Mám návrh pre našu smerovládu, ako by mohla po novom začať nazývať zákony. Nie zákon č. 461/2003 Z. z. (Zbierky zákonov), ako bolo dosiaľ zvykom, ale po novom istota č. 461/2003 Z. i. (Zbierky istôt). A k svojmu návrhu nižšie prikladám i stručnú dôvodovú správu.
Keď som vstupoval na trh práce, tak zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ešte ani neexistoval. Jeho predchodca bol v rámci tvorby nového zákona o sociálnom poistení zlúčený s inými zákonmi. To však nebol koniec. Viete, koľkokrát bol tento zákon novelizovaný? Do jeho obsahu sa dosiaľ zasahovalo celkovo 46-krát. Za necelých deväť rokov od prvotného schválenia zákona ide o nesmierne veľa noviel, zmien a úprav. Samotný zákon má dnes 189 strán. Ak novelizátori budú pokračovať v nasadenom tempe, tak môžem očakávať, že kým pôjdem do dôchodku (čo nebude skôr, než v roku 2043), budem svedkom ďalších možno i dvoch stoviek noviel. Ostatne aspoň jedna strana nezmenená?
Obávam sa, že nie. A tu je problém s istotami. Nie, pardon, tu je problém vôbec so sociálnym poistením. Ide vôbec o poistenie? Poisťuje sa niekto z Vás voči udalosti, ktorá nastane s istotou? A myslíte si, že by Vás niekto poistil voči udalosti, ktorá nastane s istotou?
Keď vznikol priebežný systém dôchodkového zabezpečenia, pravdepodobnosť dožitia sa dôchodkového veku bola menej ako 10 percent. Dnes však ide o takmer istú udalosť! Pravdepodobnosť, že sa dožijete dôchodkového veku, je takmer rovná 1. Aké iné charakteristiky má poistenie? Je jasne definovaná platba aj poistná udalosť. Platba dôchodkového poistenia je 18-percentný odvod z vymeriavacieho základu. A poistná udalosť? Tá sa posúva v čase (predĺžením veku odchodu do dôchodku), poistná suma je nejasná a neraz bola predefinovaná (spôsob výpočtu dôchodku). To platí aj o poistení v nezamestnanosti, invalidnom či iných poisteniach.
Takže s istotou vieme povedať, že kým dosiahneme dôchodkový vek, „poistné“ sa bude zvyšovať, teda „pôjde hore“. Či to bude sadzba, vymeriavaní základ alebo predĺženie obdobia, za ktoré platíme, jednoducho zaplatíme viac. A čo poistné plnenie? To sa bude znižovať, určite „pôjde dole“. Prečo? Lebo predlžovaním času platenia poistného sa nám automaticky znižuje doba čerpania zabezpečenia. Naviac, samotný systém bude konvergovať k absolútnej solidárnosti a o zásluhovosti sa bude dať o dvadsať rokov iba snívať. Výsledkom dnešných a budúcich zmien bude, že viac zaplatíme a menej dostaneme.
Neviem ako Vy, ale ak hovoríme o poistení, mám rád poistné produkty s jasne deklarovanými pravidlami. Toto je moje poistné (na jednej strane) a toto je môj nárok, ak dôjde k poistnej udalosti (na druhej strane). Dôchodkové zabezpečenie je niečo, čo len ťažko nadobúda charakteristiky poistného produktu. Pri invalidnom či nezamestnaneckom poistení sa dá hovoriť o poistnom. Jednak invalidom či nezamestnaným sa človek stáva s relatívne malou pravdepodobnosťou. A nezamestnaný sa vie opäť zamestnať.
Takže prečo naďalej podporovať tento prežitok konca 19. storočia, ktorý dnešní politici zneužívajú iba na uplácanie elektorátu v dôchodkovom veku? Záväzky štátu treba umoriť, má to však viesť k budúcej závislosti? Prečo nedostanem do rúk zmluvu medzi mnou a sociálnou poisťovňou? Zmluvu, ktorá jasne a zrozumiteľne ošetrí, koľko budem platiť a aký budem mať nárok? Ak by sa v budúcnosti zmenil zákon, nech sa páči, ale to už nebude mať dosah na môj kontrakt. A vôbec, prečo je toto „poistenie“ univerzálne? Prečo neráta s možnosťou, že niekto nechce byť poistený? Nie každý má predsa uzavretú havarijnú či životnú poistku. Prečo dávame štátu možnosť používať tento nástroj ako donucovací prostriedok? Veď ak je niekto živnostník či SZČO, preberá zodpovednosť sám za seba. A aj zamestnanec nemusí mať dôvod poistiť sa v nezamestnanosti.
Prečo tento štát neumožňuje ľuďom voľbu a namiesto toho nás zaťažuje „istotami“? Istotami, o ktoré mnohí nemáme záujem. Tí, ktorí po nich túžia, tak často robia z vlastnej nevedomosti a len opakujú vzorce správania naučené za komunizmu. Štát sa o Vás postará. No to iste! Štát Vás akurát zotročí. Pomaly konvergujeme k ochlokracii. Ale prieskumy napovedajú, že náš ochlos nechce možnosť voľby. Chce istoty. Taký démos nepotrebuje ani Zbierku zákonov. Postačí mu Zbierka istôt. Presnejšie, Zbierka domnelých istôt.