Inzeráty uverejnené na slovenských pracovných portáloch a agentúrach vo väčšine prípadov ponúkajú mesačné vyplácanie, dostávať peniaze za prácu už každý týždeň umožňuje len nepatrné percento zamestnávateľov.
V globálnom prieskume portálu Paylab.com mohli respondenti uvádzať splatnosť mzdy v rôznej forme. Zatiaľ čo 68 percent pracovníkov potvrdilo rozšírenosť mesačného vyplácania, minimum respondentov (1 percento) sa priznalo k týždennej mzde. Preferovanejšie ako týždenné je aj ročné vyplácanie mzdy, ktoré uvádza 26 percent respondentov, vyplýva z prieskumu.
„Týždenná mzda je pomerne výnimočná aj inde vo svete, nielen na Slovensku,“ podotkol Miroslav Dravecký z portálu Platy.sk. Slovenský Zákonník práce ponecháva v otázkach splatnosti mzdy prakticky voľnú ruku a je legálne sa dohodnúť v rámci pracovnej či kolektívnej zmluvy aj na inom ako na mesačnom vyplácaní.
Zbytočné náklady
V Spojených štátoch sa okrem týždenného často uvažuje aj nad polmesačným či dvojtýždenným vyplácaním. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o identickú a rovnakú frekvenciu, dvojtýždenné mzdy sú však oproti polmesačným z pohľadu zamestnávateľov a účtovníkov viac nepraktické, pretože v určitom momente roka prídu mesiace, v ktorom dostanú pracovníci mzdu trikrát mesačne, poukazuje portál Entreprenuer. Zatiaľ čo pri polmesačnom vyplácaní dostanú pracovníci ročne presne 24 výplat, pri dvojtýždennom to v závislosti od toho, ako padnú dni, vychádza na 26 až 27 výplat.
Hoci by zamestnanci radi videli výplatu čo najčastejšie (za predpokladu, že by to negatívne neovplyvnilo celkovú výšku mzdy po opätovnom zrátaní a porovnaní s tou mesačnou), častejšia frekvencia znamená pre zamestnávateľov dodatočné náklady a ďalšie problémy súvisiace s vypočítavaním zrážok, nadčasov či dovoleniek.
„Vyplácanie miezd v týždenných intervaloch je pomerne náročná agenda,“ vysvetľuje pre TREND.sk analytička Poštovej banky Jana Glasová. „V takomto prípade totiž musia mzdy vypočítavať, zúčtovávať a prevádzať na účty zamestnancov každý týždeň, čo zaberie viac času, ako keď sa to robí len raz za mesiac.“
Ako ďalej dodáva, ide o finančne a časovo náročnejšiu alternatívu, ktorá by nútila firmy zamestnávať na účtovnom oddelení viac ľudí. „Vyplácanie mzdy v týždenných intervaloch je možné realizovať tam, kde je flexibilný trh práce,“ dodáva M. Dravecký. „Zamestnanci jednoducho nastúpia do zamestnania a zamestnávatelia ich môžu bez výrazných administratívnych prekážok zo zamestnania uvoľniť.“
Dlhý ako týždeň pred výplatou
„Preferencia vyplácania mzdy na mesačnej báze môže súvisieť aj s tým, že viaceré platby sú realizované mesačne – plyn, nájomné, mobilní operátori, poistky a podobne,“ poukazuje M. Dravecký. Dostávať výplatu mesačne je tak podľa neho pre našincov vo všeobecnosti výhodnejšie.
Zástancovia dvojtýždňových výplat najčastejšie argumentujú tým, že tento systém výplat uľahčuje zamestnancom lepšie spravovať osobné výdavky. „Niektorým zamestnancom by týždenný interval mohol pomôcť lepšie hospodáriť so svojimi finančnými prostriedkami,“ myslí si J. Glasová. „Nemali by totiž naraz k dispozícii takú sumu peňazí ako pri mesačnej výplate, a teda by nemohli ani minúť prvé dni tak veľa, ale museli by si to rozložiť.“ Týždenné výplaty by podľa nej mohli pomôcť ľuďom, ktorí nedokážu príliš sporiť a ktorí často nadávajú, aký dlhý je týždeň pred výplatou.
Na druhej strane, by častejšia frekvencia mohla mať na sporiteľov aj negatívny dopad. „Niektorí z nás si totiž zvyknú šetriť tým spôsobom, že hneď po výplate posielajú určitú sumu na sporiaci účet, aby ju neminuli. Keby mali výplatu každý týždeň, nemohli by naraz odložiť takú veľkú sumu a mohlo by to znížiť ich mesačné úspory,“ dodáva J. Glasová.
Denné vyplácanie platu
Technológie pokročili a v súčasnosti by nemal byť problém preplácať zamestnancovi výplatu aj každý deň, píše portál CNN Money. V klasickom modeli podnikania je príliš zakorenené, že kým prídu pracovníkovi peniaze, musia dôležití ľudia vo firme podpísať štósy papierov, vysvetľuje René Lacerte zo spoločnosti Bill.com, ktorá pomáha digitalizovať a automatizovať finančnú stránku podniku, nielen vyplácanie miezd, ale aj faktúr.
Najväčšou prekážkou sú sprostredkovatelia transakcie, teda banky, ktoré spracúvajú platobné požiadavky s až príliš dostatočnou časovou rezervou. Ak nie je používaná banka oboch strán zhodou okolností rovnaká, kým sa vykoná medzibanková transakcia klíringovým zúčtovaním, môže ubehnúť deň alebo aj niekoľko dní.
Spoločnosti ako Visa z tohto dôvodu pracujú na okamžitých platbách, na systéme Visa Fast Funds, vďaka čomu by sa mali peniaze presúvať priamo z jednej platobnej karty na druhú. Do konca roku 2016 bude disponovať touto funkciou 96 percent Visa kariet, myslí si spoločnosť. Ako ďalej dodáva portál CNN, nový platobný systém Visy by okrem iného umožnil aj denné vyplatenie miezd či okamžité vyplatenie dodávateľských faktúr.
