Európska únia prelomovým spôsobom vykročila k tomu, aby sa stala globálnym laboratóriom naozaj hlbokej a plošnej dekarbonizácie. V stredu totiž predstavila masívny súbor návrhov nových opatrení, ktorých kľúčovým zmyslom je urobiť európsku ekonomiku klimaticky oveľa šetrnejšou, avšak ktorá zároveň zásadne zmení život každého zo stoviek miliónov obyvateľov EÚ.

Súbor návrhov zrejme vyvolá búrlivú debatu. Musí ho  totiž ešte schváliť 27 členských štátov EÚ a Európsky parlament. Každé odvetvie únijnej ekonomiky má súbor opatrení prinútiť k výraznému urýchleniu odklonu od fosílnych palív.

Ťažiskovým cieľom je zníženie emisií o 55 percent v porovnaní s rokom 1990, a to najneskôr v roku 2030. Únii by sa splnením tohto cieľa otvorila cesta k eliminácii emisií skleníkových plynov do roku 2050.

Najradikálnejší krok v histórii

Na tento účel má EÚ zaviesť práve spomínaný súbor opatrení. Jedným z nich je rozšírenie systému emisných povoleniek tiež napríklad na lodnú prepravu. Ďalším eliminácia automobilov na konvenčný pohon, teda na pohon benzínový či dieselový.

Európska komisia tiež koketuje s myšlienkou zavedenia uhlíkových ciel na dovážaný cement, hliník či oceľ. Na spadnutie je aj daň z leteckých palív.

Súbor opatrení bude zďaleka najambicióznejším krokom, ktorý sa kedy v histórii ľudstva podnikol za účelom ochrany klímy. Už od roku 2035 by sa v EÚ mali vyrábať čisto len autá s nulovými emisiami, teda napríklad elektromobily. Letecké spoločnosti zasa budú nakoniec musieť zaplatiť každú tonu oxidu uhličitého, ktorý emitujú.

KK14 Brusel - Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová hovorí počas tlačovej konferencie v sídle Európskej únie v Bruseli 14. júla 2021. Európska komisia (EK) v stredu predložila ambiciózny legislatívny balík s označením
Neprehliadnite

Európska komisia navrhuje znížiť emisie CO2 o 55 percent do roku 2030

Veľké zdražovanie

Tak ďaleko ako EÚ v snahe urobiť ekonomiku klimaticky šetrnejšou nezachádza žiadna ďalšia ekonomika na svete. EÚ má v plnení zelených cieľov výrazne predbehnúť ako Spojené štáty, tak Čínu a všetky ďalšie ekonomické celky.

Obyvatelia EÚ sa teda vskutku stanú súčasťou nebývalého spoločenského experimentu, ktorý pre nich bude znamenať hlavne jedno: zdražovanie.

Klimaticky šetrnejšie technológie a postupy sú drahšie, inak by sa už dávno využívali prirodzene.

Politici pritom sami žiadne peniaze nezarábajú. Disponujú peniazmi firiem a občanov. Firmy a občania EÚ sa pritom teraz budú potýkať zdraženými automobily, letenkami, bývaním, energiami, ale aj tovarom z dovozu. To všetko a mnoho ďalších vecí v dôsledku súboru klimatických opatrení značne zdražie.

Zaplatí to občan

Súbor opatrení sa tak bude financovať z vyšších daní firiem a občanov EÚ, ďalej na dlh – čo sú len budúce dane firiem a občanov EÚ – a čiastočne aj z cla, teda z dane na dovážaný tovar. Na zavedené clo ale doplatí aj občan EÚ.

Ak totiž EÚ uvalí daň napríklad na lacnejšiu dovážanú tureckú oceľ, lebo jej výroba dostatočne nespĺňa podmienky klimatickej šetrnosti, daná turecká oceľ o toto clo zdražie. O clo teda zdražie aj automobil alebo stavba, pri ktorých produkcii sa daná oceľ využíva. To zasa niekto zaplatí. Občan EÚ. Veď lacnejšia oceľ sa teraz dováža práve preto, že je lacnejšia. Jej zdraženie nutne zdraží aj finálny produkt.

Automobilky budú môcť benzínové a naftové vozidlá vyrábať, budú však musieť hradiť poplatky za prekročenie nulových limitov
Neprehliadnite

Európska komisia navrhla, aby od roku 2035 boli nové autá v EÚ úplne bez emisií

Hrozba pre konkurencieschopnosť

Medzi rokmi 1990 a 2019 znížila EÚ emisie o 24 percent, najmä vďaka zavedeniu systému emisných kvót, ktoré sa zatiaľ uplatňujú v prípade veľkých podnikov či elektrární. Zníženie emisií o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 sa tak nemusí zdať až takým nereálnym cieľom.

Lenže každý ďalší percentuálny bod redukcie emisií si vyžiada postupne väčšie a väčšie obete zo strany každučkého občana EÚ. Celej únijnej ekonomike tak hrozí, že sa osudovo strelí do nohy. A že zdražovanie ju ochromí natoľko, že citeľne stratí zo svojej konkurencieschopnosti vo svete.

Úpadok Európy v číslach

Európska ekonomika vo svetovom meradle pritom dlhodobo upadá, citeľne stráca na konkurencieschopnosti už teraz. Dokumentuje to napríklad aj nedávno publikovaný rebríček najhodnotnejších firemných značiek sveta. V prvej päťdesiatke má EÚ už len šesť zástupcov. Ešte v roku 2008 ich mala šestnásť.

Navyše, zatiaľ čo USA či Čínu reprezentujú na čelných miestach technologické značky založené často na samom sklonku 90. rokov, ako je Google, Tencent či Alibaba, Európu v poradí zastupujú značky ako Louis Vuitton s rokom založenia 1854 alebo Chanel, ktorý vznikol v roku 1910.

FILE - In this Sept. 6, 2012, file photo, Jeff Bezos, CEO and founder of Amazon, speaks at the introduction of the new Amazon Kindle Fire HD and Kindle Paperwhite personal devices, in Santa Monica, Calif. The Washington Post Co. agreed  Monday, Aug. 6, 2013, to sell its flagship Washington Post newspaper to Bezos, the founder of Amazon.com for $250 million.  (AP Photo/Reed Saxon, File)
Neprehliadnite

Najhodnotnejšími značkami na svete sú Amazon, Apple a Google

To napovedá, že Európa ekonomicky bude upadať aj naďalej. Pokiaľ, samozrejme, neveríme, že budúcnosť patrí viac dámskym kabelkám než online a IT technológiám či e-obchodu.

Zaostávanie firiem

Ekonomické chradnutie Európy považuje aj The Economist za „spektakulárne“. Prvýkrát v histórii je dnes podľa júnového vydania týždenníka 60 percent firiem so svetovo najvyššou trhovou hodnotou z USA. Európa ich má prvýkrát v novodobej histórii len menej ako dvadsať percent.

Hodnota firmy pritom z veľkej časti reprezentuje inovatívny potenciál. Veď hodnota firmy sa odvíja od hodnoty jej akcií. A ich hodnota zasa do značnej miery vypovedá o tom, ako investori veria v budúcej úspešnosť a ziskovosť príslušnej firmy.

Progresom k regresu

Prečo investori menej a menej veria v budúcnosť európskych firiem? Európa trpí hneď niekoľkými závažnými chorobami. Jej ekonomika je predlžená a preregulovaná, takže firmy strácajú schopnosť inovácie a vo svete im uteká vlak.

Súbor klimatických opatrení, ktorý tento týždeň predstavila Európska komisia, predlženosť a preregulovanosť masívne umocní, hoci s bohumilým cieľom. EÚ môže v dôsledku uvedených opatrení prísť o ďalšiu podstatnú časť svojej konkurencieschopnosti vo svete.

Geotermálna elektráreň patrí medzi najvhodnejšie energetické zdroje na ceste za znižovaním emisií, lepšou klímou a uhlíkovou neutralitou.
Neprehliadnite

Cena emisných povoleniek v EÚ vystúpila na nový rekord

Navyše, aj keď sa takto fatálne ekonomicky strelí do nohy, nie je nikde zaručené, že tým svetu akokoľvek pomôže z hľadiska environmentálneho. Ak totiž ekonomiky typu USA, Číny či Indie nebudú postupovať tak ambiciózne ako EÚ v dosahovaní zelených cieľov, EÚ sama nemá šancu celoplanetárne klímu príliš ovplyvniť.

Veď z globálneho hľadiska je Európa geograficky len neveľkým západným výbežkom Eurázie.

Lukáš Kovanda
Lukáš Kovanda, Ph.D., je český ekonóm a autor ekonomickej literatúry. Pôsobí ako hlavný ekonóm CZECH FUND. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície a nové fenomény ako zdieľaná ekonomika, kryptomeny či fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora

 
Kontajnery v prístave v čínskom meste Čching-tao (Qingdao)
Zdroj: TASR
Kontajnery v prístave v čínskom meste Čching-tao (Qingdao)