Od 1. februára 2004 nadobúda účinnosť nový zákon č. 530 / 2003 Z. z. o obchodnom registri. Základným cieľom zákonodarcu je zrýchliť zápis firiem do obchodného registra. Cieľ je ambiciózny: registrové súdy by mali stíhať zapísať nové firmy do piatich pracovných dní.
Najväčším nedostatkom predchádzajúcej právnej úpravy bolo, že zákon nestanovoval lehotu, dokedy musí súd spoločnosť zapísať do obchodného registra. Celý proces tak trval zväčša niekoľko mesiacov - ak navrhovateľ nemotivoval súd inak.
Podľa niektorých úvah je zvyčajná dĺžka zapísania spoločnosti do obchodného registra nepriamo úmerná prílevu zahraničných investícií. Platí teda, že čím je zápis dlhší, tým sú zahraničné investície nižšie. Na porovnanie, v Anglicku podnikateľovi dokážu zapísať firmu za jeden deň a za polovičný poplatok ako na Slovensku.
Zákon zavádza nový pojem registrácia. Zámerom je, aby sa zapisovanie firiem vymklo spod striktných regúl štandardného občianskeho súdneho konania.
Zámerom zákonodarcu je delegovať túto agendu zo sudcov na vyšších súdnych úradníkov. Sudcovia by sa predsa len mali venovať predovšetkým tomu, na čo boli povolaní, čiže súdeniu.
Podľa dôvodovej správy by mal sudca vstupovať do registračného procesu až vo fáze riešenia prípadného sporu. Napríklad vtedy, keď súd odmietne vykonať požadovaný zápis a navrhovateľ proti tomu podá námietky.
Súd bude po novom skúmať návrh na zápis do obchodného registra najmä z formálneho hľadiska. To znamená, či je návrh úplný, či sú k nemu pripojené všetky prílohy, či údaje sedia a či bol zaplatený súdny poplatok.
Novinkou sú formuláre
Novinkou právnej úpravy je, že návrh na zápis do obchodného registra možno účinne podať len na predpísaných tlačivách. K zákonu preto Ministerstvo spravodlivosti SR vydalo vykonávací predpis.
Je ním vyhlaska_252004.doc target=blank>vyhláška č. 25 / 2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. Účinnosť nadobúda spolu s novým zákonom 1. februára 2004.
- Tip: Na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk sú k dispozícii tlačivá v elektronickej podobe. Po načítaní stránky sa v jej vľavej dolnej časti nachádza červenou farbou vyznačená rubrika Dôležité. Tam si záujemca nájde kolónku Obchodný register – formuláre. Po kliknutí na ňu sa dostane sa do elektronickej verzie formulárov. Po ich uložení do textového editora sa do nich dajú vpisovať údaje. Návrh na zápis potom treba už len vytlačiť a odniesť do obchodného registra. Ak si chcú spoločníci napríklad založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, použijú tlačivo č. 7.
Tento "formulárový" model funguje vo väčšine európskych štátov, kde sa osvedčil. Predchádzajúca právna úprava návrhov na zápis bolo neprehľadná a zlomkovitá. Nejednoznačná bola aj prax registrových súdov, kde platilo "iný kraj, iný mrav".
Sudcovia si niekedy pýtali od navrhovateľov listiny, ktoré zákon nepožadoval. A navrhovateľa stavali do pozície rukojemníka spôsobom "ak prílohu nepredložíte, firmu nezapíšeme". A keďže ten firmu potreboval zapísať, lebo chcel podnikať, prílohu doložil, hoci mu to zákon neprikazoval.
Príkladom z praxe je požiadavka, aby spoločníci pred zapísaním eseročky do obchodného registra predložili tiež výpis z bankového účtu, na ktorom je minimálne základné imanie 200 000 Sk akumulované. Obchodný zákonník pritom požaduje len vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi s úradne overeným podpisom.
Ďalším príkladom je, že sudcovia pýtali vyhlásenie, že spoločník nie je jedinými spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, aj keď v založenej spoločnosti figurovali dvaja a viacerí spoločníci. Toto vyhlásenie má súd pýtať len vtedy, keď si spoločník zakladá spoločnosť s ručením obmedzeným sám.
Registrácia
Registrový súd preskúmava po novom návrh na zápis do obchodného registra predovšetkým z formálno-právneho hľadiska. Súd preverí, či:
- návrh na zápis podala oprávnená osoba (štatutár spoločnosti)
- návrh na zápis je úplný (podaný na predpísanom tlačive a kompletne vyplnený)
- k návrhu na zápis sú predložené všetky prílohy podľa osobitného predpisu (vyhláška č. 25/2004 Z.z.)
- prílohy sú predložené vo forme stanovenej Obchodným zákonníkom
- údaje v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh
- bol zaplatený súdny poplatok (pri zapísaní eseročky 10 000 Sk).
Ustanovenia § 7 zákona stanovujú potom osobitné požiadavky, ktoré súd skúma pred zápisom konkrétneho typu spoločnosti. Zaujímavosťou je, že zákon nestanovuje osobitné požiadavky pre zápis akciovej spoločnosti. Je to z toho dôvodu, že väčšina citlivých úkonov sa pri akciovke realizuje vo forme notárskej zápisnice.
Napríklad pred zápisom spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra súd preverí, či:
- spoločenská zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 110 ods. 1 Obchodného zákonníka
- v spoločenskej zmluve nefiguruje viac ako 50 spoločníkov
- výška základného imania je minimálne 200 000 Sk, výška vkladu každého spoločníka je najmenej 30 000 Sk a splatených je aspoň 30 % vkladov
- spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je jediným zakladateľom spoločnosti, má viac spoločníkov
- fyzická osoba, ktorá je jediným zakladateľom spoločnosti, nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch eseročkach (jedna fyzická osoba totiž môže vlastniť podľa platnej legislatívy najviac tri jednoosobové eseročky)
- spoločenskú zmluvu podpísali všetci spoločníci úradne overenými podpismi.
Do 5 pracovných dní
Ak sú splnené všetky všeobecné a osobitné podmienky na zápis podľa § 6 a 7 zákona, súd vykoná zápis do obchodného registra v lehote 5 pracovných dní od podania návrhu na zápis.
Čo sa stane, ak registrový súd túto lehotu zmešká? To už zákon nerieši. Zákonodarca však pre registrový súd pootvára dvierka, ako túto lehotu predĺžiť o ďalších 10 dní.
Predseda registrového súdu totiž môže podľa § 13 ods. 3 zákona zo závažných prevádzkových dôvodov predĺžiť 5-dňovú lehotu o čas nevyhnutne potrebný na ich odstránenie, najviac však o 10 dní. Tu zákon nehovorí o pracovných, ale o kalendárnych dňoch.
Rozhodnutie predsedu registrového súdu sa má vyvesiť na úradnej tabuli súdu. Navrhovateľ odkontroluje naozaj len ťažko, či prevádzkové dôvody na súde objektívne boli. Každopádne predlžovanie lehoty by sa nemalo stať pravidlom a súd by k nemu mal pristúpiť len výnimočne.
O vykonaní zápisu navrhovaných údajov vydá registrový súd potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle alebo odovzdá navrhovateľovi. Tlačivá na zápis údajov do obchodného registra obsahujú totiž kolónku, či navrhovateľ žiada zaslať potvrdenie poštou, alebo si ho príde osobne prevziať na registrovom súde. Registrový súd potom bez zbytočného odkladu navrhovateľovi odošle alebo vydá aj výpis z obchodného registra.
Čo ak navrhovateľ podá návrh na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra povedzme v piatok 30. januára 2004? To by bola chyba, pretože podľa prechodných a záverečných ustanovení sa konanie vo veciach obchodného registra začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona o obchodnom registri dokončí podľa doterajších predpisov. Čiže lepšie je v tomto prípade niekoľko dní počkať.
Súd povie: nie
Ak návrh na zápis do obchodného registra nespĺňa podmienky podľa §§ 6 a 7 zákona, registrový súd požadovaný zápis nevykoná. O tejto skutočnosti upovedomí navrhovateľa oznámením o odmietnutí vykonania zápisu, ktoré má písomnú formu a v ktorom súd musí presne identifikovať vytýkané nedostatky. Nestačí teda len všeobecný odkaz na konkrétny paragraf zákona.
Oznámenie súd vydá alebo odošle navrhovateľovi bez zbytočného odkladu po uplynutí päťdňovej lehoty. Proti oznámeniu môže navrhovateľ podať námietky v 15-dňovej lehote.
Rozhodovanie o námietkach má potom už charakter štandardného súdneho konania. O námietkach rozhoduje sudca registrového súdu v lehote do piatich dní od ich doručenia.
Nezameniteľnosť obchodného mena
V minulosti registrový súd veľmi neskúmal, či obchodné meno zapisovanej spoločnosti nie je podobné (zameniteľné) s obchodným menom inej, už zapísanej firmy. Dôkazom toho sú desiatky spoločností s podobným alebo dokonca rovnakým obchodným menom.
V poslednom čase však registrové súdy už tento údaj lustrovali, a to nielen vo svojej evidencii, ale v celom obchodnom registri. V nastúpenom trende ide aj nový zákon o obchodnom registri, ktorý hovorí, že pred zápisom obchodného mena registrový súd preverí, či sa nenavrhuje zapísať obchodné meno totožné s obchodným menom už zapísaným v obchodnom registri, a to bez ohľadu na dodatok označujúci právnu formu.
Tu je zákon trochu nepresný, pretože hovorí o totožnosti obchodného mena, zatiaľ čo Obchodný zákonník v § 10 ods. 1 hovorí o zameniteľnosti obchodného mena. Obchodné mená dvoch firiem totiž nemusia byť totožné, napriek tomu môžu byť zameniteľné (napríklad sa inak píšu, ale čítajú sa podobne).
Štatutári z EÚ majú zelenú
Registrový súd si tiež preverí, či cudzinec, ktorého má zapísať ako štatutára firmy, má povolenie na dlhodobý alebo trvalý pobyt na území Slovenska.
Povolenie sa naďalej nevyžaduje, ak ide o občana členského štátu Európskej únie alebo Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Tu zostáva všetko po starom.
Zahraniční investori sa pri hodnotení podmienok podnikania na Slovensku vždy sťažovali na pomalosť zápisu firiem do obchodného registra. Nový zákon o obchodnom registri by ma byť prínosom nielen pre nich, ale aj pre všetkých podnikateľov. Pravdaže, ak bude fungovať.
