Maďarsko stavilo na rýchlu transformáciu automobilového priemyslu viac než ktorákoľvek iná krajina v Európe. Orbánova vláda od roku 2017 prilákala investície do výroby batérií a elektromobilov v hodnote približne 20 miliárd dolárov, pričom hlavným cieľom bolo vytvoriť európske centrum pre ázijských výrobcov. Rýchly rast sa však nenaplnil.
V decembri 2024 sa objem vyrobených batérií prepadol o 51 percent medziročne na takmer trojročné minimum, čo je jasný signál problémov v sektore. Podľa štatistických údajov priemyselná produkcia klesá a dopyt po elektromobiloch sa oslabuje. To výrazne zasiahlo maďarskú ekonomiku, ktorá sa v druhom štvrťroku 2024 opäť dostala do recesie.
Zlyhanie ekonomickej stratégie
Orbánova politika sa dlho opierala o subvencie pre zahraničných investorov, ktorí do Maďarska priniesli montážne závody a vytvorili lacnú pracovnú silu pre nemecké automobilky, ako Volkswagen, Mercedes-Benz a BMW. Tento model bol však extrémne zraniteľný voči výkyvom trhu a najnovšie spomalenie v sektore elektromobilov ho postavilo do novej krízy.
Volkswagen už oznámil možné zatvorenie závodov a prepúšťanie, čo by mohlo mať devastujúce následky na maďarský pracovný trh. K tomu sa pridáva obchodná vojna medzi EÚ a Čínou, ktorá by mohla ešte viac oslabiť postavenie Maďarska ako výrobného centra.
Hoci ministerstvo hospodárstva tvrdí, že spomalenie je dočasné, realita ukazuje opak. Nedostatok objednávok, odklady výroby a neistota v odvetví spôsobili, že aj strategické investície, ako 2,3-miliardová továreň juhokórejskej SK On v Ivancsi, pracujú iba na štvrtinu plánovanej kapacity. Výroba mala byť spustená na jar, no firma už trikrát odložila plnú prevádzku a podľa správ juhokórejských médií znižuje svoje výrobné ciele.
Politické a ekonomické dôsledky
V čase, keď Orbán čelí najsilnejšej opozícii za posledných 14 rokov, ekonomická kríza mu výrazne zhoršuje vyhliadky. Maďarsko sa stále viac zadlžuje, hospodársky rast sa spomaľuje a vláda musela zvýšiť mimoriadne dane na podniky, aby vyrovnala rozpočet.
Problémy sa netýkajú len priemyslu. Verejná nespokojnosť rastie pre nedostatočné investície do zdravotníctva a školstva, pričom práve tieto oblasti sú podľa prieskumov kľúčové pre voličov. Nová opozičná strana Tisza, vedená Petrom Magyarom, sa v európskych voľbách nečakane prepracovala k takmer 30 percentám hlasov a v národných voľbách v roku 2026 môže vážne ohroziť Orbánovu dominanciu.
Nejasná budúcnosť batériového priemyslu
Hoci vláda tvrdí, že Maďarsko zostane hlavným európskym centrom výroby batérií, realita je menej optimistická. Viaceré plánované investície meškajú alebo sú odložené na neurčito.
Starosta Ivancse, Tibor Molnár, síce dúfa, že výroba sa postupne rozbehne, no aj on pripúšťa, že len štyri z plánovaných dvanástich výrobných liniek momentálne fungujú. Časť robotníkov, ktorí prišli do regiónu pracovať na výstavbe závodu, už odišla a očakávaný hospodársky boom sa nekoná.
Problémom je aj postoj Európskej únie, ktorá pozastavila vyplatenie 20 miliárd eur z fondov kvôli problémom s korupciou a právnym štátom. Orbánova veľká stávka na elektromobilitu sa zatiaľ nenaplnila a namiesto očakávaného rastu čelí Maďarsko recesii, rozpočtovým problémom a rastúcej politickej neistote.
Maďarská stratégia sa ukazuje ako riskantná a jednostranná, závislá od dotácií a zahraničných investícií. Dnešné problémy v automobilovom priemysle môžu byť len začiatkom hlbších ekonomických problémov, ktorým bude Orbánova vláda v najbližších rokoch čeliť.
Šéf Siemens Energy kritizuje EÚ, že reguláciu v oblasti zelenej politiky úplne prestrelila
