Čím kŕmime zvieratá, ktorými sa kŕmime?

To všetko sa dá vytušiť za skutočnosťou, že zatiaľ čo pred 25 rokmi zootechnici vedeli vychovať vyše jeden a pol kilové kurča za zhruba 44 dní, v súčasnosti sa skoro dvojkilové kura vychová len za 34 dní. A ešte sa na to minie aj menej krmiva. Aj jatočné prasa s hmotnosťou 110 kilogramov sa dnes vykŕmi už za 120 dní a nie až za zhruba 180 dní ako pred vyše dvoma dekádami.

Aj napriek početným ťažkým kauzám či závratným posunom v efektivite chovu zvierat slovenskí vedci i kontrolóri tvrdia, že aspoň v Európe sú dnešné krmivá podstatne bezpečnejšie ako pred pár desiatkami rokov. A tiež, že krmivá sú ešte pod väčším drobnohľadom ako samotné potraviny. Zhoduje sa na tom riaditeľ odboru krmív a výživy zvierat Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho Peter Řeháček, ako aj šéf slovenského Zväzu výrobcov krmív Marian Uhrík.

Bez kostnej múčky, ale...

Obaja sa opierajú o zákaz skrmovania mäsokostných múčok u všetkých zvierat na ľudskú výživu, ku ktorému došlo po prevalení kauzy BSE. Odvtedy sa môžu používať u hydiny, prasiat i mladých teliat iba rybie múčky. Hydine a prasatám sa môžu dať aj krvné múčky. To všetko opäť neznie najlepšie a najetickejšie, no podľa vedcov sú rybie i krvné múčky úplne bezpečné.

Pre zvýšenie bezpečnosti európskych krmív bol veľmi podstatný aj zákaz používania antibiotík na urýchlenie rastu zvierat z roku 2006. Odvtedy ich môžu farmári EÚ dostať len pre naozaj choré zvieratá. Veľké rozdiely v spotrebe antibiotík medzi členmi únie sú ale naďalej realitou. Na Slovensku sa na vyprodukovanie jedného kilogramu bravčoviny minulo vlani 43 miligramov antibiotík, no v Česku 80, v Poľsku viac ako 130, v Nemecku až vyše 200 a v Španielsku dokonca viac ako 240 miligramov (na porovnanie, jedna tabletka penicilínu má 500 miligramov).

P.Řeháček a M.Uhrík za podstatné považujú aj výrazné obmedzenie výskytu rakovinotvorných dioxínov. Na rozdiel od súčasnosti sa kukurica ešte pred pár dekádami sušila nad otvoreným ohňom v sušičkách na mazut. A ako sa na to prišlo až neskôr, práve otvorený oheň vytvára v potravinách rakovinotvorné dioxíny.

Po hlbšom preverení sa zakázalo v krmivách aj množstvo chemických prímesi krmív. „Aj teraz EÚ preveruje, či zakáže niektoré farbivá a schutňovadlá, lebo ide o chemické latky,“ hovorí M.Uhrík. A aj maštale sa už nenatierajú syntetickými farbami, aby kravy po ich oblizovaní nekontaminovali svoje mlieko. Používajú sa farby ekologické.

Oproti minulosti sú už menším rizikom aj plesne, ktoré produkujú nebezpečné toxíny. Zo zvieraťa, čo skonzumuje staré splesnené krmivo, sa reziduá toxínov prenášajú aj na človeka. „Klíma v Európe plesniam dosť praje. Máme tu až 150 druhov plesní, ktoré produkujú rakovinovotvorné toxíny,“ upozorňuje M.Uhrík s tým, že v súčasnosti sa už zhnitá kukurica páli. Dakedy išla do liehovaru a zvyškové výpalky na farmu pre zvieratá.

Lacnejšia kontrola

Pre boj s plesňami je dôležité aj zlacnenie detekcie. „Pred 30 rokmi toxíny vedelo detegovať iba telavivské laboratórium. Jeden test stál 25-tisíc dolárov. Dnes laboratóriá overia štyri toxíny za 15 či 20 eur,“ pokračuje M. Uhrík. Občas sa ale problémy stále objavia. V Nemecku sa pred dvoma rokmi až na tri a pol tisícke fariem objavila stará rakovinotvorná kukurica dovezená zo Srbska.

P. Řeháček dodáva, že preverenie skladovania krmív i surovín na ich výrobu je súčasťou kontroly každého podniku, kde vstupuje jeho úrad. Farmári podľa neho ale o svoje sklady dosť dbajú, lebo samotné krmivá partia k ich najdrahším vstupom.

Krmivá sú podľa úradu bezpečnejšie aj preto, že sa výrazne sprísnila ich celková kontrola. „Voľakedy sa zisťovalo, čo v krmivách má byť, a nie ako dnes, čo tam byť nemá,“ hovorí M. Uhrík.

Opatrnosť EÚ sa dostala tak ďaleko, že pred pol tuctom rokov zakázala už aj skrmovanie kuchynského odpadu. Z obáv, že sa do neho dostanú aj nevhodné zvyšky.

Tie najprirodzenejšie krmivá sa ale dajú nájsť len na ekologických farmách. Ich zvieratá priemyselné krmivá vôbec konzumovať nesmú a musia mať iba krmivá dorobené na samotnej farme. V teplejších mesiacoch žijú na pasienkoch. „Na ekologickej farme sa žiadne aditíva ani sója používať nemôžu. Tam platí, že zvieratá sa kŕmia iba tým, čo im dá sama farma,“ dodáva M. Uhrík.

Bezpečnosť priemyselných krmív teda oproti minulosti zaznamenala posun vpred, to však neznamená, že by sa v nich nevyskytovali zložky budiace otázniky. Do krmív sa napríklad pridávajú aj látky známe skôr z postrekovania vinohradov. So žltosťou žĺtkov sa zas čaruje chemickými pigmentmi.

Viac o týchto postupoch, ako aj o tom, ako sa správajú menej kontrolovaní malí chovatelia zvierat po dedinách či čím všetkým novým sa budú prasatá či dobytok kŕmiť v budúcnosti, sa dočítate v najnovšom vydaní týždenníka TREND 21 / 2015.

Zdroj: peterzentko

TREND 21/2015