Izrael naďalej bombarduje Irán, pretože sa mu ešte stále nepodarilo zničiť jeho jadrový program. Problém je, že bez podpory Bieleho domu to zrejme nepôjde. Prečo? Odpoveď je jednoduchá: Fordow.
Tento iránsky jadrový komplex na obohacovanie uránu sa totiž nachádza 80 až 90 metrov pod zemou. Izraelské F-35 tak hlboko nedokážu zasiahnuť. Dokážu to len jadrové zbrane alebo americké bomby MOP (Massive Ordnance Penetrator). Vzniká tak takzvaný paradox Fordow. Izrael chce tento komplex zničiť, no nemá ako. USA zas prostriedky majú, no urobiť to nechcú. V stávke je totiž aj dôležitý ropný uzol, ktorého blokáda by poškodila nielen záujmy Bieleho domu, ale narobila problémy Európe a zároveň pomohla Rusku.
Európa je na tenkom ľade
Spojené štáty sú ochotné tolerovať, že by Irán disponoval technológiami, infraštruktúrou a odbornými znalosťami potrebnými na vývoj jadrových zbraní bez toho, aby ich postavil. Keby sa do konfliktu s Izraelom zapoja, riskujú blokádu Hormuzského prielivu, ktorým prechádza 21 percent svetovej ropnej produkcie.
Do tretice všetko dobré. Netanjahu si plní vojenskú fantáziu, ktorá mu 40 rokov nedala spať
Americká energetická agentúra (EIA) ho označuje za „najdôležitejší ropný dopravný uzol na svete“. Akékoľvek obmedzenia by tak zasiahli aj krajiny, ktoré nepoužívajú ropu z Perzského zálivu, keďže prudký pokles dodávok by spôsobil prudký nárast cien ropy na svetových trhoch. Tie už bezprostredne po izraelských útokoch na iránske jadrové zariadenia vystrelili nahor o 12 percent. V prípade blokády prielivu by sa cena ropy mohla vyšplhať až na trojciferné hodnoty. Analytici z BCS hovoria o 130 dolároch za barel.
Akákoľvek blokáda prielivu by sťažila život aj Európe. Kontinent by čelil nedostatku energie, pričom náhly nárast cien ropy by zvýšil infláciu, ceny energií a narušil európsky priemysel. Zvlášť zraniteľné by boli sektory výroby, dopravy a poľnohospodárstva. Okrem ropy je Hormuzský prieliv aj kľúčovou trasou pre globálnu lodnú dopravu. Akékoľvek narušenie by spôsobilo omeškanie európskych dovozov surovín, elektroniky a spotrebného tovaru, čo by zas pocítili dodávateľské reťazce. Stúpli by aj sadzby poistiek za lodnú prepravu, vinou čoho by náklady stúpli nielen európskym podnikom, ale aj spotrebiteľom.
Nádej Ruska
Útok na Irán by mohol výrazne pomôcť Rusku. Vlajková loď jeho ropného priemyslu – ropa Ural – odvtedy podľa analytikov z BCS Bank vzrástla takmer o 15 percent. Príjmy z jej vývozu sú pritom kľúčovým zdrojom financovania štátneho rozpočtu, a teda aj vojnovej mašinérie Moskvy.
Energetický sektor Ruska zodpovedal pred inváziou na Ukrajinu za 35 až 40 percent všetkých príjmov do rozpočtu. „Ak bude cena ropy Brent naďalej rásť, dariť sa bude aj Uralu, čo by mohlo Moskve priniesť ďalšie peniaze,“ zdôraznil David Fyfe, hlavný ekonóm spoločnosti Argus Media.
Západné sankcie a cenový strop G7 na ruskú ropu vo výške 60 dolárov za barel síce za posledné tri roky znížili ruské energetické príjmy o vyše 150 miliárd dolárov, no zatiaľ ich úplne nepochovali. Ešte donedávna sa zdalo, že Západ je na dobrej ceste uštedriť ruskému ropnému priemyslu ďalšiu tvrdú ranu. Európa totiž ohlásila prípravu 18. balíka sankcií voči Rusku, pričom skupina G7 tlačí na zníženie cenového stropu na ruskú ropu zo súčasných 60 na 45 dolárov.
Podľa D. Fyfea nemožno vylúčiť, že v prípade ohrozenia dodávok z Blízkeho východu pozastaví G7 snahy o zníženie cenového stropu. Odklad návrhu by Moskva nepochybne privítala. „Ruský rozpočet je priamo závislý od ceny ropy. Čím vyššia cena, tým lepšie pre Rusov,“ dodal varšavský energetický analytik Wojciech Jakobik pre Kyiv Independent.
Ďalšie dôležité správy
