Slovensko by sa chcelo stať medzinárodným hitom, no nerobí pre to takmer nič

Na cestách do zahraničia to zažívajú mnohí Slováci. Keď povedia, že pochádzajú zo Slovenska, často sú svedkami toho, ako cudzinec tápa a snaží sa všemožne asociovať krajinu s niečím rozpoznateľným. Hoci si našinci myslia, že to je prirodzený osud malých krajín, nie je to celkom pravda. V prípade Slovenska ide o hlbší problém, než by sa mohlo zdať.

Slovensko je v medzinárodnom priestore málo rozpoznateľné. Dokazuje to aj pozícia krajiny v rebríčku Anholt-Ipsos Nation Brand Index z roku 2021. Spomedzi 60 hodnotených krajín sa umiestnilo na 37. priečke. Predčili ho nielen Egypt, Mexiko či Thajsko, ale aj Rusko. Klaster konkurenčných krajín Slovenska zahŕňa Českú republiku, Poľsko, Maďarsko, Ukrajinu, Rakúsko a Lotyšsko. Slovensku sa v ňom darí zdolať len Ukrajinu a Lotyšsko.

„Nemyslíme si, že Slovensko ako značka má v medzinárodnom diskurze nejakú silnú, primárnu asociáciu, ktorá by bola porovnateľná s ustálenými slovnými spojeniami, ako sú švajčiarske hodinky či talianska gastronómia,“ hovorí výkonná riaditeľka občianskeho združenia Brand Slovensko 30 Zuzana Mikulášová. Podľa nej je Slovensko na svetovom trhu krajín zápasiacich o dobré meno zatiaľ krátko a to, ako sa o vytvorenie primárneho spojenia snaží, považuje prinajmenšom za diskutabilné.

Deklarácie nám nepomôžu

„Myslím si, že nám chýba väčšie sebavedomie, odvaha a schopnosť vedieť sa predať. Slovensko má šikovných, kreatívnych a inovatívne zmýšľajúcich ľudí, avšak často skĺzneme k tým istým stereotypom,“ domnieva sa výkonný riaditeľ digitálnej marketingovej agentúry PS Digital Martin Piteľ. Dôvody vidí v nedostatku sebavedomia, odvahy a schopnosti vedieť sa predať. Ako príklad uvádza tohtoročné Expo v Japonsku.