Slovensko chystá výdavkové stropy. Ministerstvo financií (MF) sa k tomu zaväzuje v špeciálnom komponente Plánu obnovy a odolnosti SR. Komponent je špecifický tým, že reformy, ktoré si doň ministerstvo napísalo, na seba neviažu miliardy, táto schéma je nástrojom Európskej komisie (EK), aby „prinútila“ krajiny zohľadniť jej predchádzajúce odporúčania a robiť reformy. Slovensko do tejto špecifickej kapitoly zahrnulo daňovo-odvodovú a dôchodkovú reformu, ale zatiaľ bez konkrétnych detailov.

„EK očakáva, že krajiny splnia v plánoch obnovy substantívnu časť špecifických odporúčaní EK z rokov 2019 a 2020. Dôchodková reforma bola súčasťou odporúčaní pre Slovensko v roku 2019,“ uvádza MF v stanovisku. Okrem spomínaných reforiem sa ministerstvo opäť zaviazalo, že zavedie výdavkové stropy. Tie sme mali mať už dávno, no reálne sú na stole až teraz. O výdavkových stropoch sa na Slovensku hovorí už desaťročie. Do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa dostali už v roku 2011, no bez toho, aby sa zavádzali konkrétne opatrenia na ich dodržiavanie. O výdavkových stropoch sa začalo reálne hovoriť až v roku 2018. Teraz sa čaká na schválenie novely ústavného zákona.

TREND: TATRA BANKA
Neprehliadnite

Bankový odvod bol ako guľa na nohe. Banky napriek pandémii začali rok 2021 lepšie ako vlaňajšok

Rezort financií má jasnú predstavu, ako by jedna z poistiek proti bezbrehému míňaniu mala vyzerať. Nadviazané budú na ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti (GAP). „Podľa navrhovanej novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa výdavkové limity vypočítajú z plánovaných štrukturálnych deficitov napojených na cieľ dlhodobej udržateľnosti. Cieľ štrukturálneho deficitu musí zodpovedať medziročnému zlepšeniu ukazovateľa GAP minimálne o 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) pri strednom riziku dlhodobej udržateľnosti verejných financií a zlepšeniu minimálne o jedno percento HDP pri vysokom riziku,“ vysvetľuje MF.

Kľúčový je ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. Vyjadruje, o koľko treba v súčasnosti trvalo zlepšiť saldo rozpočtu, aby hrubý verejný dlh v päťdesiatročnom horizonte nepresiahol päťdesiat percent HDP, teda hornú hranicu stanovenú ústavným zákonom. Snahou vlády by malo byť znížiť ukazovateľ na nulovú hodnotu.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa