Trasa chorvátskych diaľnic merala ku koncu minulého roka 1240,7 kilometra. V tom bolo 155 kilometrov postavených iba v jednom profile a 85 kilometrov tunelov. Vlani sprevádzkovali v krajine 42 kilometrov diaľnic a druhý profil postavili na dvadsiatich. Do výstavby išlo vyše 680 miliónov eur a ďalších takmer 80 miliónov smerovalo do údržby.
Tento rok plánujú Chorváti otvoriť ďalších 10 kilometrov diaľnic a v dĺžke viac ako 27 kilometrov sprejazdniť druhý profil diaľnice na Istrii. Do konca roku 2012 by krajinu malo pretínať takmer 1 520 kilometrov ciest najvyššej kategórie. Chorvátsko má oproti Slovensku výhodu v tom, že časť nákladov na diaľnice zaplatia zahraniční turisti. No rozdielov je viac.
Iné PPP
Podobne ako na Slovensku, aj Chorváti začali uvažovať o PPP pre nedostatok zdrojov v štátnom rozpočte. Prvý projekt podpísali po trojročných prípravách v roku 1995 s koncesionárom Bina-Istra. Išlo o zmluvu na výstavbu a prevádzku diaľnice na polostrove Istria. V tejto spoločnosti je viacero akcionárov. Najväčší podiel má francúzsky koncern Bouygues, ktorý stál aj na čele neúspešného PPP projektu na Slovensku. Päť percent má rafinéria INA a časť akcií drží štát prostredníctvom spoločnosti Hrvatske Autoceste. Vďaka tomu má dobrý prístup k informáciám a ku kontrole spoločnosti. Koncesionár sa zaviazal vybudovať, prevádzkovať a po 32 rokoch odovzdať štátu bez poplatku 141 kilometrov diaľnic A8 a A9.
V rekordnom roku 2004 pribudlo Chorvátsku takmer 200 kilometrov diaľnic. Stavajú ich a udržiavajú štyri spoločnosti. Vlani zamestnávali 3 919 ľudí, z toho sa 2 035 venovalo prevádzke a údržbe a 1 338 participovalo na vyberaní poplatkov. Najväčšia je štátna firma Hrvatske Autoceste. Koncesionári sú traja. Bina-Istra stavia a prevádzkuje diaľnicu na Istrijskom polostrove. Zvyšné dve, Autocesta Rijeka – Zagreb (ARZ) a Autocesta Zagreb – Macelj (AZM), operujú vo vnútrozemí. Sú združení v chorvátskej asociácii mýtnych diaľničných koncesionárov.
Iné poplatky
Analýzu výnosnosti projektu na Istrii spracovával pre vládu aj Ekonomický inštitút v Záhrebe. V tom čase v ňom pracovala aj Jelena Šišinački a analýze výhodnosti PPP projektov sa venovala tiež v doktorandskej práci, ktorú obhájila v Záhrebe. Už štyri roky žije na Slovensku a môže porovnávať. Tvrdí, že podľa správnosti by nemal byť PPP pre štát drahší ako úver. Lebo ak sú štát a koncesionár naozaj partnermi, majú rozložené riziko, a to vrátane rizika finančného. Ako je to pri slovenských projektoch? Celé finančné riziko prevádzky nesie štát, ktorý má získať dostatok zdrojov na platby koncesionárovi. Ten dostane menej iba v prípade, že nesplní zmluvné podmienky.
J. Šišinački zdôrazňuje, že v Chorvátsku je najdôležitejším zdrojom financovania výstavby mýto. Vraví, že ich diaľnice sú spoplatnené síce oveľa drahšie ako slovenské, no úspora času je veľmi podstatná. Zo Záhrebu do Rijeky by išla po starej ceste zhruba dve a pol hodiny. Po diaľnici je to o hodinu menej.
Ročná diaľničná známka pre osobné autá stojí na Slovensku 36,5 eura, budúci rok má zdražieť na 50 eur. V porovnaní s Chorvátskom stále takmer zadarmo. Suma podobná hodnote ročnej slovenskej známky sa dá bez problémov prejazdiť v Chorvátsku na jednej dovolenke.
Iné mýto
Hoci vlani Slovensko zaviedlo mýto pre nákladné vozidlá, platby potrebné na splácanie astronomických súm slovenským koncesionárom by nepokrylo ani len zďaleka. Okrem iného aj preto, že sa nevzťahuje na osobné autá a že z neho treba splácať koncesiu na samotný mýtny systém. V Chorvátsku vyberá mýto sám koncesionár. Stanovuje sadzby, na ktoré dohliada štát. Ak sa mu nepodarí vybrať dosť peňazí, musí si financie hľadať ako každá iná firma. Chorvátsky model je zaujímavý aj tým, že koncesionár dostal na začiatku možnosť vyberať mýto na už dokončenej diaľnici. To by sa teoreticky dalo spraviť aj na Slovensku. Vodiči by tak bezprostredne pocítili, že diaľnice nie sú zadarmo.
Zdroj: tabulka
Článok je súčasťou Špeciálu + diaľnice, ktorý nájdete v aktuálnom TRENDE č. 41.
Bezplatný celý eTREND, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - Flickr.com
Partneri projektu:
Zdroj: logof
Zdroj: logof
