Včelárenie na Slovensku čelí ťažkým výzvam, ktoré nie sú len o starnutí komunity včelárov. Hoci dotácie a štátna podpora poskytujú aspoň určitú pomoc, výrobcovia medu sú čoraz odkázanejší na vlastné zdroje. Navyše nemajú možnosť zabezpečiť sa pred rizikami spôsobenými nevyspytateľným počasím či chorobami cez poisťovne.
Čakacie lehoty
Efektivita financovania včelárstiev na Slovensku je zlá, lebo na dotácie poskytované cez plán rozvoja vidieka (PPA) sa musí dlho čakať. Ak včelár požiada o dotácie na zariadenia v roku 2025, v druhej polovici roka môže začať nakupovať za vlastné zdroje a až koncom roka 2026 mu časť nákladov preplatia, aj to maximálne len 50 percent.
„Demotivuje to väčšinu včelárov a brzdí rozvoj. Horšie je, že peniaze sa často ani nevyčerpajú,“ zdôrazňuje včelár a zakladateľ spoločnosti Včelí dom Viktor Wercholák.
Druhý typ dotácií na opeľovaciu činnosť vypláca Slovenský zväz včelárov (SZV) na základe počtov včelstiev. Tie sú udané v centrálnom registri hospodárskych zvierat. Predstavujú štyri eurá na včelstvo, čo je podľa odborníka nedostačujúca suma, ktorá nepokryje ani náklady na členstvo v zväze.
Podľa V. Wercholáka síce štát vychádza včelárom v ústrety, tí však očakávajú zefektívnenie a zlepšenie dotácií. Bez toho nemôžu konkurovať medu vo veľkom dovážanému z celého sveta, ktorý valcuje slovenský trh nízkymi cenami.
Poistné možnosti
Na silu a vitalitu včelstiev nepriaznivo vplývajú nevyspytateľné zmeny počasia – počas dlhšej sezóny sa upracujú a sú náchylnejšie na vírusy a iné choroby. Spôsobuje to problémy so znáškou, pretože neskoré mrazy často spôsobia zničenie kvetov a tie už neprodukujú nektár. „Tieto zmeny vedú k vyšším úhynom včelstiev, čo sa prejavuje najmä v posledných rokoch,“ varuje expert.
Pomocou pre včelárov by bolo poistenie. Podľa V. Wercholáka je však dostupné len poistenie včelstiev pred živelnou pohromou, ktoré je dobrovoľné v rámci SZV. „Ide o fond, z ktorého sa pri nehode, napríklad pri zničení úľa pádom stromu alebo povodňami, vypláca časť hodnoty úľa,“ vysvetľuje s tým, že včelári môžu počítať s preplatením škôd spôsobených medveďom alebo nákazou morom včelieho plodu.
Vzhľadom na výkyvy počasia by slovenskí včelári privítali možnosť komplexného poistenia pre prípad strát prostredníctvom poisťovní. „O takejto ponuke vedomosť nemám. Funguje to však v krajinách ako USA či Kanada,“ dodáva odborník.
Podľa poisťovní by poľnohospodári mali viac myslieť na poistenie v prípade možných biologických nákaz i čoraz častejších klimatických extrémov, no ponuky pre včelárov nemajú. Kým kedysi poistenie možné bolo, neskôr poisťovne od včelárov odskočili.
„Sme v situácii, keď poistenie včiel nie je možné dohodnúť nielen na Slovensku, ale ani v iných krajinách Európy. Dôvodom je vysoké riziko nákazy, ktoré sa vyskytuje pomerne často, pričom úzke portfólio záujemcov nedokáže naplniť základné kritériá udržateľnosti a rentability tohto poistného produktu,“ dodáva konateľ spoločnosti Agropoistenie Marek Dudáš.
- Najpálčivejšie problémy včelárov
- • Na med sa síce uplatňuje znížená sadzba DPH päť percent, no každý med pre spotrebiteľa sa balí do skla, preto treba zaplatiť prácu a na toto je už DPH 23 percent. • Malí včelári majú právo predávať med z dvora bez daňového zaťaženia, no maximálne jednu tonu ročne. • Včelári očakávajú prehodnotenie systému „odmeňovania“ za opeľovanie. • Viac ako výnimky na daňové a odvodové zaťaženie by slovenskému včelárstvu pomohli iné výhody vo forme dotácií na včelstvá. • Pre lokálnych malých podnikateľov stavajú prekážky veľké obchodné reťazce, ktoré sa snažia stlačiť cenu medu na minimum.
Ďalšie dôležité správy
