Jednoznačne najdôležitejším výsledkom volieb je víťazstvo dvojice Zuzana Čaputová a Roberta Mistíka, ktorí by spoločne postúpili do druhého kola a porazili tak antisystémových kandidátov. Práve tým sa opakovane darilo medzi stredoškolákmi lepšie ako medzi dospelými voličmi. Stačí si spomenúť na kombinovaných vyše 30 percent pre strany Borisa Kollára a Mariana Kotlebu v študentských parlamentných voľbách z roku 2016.

Výsledky zo SOŠ, kde by na rozdiel od gymnázií do druhého kola nepostúpil Robert Mistrík, ale M. Kotleba, neprekvapili. Na týchto školách totiž majú žiaci občiansku náuku na nižšom stupni, čo sa ukazuje ako zásadný faktor pri preferenciách politikov.

Problém je rovnaký, ako pred rokmi

Rozdiel medzi strednými odbornými školami a gymnáziami sa prejavil aj na workshopoch, z ktorých organizátori urobili súčasť volebného dňa. Chceli na ne prísť diskutovať, no napokon sa na ich prekvapenie dostali do role učiteľov – museli vyučovať základné rozdiely medzi demokraciou, populizmom a totalitou.

Poukazuje to na dlhodobo známy problém: na stredných školách sa naďalej kladie najväčší dôraz na memorovanie, hoci k faktom sa žiaci dokážu dostať do niekoľkých sekúnd. Nosia ich doslova vo vrecku.

Nepotrebujú si až tak informácie zapamätať, skôr ich triediť a učiť sa kriticky si vyberať zdroje. Výsledok hovorí sám za seba – až 25 percent mladých by volilo antisystémových kandidátov, ktorí svojimi klamstvami a zavádzaniami úspešne zaujali študentov.

Odkaz je iný, ako sme si mysleli

Ako pripomenul Grigorij Mesežnikov, na strednej škole je jednoduchšie názory preberať, ako si ich utvárať. Žiaci sa snažia zapadnúť do kolektívu, a môžu si pokojne povedať – kamaráti zo srandy volia M. Kotlebu, tak budem aj ja.

Prečo potom tak jednoznačne zvíťazila Zuzana Čaputová? Podľa Jakuba Godu jej pomohlo, že ako nová tvár prirodzene vzbudzila záujem. Za ešte podstatnejšie ale považuje, že na rozdiel od R. Mistríka nevystupuje ako „tradičný politik“. O tom, že takí študentom nechutia, svedčí aj 6 percent Maroša Šefčoviča a 3 Bélu Bugára.

Študentské voľby sa nesnažia ukázať len to, aké presne názory mladých sú – ich cieľom je pripomenúť nám, že na nás študentoch záleží a náš hlas musí byť vypočutý. Pri prvom, povrchnom načúvnutí sa zdalo, že nám odkazujú: „Fandíme antisystému“. No dnes, po niekoľkých študentských voľbách po sebe už vieme, že odkaz znie pozitívnejšie - záleží nám na tom, v akej krajine vyrastáme.