Základné práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru – zamestnávateľa a zamestnanca, okrem iného aj možnosti, prípady úpravy pracovného času sú vymedzené v rámci zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“)
V zmysle § 164 Zákonníka práce v odseku 1 je ustanovené, že „Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti.“ Podľa odseku 2 tohto ustanovenia zase platí, že „Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.“
Zákonník práce vymedzuje v rámci §164 prípady, v ktorých je zamestnávateľ povinný pristúpiť k úprave pracovného času za podmienok definovaných v rámci citovaného ustanovenia.
Ak žena – matka trvale sa starajúca o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada zamestnávateľa, aby formou dohody došlo k úprave jej týždenného pracovného času (či už formou krátenia alebo inej zmeny), zamestnávateľ je povinný uvedenej žiadosti vyhovieť.
V prípade, ak by úprava pracovného času spôsobila poruchu alebo sťaženie prevádzky zamestnávateľa, môže zamestnávateľ zamietnuť žiadosť zamestnankyne a nepristúpiť k úprave jej pracovného času. V takomto prípade však dôkazné bremeno zaťažuje zamestnávateľa.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
