Aktualizované 13.10.2011

Hanbím sa, včera som sa zmýlil. Veril som, že nikto z padlej vládnej koalície nebude mať toľko trúfalosti, aby sa bozkával s hadom. Omyl. Ten najmenší za ním vyrazil len čo sa (mu) rozvidnelo. Had ho privítal so širokým úsmevom a veľkodušne predal zelenú eurovalu za červenú Radičovej vláde. To, že so Sulíkovou stranou sa už nikto neobťažoval ani hovoriť, pokladám za aroganciu a urazenosť, ktorá nadväzuje na najlepšie tradície pravice z rokov 1992 a 1994, keď mnohých rovnaké vlastnosti vylúčili z parlamentu, či vlády. Vychutnali sme si potom obdobie temna a zabrzdilo to Slovensko na roky. Sulíkov postoj a rétorika je v porovnaní s SDKÚ podstatne rozumnejšia, skromnejšia a zmierlivejšia. Čo dodať? Veľa šťastia, Slovensko, aby sa podobné príležitosti urobiť z tejto krajiny fungujúci štát ešte zopakovali. Budeme to šťastie potrebovať...

Pôvodný blog z 12.10.

Zobudili ste sa po opici z parlamentnej noci? Vitajte v krajine bez vlády! Včerajší večer s brífingmi politikov v priamom prenose ukázal, že v Národnej rade sa na malom priestore objavuje viacero diagnóz: Viacerí sú presvedčení, že bez nich by dnešný deň neprežilo nielen Slovensko, ale už celá Európa, ďalší zase nas...tí na celý svet, že niekto fakt mal tú drzosť postaviť sa im do cesty .a urobiť si po svojom. Nuž, nič nové, iba bežný život – prekvapujúci, sklamávajúci, ale o to viac vzrušujúci..

V strese, rozhorčení a sklamaní zaznie všeličo, nie je každý ako Rado Procházka, ktorý aj unavený na smrť dokáže rozumne rozprávať. Nové ráno však musí priniesť nový rozum, zváženie si priorít a vyhodnotenie postojov. Ani v manželstve sa po večernej hádke ráno nepíšu žiadosti o rozvod, ale plánuje dobrá večera, pri ktorej sa urovnajú spory a vydiskutujú postoje, keď už zlosť vyprchá. Lebo rozum hovorí, že napriek konfliktom a sklamaniu je to predsa len pre človeka najlepšie riešenie. Notoricky je známe, že politika je umením možného, nie eldorádom sebaľútosti, masážnym stolom vlastného ega a nafukovaním svojej dôležitosti v celovesmírnom meradle.

Celá tá nedôvera vláde je pritom len výplodom emócií. Koalícii ju vlastne nahovoril Róbert Fico, ktorý myšlienku spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde šíril už mesiace dozadu. Prvý sa jej chytil Ivan Mikloš – otázka je prečo vlastne. Zrejme preto, lebo sa mu zdalo, že takouto pákou dostane Richarda Sulíka tam, kde ho potrebuje mať. Osobne mi, a nielen mne, vtedajšie vyjadrenia I. Mikloša pripadali ako čisté vydieranie. Postupne sme si na to vydieranie zvykli, najmä keď ho prevzal zvyšok SDKÚ a aj Mostu a KDH.

V tom čase ešte Iveta Radičová spojenie oboch hlasovaní odmietala. Neskôr sa Ficovým nápadom dala nakaziť aj ona. Jej včerajšiu zlosť a rozhorčenie nad tým, že SAS si podržala svoj názor a nedala sa ovplyvniť možno pripísať najmä tomu, že v EÚ všetkým nasľubovala, že euroval na Slovensku prejde a teraz je za tárajku. Všetky veľké reči o vplyve Slovenska na dianie v Európe však môžeme ignorovať, to je len marketing snahy premiérky ukázať sa pred Angelou Merkelovou ako železná lady z Bratislavy. To si netreba všímať, v tých hrách my nesúťažíme. Euroval prejde skôr či neskôr a v najhoršom prípade aj bez nás, pre Slovensko je kľúčové mať slušnú vládu.

Tak či tak, výsledkom celého včerajšieho predstavenia bude odvolaná vláda, Dzurindov príchod k Ficovi s prosíkom a pravdepodobne aj predčasné voľby. Je to škoda. Táto vláda priniesla inú kultúru, niektoré rozumné riešenia praktických vecí a náznaky ťahu proti korupcii, rodinkárstvu a klientelizmu v tomto štáte. Zatiaľ iba náznaky, ale vďaka za ne. Pre 4 rokmi som napísal blog s názvom „Dohodnúť sa s boľševikom je ako bozkávať sa s hadom“. Mnohí sa vtedy pohoršovali nad tým, ako som definoval vtedajšieho premiéra. Čas môj odhad potvrdil.

Potvrdil aj to, ako dopadne snaha vyjsť po dobrom so zbojníkmi, lotrami a lupičmi – len tak, že vás oklamú a okradnú. Na toto Róbert Fico čakal, o toto mu šlo, už keď rozohral veľkú hru okolo budovy pre daňové úrady v Košiciach. O to mu šlo aj, keď už od leta presadzoval spojenie hlasovaní o eurovale a dôvere – aby sa mohol predstaviť ako záchranca Slovenska a celej Európy a dobrodinca všehomíra, keď bude milostivo súhlasiť s predčasnými voľbami výmenou za to, že zahlasuje za euroval. Pritom mu ide o obidvoje. Som presvedčený, že ak by obe hlasovania neboli spojené, hlasoval by za euroval už v prvom kole. Napokon, včera to sám povedal. Bolo hlúposťou premiérky, že spojenie hlasovaní pripustila. V prípade pádu vlády sa musí zlostiť v prvom rade sama na seba.

Včera bolo včera, dnes je dnes. Dnes netreba čítať, čo sa povedalo včera, treba si sadnúť a znovu sa rozprávať. Áno, aj so Sulíkom. Nikdy nie je neskoro a nikdy to nie je stratené. Ráno býva múdrejšie večera a dohoda sa dá nájsť vždy, len treba chcieť a pozerať sa do budúcnosti. Je to určite lepšie, ako sa podkladať niekomu, kto neukradne iba to, čo je pribité, stavia diaľnice dvakrát drahšie, urobí zo Slovenska jednu veľkú eseročku, z ktorej mu dividendy tečú do vrecka a ešte sa tvári ako dobrodinec národa. To tu naozaj zasa chceme? Včera ste sa vyjašili, dnes pekne zasa makajte na tom, aby sa to nestalo, za čo vás platíme?