Izraelský premiér Benjamin Netanjahu je zničením iránskeho jadrového programu priam posadnutý. „O útoku na Irán hovorí už dobrých 40 rokov,“ prezradil jeho bývalý vysoký poradca. Premiér totiž verí, že Teherán by bol pre Izrael existenčnou hrozbou, keby mal k dispozícii vlastné jadrové zbrane. Už roky pritom tvrdí, že zabrániť tomu možno len vojenskou silou. Zdá sa, že jeho sen začína konečne naberať reálne kontúry.
Dňa 13. júna totiž Iránom otriasli výbuchy, v rámci ktorých izraelské letectvo zasiahlo zhruba sto rôznych cieľov vrátane jadrových komplexov a veliteľstiev armády. Zahynuli pri nich nielen veliteľ ozbrojených síl, ale aj poprední jadroví vedci a ďalší vysokí predstavitelia.
Premiér si plní fantáziu
B. Netanjahu nie je prvým izraelským premiérom, ktorý zaútočil na jadrové zariadenia nepriateľskej krajiny. Toto prvenstvo patrí Menachemovi Beginovi, ktorý v roku 1981 vyslal letectvo zničiť jadrový reaktor v Iraku. Za pilier izraelského chápania národnej bezpečnosti možno odvtedy považovať takzvanú Beginovu doktrínu. Je v nej zakotvené, že Izrael nesmie dovoliť svojim nepriateľom získať prostriedky na výrobu jadrových zbraní.
Izraelský premiér v minulosti inicioval minimálne dva pokusy o vojenský útok na iránsky jadrový program, no vždy doma narazil na odpor. Oponentom tohto nápadu robila obava najmä odveta zo strany libanonskej šiitskej politickej a vojenskej organizácie Hizballáh. Tá by totiž v prípade útoku na Irán mohla na izraelské mestá odpáliť tisíce rakiet dodaných Teheránom. Rizikom bolo aj strategické poškodenie vzťahov so Spojenými štátmi, ak by Izrael išiel do vojny proti vôli vtedajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu. Dnes sú však tieto prekážky už minulosťou.
Súčasný šéf Bieleho domu Donald Trump si s izraelskými útokmi ťažkú hlavu nerobí a na svojej platforme Truth Social vyzval Irán, aby so Spojenými štátmi konečne uzavrel jadrovú dohodu. „Ešte stále je čas zastaviť toto krviprelievanie. Ďalšie, už naplánované útoky budú ešte brutálnejšie,“ napísal v príspevku.
Izrael útok v oficiálnom stanovisku ospravedlnil tvrdeniami, že Irán v posledných mesiacoch pod zámienkou diplomatických rokovaní s Amerikou tajne pokračoval v experimentoch, ktorých cieľom bolo úspešne dokončiť vývoj a výrobu kľúčových komponentov jadrovej zbrane. Teherán by tým dosiahol „bod, z ktorého už niet návratu“ a dokázal by zložiť jadrovú zbraň v priebehu niekoľkých dní, pričom Izrael by mu v tom už nedokázal zabrániť. Overiť pravdivosť týchto tvrdení je náročné, no francúzsky prezident Emmanuel Macron 13. júna povedal, že iránsky program sa naozaj „dostáva do kritického bodu“.
Irán cíti krivdu
Irán popiera, že by sa niekedy snažil vytvoriť jadrové zbrane. To však nie je pravda. V 80. rokoch 20. storočia začala Islamská republika dovážať jadrové zariadenia a materiály z Pakistanu a Číny. V 90. rokoch schválila a financovala plán na výrobu piatich jadrových zbraní a vykonanie podzemného jadrového testu. Podľa Izraelu to vyplynulo z dokumentov, ktoré analyzovali experti z Harvardovej univerzity.
Tento oficiálny jadrový program mal názov projekt AMAD. Iránska vláda ho však v roku 2003 pozastavila. Nie je jasné prečo. Teherán aj napriek tomu v jadrovom programe pokračoval. V roku 2015 sa dohodol s Amerikou a ďalšími veľmocami na obmedzení kapacity obohacovania a zásob uránu. D. Trump od tejto dohody ale v roku 2018 odstúpil, a tak mohol Irán prácu na jadrovom programe zintenzívniť.
V máji Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, dozorný orgán OSN, uviedla, že Teherán disponuje vyše 400 kilogramami uránu obohateného na 60 percent čistoty. Ak by sa mu ho podarilo dostať na 90 percent, dokázal by vyrobiť desať bômb.
Rokovania, prevrat a ničenie
B. Netanjahu má dva hlavné ciele: zničiť iránsky jadrový program a vyburcovať iránsky ľud, aby zvrhol súčasný režim. V tejto súvislosti prichádzajú do úvahy viaceré scenáre.
Rozhovory o novej jadrovej dohode medzi Spojenými štátmi a Iránom sú momentálne zablokované. D. Trump tlačí Teherán k rokovaciemu stolu, ale B. Netanjahu odmieta zastaviť bombardovanie. Keby rokovania umožnil, išlo by z jeho strany o veľký ústupok. Jeho cieľom je totiž Irán z jadrového hľadiska totálne odzbrojiť a tým si po útokoch Hamasu v októbri 2023 napraviť reputáciu. USA ale v rámci navrhovanej dohody povolí Teheránu pokračovať v obohacovaní, no len do určitej miery.
Úplné zničenie iránskeho jadrového programu by si zas vyžadovalo útoky na opevnené jadrové zariadenia ako Fordow, ktoré by mali problém zničiť dokonca aj niektoré pokročilé zbraňové systémy. Hoci to nie je úplne nemožné, otázkou zostáva, ako veľmi by ho izraelské sily dokázali poškodiť a ako rýchlo by ho Irán vedel opraviť. Izrael by takisto musel zničiť aj iránske zásoby obohateného uránu. Nie je ale jasné, či vie, kde sa nachádzajú.
Kolaps iránskeho režimu je takisto možný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že od začiatku izraelských útokov zahynulo hneď niekoľko najvyšších iránskych vojenských veliteľov vrátane šéfov revolučných gárd a iránskej armády. Irán však už ustál nejednu vojnu, sankcie aj masové povstania. Izraelské útoky by navyše paradoxne mohli namiesto oslabenia režimu v Iráncoch podnietiť národnú súdržnosť.
Ďalšie dôležité správy
