa po chvíli tápania dajú nájsť všetky základné tlačivá, niekedy vrátane postupu ich vypĺňania. Prvé kroky k ústretovému prístupu ku klientom sú tak na svete. I keď nie dokonalé – vysvetlivky k jednotnému colnému dokladu, čo je základný výkaz, sú len v angličtine.
Skúsené špeditérske firmy majú na prácu so sadzobníkom vlastných colných deklarantov. No nie každý si ich môže a chce platiť. Vtedy prichádza na rad osobný kontakt podnikateľa s colnicou a ten nebýva vždy uspokojivý.
Ako tvrdí výrobca krmív Peter, snahou získať oficiálnu informáciu o vypĺňaní papierov strávil niekoľko dní. Prvý raz mal smolu – prišiel na colnicu v piatok o pol štvrtej, po stránkových hodinách. Druhý raz si už zistil, kedy colníci pracujú, aby po pár otázkach dostal odpoveď, že človek, ktorý by mu mohol pomôcť, si odskočil na obedňajšiu prestávku.
O trištvrte na jedenásť predpoludním. Vysvetlenie nakoniec dostal o dvadsať minút od úplne iného colníka, ktorý ho upozornil, že to nie je jeho náplň práce. A že každý predsa vie, ako sa tlačivo vypĺňa.
Klient na prechádzke
Zmiešané pocity zo styku s colníkmi si nemusia odnášať len podnikatelia dovozcovia. Bežný občan môže zažiť prekvapenie napríklad vtedy, keď mu príde balík z cudziny nepatriacej do jednotného trhu Európskej únie.
Napríklad pri objednávaní z internetového obchodu z USA. Na colnej pošte v Bratislave, ktorá zariadením pripomína skôr dedinskú chalupu, sa napohľad zastavil čas. Redaktor TRENDU si bol vybrať jednu z troch častí zásielky kníh z Ameriky. Zvyšné dve colníci pustili bez colného konania.
Pred okienkom stáli len dvaja ľudia, no na vybavenie a odchod z pošty bolo treba čakať celé predpoludnie. Čakanie sa dalo krátiť sledovaním útrap podnikateľky, ktorej prišli od materskej firmy vo Švajčiarsku obálky s korporátnym logom.
Až po ručnom napísaní čestného vyhlásenia, že obálky nie sú obchodný tovar a naozaj ich nemieni speňažiť, jej ich vydali a odpustili poplatok. Keď redaktor prišiel na rad, po skontrolovaní obsahu balíka a prepočte ceny na faktúre nasledoval výpočet dlžnej dane z pridanej hodnoty a vystavenie poštovej poukážky.
Neplatí sa pritom priamo do pokladnice colníkov. Treba prejsť na blízku poštu, vystáť si rad aj tam, zaplatiť šek a s ústrižkom sa vrátiť k colníkom. Našťastie skoro všade sú pošta a colná pošta blízko seba, a tak sa vyplácanie šekov nemení na potulky mestom. Po zaplatení colníci poštári zásielku vydajú, zaprotokolujú údaje do veľkej knihy a všetko je vybavené.
Život zjednodušila aspoň jednotná DPH, pri objednávaní kníh z cudziny už nie je potrebné vlastnoručne spisovať čestné vyhlásenie, že sa medzi nimi nenachádzajú tlačoviny pornografického charakteru. Tie v minulosti podliehali vyššej DPH než ostatné knihy.
Výhoda je aj členstvo Slovenska v EÚ, zásielky z členských štátov je už možné preberať priamo na pošte, keďže v rámci vnútorného trhu sa clo neplatí. To aspoň na colnej pošte znižuje čakanie, niekedy dokonca namiesto hodín stačí pár desiatok minút.
Podľa Colného riaditeľstva sa nároky na vybavovanie stránok – fyzických osôb zredukovali po vstupe do EÚ na minimum. Väčšina práce sa predtým týkala zásielok z Česka, Maďarska, Nemecka a Rakúska.
No i tak počet zamestnancov na colných poštách veľmi neklesol, TREND zbierajúc vlastné skúsenosti stretol na pracovisku asi desiatku ľudí, ktorí za predpoludnie vybavili troch alebo štyroch klientov. Colné riaditeľstvo argumentuje, že staranie sa o stránky je len menšia časť ich práce.
Okrem toho musia napríklad spracúvať štatistiky pohybu tovaru či venovať sa podnikateľom. Čo robia – pri tom istom okienku. O zjednodušenie vydávania zásielok, aspoň platbou na mieste, sa colníci nesnažia. S príznačným argumentom: lebo doteraz to takto fungovalo.
Horký cukor
Život nekomplikujú len nepružné colné úrady, ale aj predpisy, za ktoré colníci nemôžu. Podnikatelia si neraz, i keď presne zistia, koľko a za čo majú platiť, kladú aj otázku – prečo.
Ako napríklad seredský dovozca čínskych cukríkov proti bolestiam hrdla. Prekvapilo ho, že pri každej dodávke platí iné clo. Rozdiely boli zanedbateľné, tak platil kladúc si otázku, či colníci nevedia rátať.
TREND našiel pracovníčku colnej správy, ktorá sa zaoberá takzvaným európskym cukorným režimom. Ochotne vysvetlila európsku potrebu ochrany vnútorného trhu pred dovozmi cukru a cukrových výrobkov z tretích krajín.
Popri fixnom cle sa z výrobkov tretích krajín, ktoré obsahujú viac než sedem percent cukru, platí aj pohyblivé clo. To kolíše s tým, ako sa menia takzvané intervenčné ceny cukru. Čo zodpovedá logike, ale len bruselskej, nie podnikateľskej.
Úradníčka končí rozhovor prosbou o anonymitu, pretože niektorí pracovníci colnej správy sa nemajú čo rozprávať so stránkami. Na otázku, kde by sa mohol pýtať podnikateľ, ktorý hľadá dôvod fluktuácie cla, odpovedá, že prirodzene na vlastnej colnici. No tamojší colníci celú odpoveď dať nevedeli, dovozca sa musel uspokojiť s tým, že „sú za tým pravidlá EÚ“.
Hľadanie novej krvi
Vstupom do EÚ sa celoplošne zredukoval počet colníkov. Hlavne colníkov v služobnom pomere. V roku 2004 odišlo viac ako 600 colníkov z celkových takmer 4 600. A potom nasledovalo ďalšie znižovanie stavov o viac ako sto ľudí ročne.
Znižovanie počtu colníkov nie je jednoduchá záležitosť, každý z nich má definitívu, nemohli ho prepustiť skôr ako pred dovŕšením päťdesiatpäťky. Zmeny v legislatíve umožňujú v súčasnosti prepustiť colníka po 15 rokoch služby. Vtedy sa mu začína aj nárok na výsluhový dôchodok.
Prijatí prepustení
S rušením služobných miest sa k colníkom naopak začali pridávať civilní zamestnanci, v roku 2004 ich bolo zhruba 150. Úspory sú nielen v redukcii počtu ľudí, ale aj v mzdových prostriedkoch, civilní zamestnanci majú platy v priemere o pätinu nižšie. Navyše nevyžadujú dodatočné náklady na uniformy či pravidelné cvičenia, napríklad streľby.
Nižšie finančné ohodnotenie civilov však znamená aj to, že mladí sa do práce pre colnicu príliš nehrnú. To vedie k nedostatku odborníkov na niektorých úsekoch. A tak nastávajú i také paradoxné prípady, že niektorých colníkov riaditeľstvo zo služby prepustilo pre nadbytočnosť, len aby ich okamžite prijalo ako civilných zamestnancov, pretože bez ich odborných znalostí by sa nezaobišlo.
Obzvlášť pre ľudí pred dôchodkom to je príjemný výsledok – prídu síce v rámci odmeňovania o rôzne služobné príplatky, no väčšina z nich už má pri prepustení nárok na výsluhový dôchodok, ktorý rozdiel v príjmoch ľahko dorovná.
Pri prijímaní sa kladie dôraz hlavne na vyššie vzdelaných mladých ľudí. Ak sa mladí osvedčia, dostanú ponuku vstúpiť do služby. No vtedy už majú dostatok skúseností s prácou na colnici a namiesto dlhodobého záväzku ostať v službe radšej odchádzajú do súkromnej sféry, ktorá ponúka rýchlejší platový postup.
Rýchlo odchádzajú najmä šikovnejší ľudia so znalosťou cudzích jazykov. Teda práve takí, ktorí by sa colníkom pri súčasnej intenzívnej spolupráci s Bruselom a členskými krajinami EÚ zišli najviac. Pre nedostatky v komunikácii s európskou centrálou, ale aj s rezortom financií potom meškajú preklady úprav colného sadzobníka, ktoré sa finišujú na poslednú chvíľu.
Prídu zmeny?
Či sa podarí prilákať medzi colníkov čerstvú krv, ktorá by mohla priniesť potrebnú vôľu na zmeny hlavne v prospech klientov, nevedno. Colné riaditeľstvo hovorí o potrebe zaujímavého odmeňovacieho systému pre šikovných mladých ľudí, pretože žiaden vysokoškolák „nebude podávať vynikajúce výkony, ak za ne dostáva 15-tisíc korún hrubého“, vysvetľuje hovorkyňa colníkov Kristína Vavríková.
Právomoc zmeniť odmeňovanie na motivačnejšie je v rukách rezortu financií a pomohla napríklad už spomínanej daňovej správe. No podpora od ministerstva nestačí, treba aj ochotu na zmeny priamo na príslušnom úrade.
Prístup daniarov sa zmenil na skutočne proklientsky a potvrdzujú to i prvé skúsenosti z praxe. Ako spomína jeden žilinský malý podnikateľ, keď mu daňová kontrola pred dvoma rokmi zistila, že nedopatrením zaplatil nesprávnu daň, ako prvé mu nevyrubili pokutu, ale odporučili mu rozdiel doplatiť a požiadať o odpustenie penále. S tým, že žiadosti na daňovom riaditeľstve určite vyhovejú. Tento fakt potvrdila TRENDU i bývalá riaditeľka daniarov Mária Machová, ktorá sa o zmenu v prístupe úradu začala zasadzovať.
V colnej správe pomohlo práve postupné prepúšťanie nadbytočných ľudí. Časť ušetrených peňazí šlo na zvýšenie osobných príplatkov colníkov, teda motivačnej zložky ich platu.
Možnosť byť platený za dobrý výkon spolu s pätnásťročnou definitívou a prísľubom výsluhového dôchodku by mohla byť pre časť mladých ľudí slušným lákadlom. Ale stále nie je dostatočnou motiváciou na zmeny v uvažovaní.
Podľa ktorého je napríklad stále v poriadku, keď colná pošta vyberie na cle a DPH sotva dosť na to, aby pokryla platy množstva pracovníkov, ktorí tam trávia deň.
Foto – SITA / Tomáš Benedikovič, Marián Angelovič
