Stopom cez celú Ameriku: Amin Nakhlé sa spolieha na dobrých ľudí

Čo ste robili pred cestou naprieč Amerikou?

Vyštudoval som gymnázium a potom som šiel na vysokú školu. Chcel som si zarobiť peniaze a ísť cestovať okolo sveta. Lenže na výlete v Holandsku som si zlomil kľúčnu kosť, a keďže som nebol poistený, musel som zaplatiť asi štyritisíc eur. Nakoniec som si až toľko nezarobil, kúpil som si dobrý batoh, fotoaparát a notebook a odišiel som do Ameriky. Teraz pracujem na videách. Komentujem na nich svoju cestu a snažím sa ľuďom ukázať, že cestovať sa dá aj úplne bez peňazí. Je to len o tom, aká je vaša hranica komfortu.

Kde je tá vaša?

Práve som prežil štyri dni a tri noci na nákladnom vlaku. Asi prvýkrát v živote som sa bál. Bol to tam samý narkotrafiker, deti kartelu, nebola to sranda. Všetci mali nožíky, len tak im viseli z vrecka. Sám som ich mal niekoľko. Ale bol to super zážitok. Musel som predstierať, že som z Ruska a že dobre nepočujem. Práve som sa vrátil z festivalu a mal som úplne vykričaný zachrípnutý hlas. Taký, akoby som týždeň pil len tequilu a celý deň vrieskal.

Poďme na začiatok vášho príbehu. Z Nórska ste leteli do New Yorku a odtiaľ ste išli už iba stopom.

Presne tak. Som zbláznený do diaľnic. Najdlhšie, čo môžete prejsť autom, je Panamerická magistrála, ktorá má do 30-tisíc kilometrov. Jej začiatok je v Prudhoe Bay [jeden z najsevernejších bodov Aljašky – pozn. TREND], ktorý je úplne pri Severnom ľadovom oceáne. Nebolo tam jednoducho nič, iba naftové pole. Odtiaľ sa snažím dostať do Ushuaia, Tierra del Fuego, čo je v preklade Ohňová zem, najjužnejší bod amerického kontinentu.

Tam sa magistrála končí. Iba v jej strede medzi Panamou a Kolumbiou je džungľa, ktorou nevedie cesta. Chcem si preto postaviť vlastnú loď z odpadkov a oblasť oboplávať.