Poľnohospodárstvo na Slovensku čelí nielen nevyspytateľnému počasiu, ale aj rastúcemu tlaku regulácií, konkurencii z Ukrajiny a nutnosti digitalizácie. Kým podmienky podnikania ostávajú náročné, priestor na rast sa ukazuje v technológiách, kvalite osív, efektívnejšej logistike. O týchto témach hovorí generálna riaditeľka spoločnosti Interagros Soňa Hučková.
Ako hodnotíte kondíciu slovenského poľnohospodárstva a aj snahy čoraz viac začleniť do priestoru Európskej únie Ukrajinu?
V posledných týždňoch nákaza slintačky a krívačky (SLAK) ukázala svojou silou krehkosť podnikania v agrosektore pri nepredvídateľných hrozbách. Ak by sa u nás nevyskytla, povedala by som, že situácia sa posledných povedzme desať rokov stabilizuje s tým, že dochádza k miernemu rastu. Čo sa týka Ukrajiny, ak by došlo k začleneniu ukrajinských komodít do priestoru Európskej únie (EÚ), malo by to na naše poľnohospodárstvo významný vplyv.
Ukrajina má rozvinutú veľkovýrobu najmä pšenice, slnečnice a kukurice a výrazne nižšie výrobné náklady. Na druhej strane nedosahuje environmentálne štandardy Únie. Pre slovenských pestovateľov je však riešením diverzifikácia výroby a väčšia orientácia na plodiny s vyššou pridanou hodnotou. Či už sú to osivá, alebo špeciálne plodiny. A aj tvrdá pšenica, kde je ešte určite potenciál.
Vymenovali by ste výzvy, ktorým čelia farmári, ale aj spoločnosti, ako je vaša?
Agrosektor je náročná oblasť na podnikanie. A vždy bola. Máte tu vplyvy počasia, škodcov, niekedy meškajúce dotácie, celú batériu regulácií zo strany EÚ. Typicky sú to rôzne obmedzenia pri používaní účinných látok proti škodcom alebo chorobám. Aj geopolitika vplýva na ceny dopestovaných a obchodovaných komodít. A cena má potom vplyv na finančnú kondíciu fariem. Ich podnikanie je prepojené s naším, a preto sa nás to všetko týka. Keď hovoríme o príležitostiach, sú to najmä nové technológie a nové odbytiská na zahraničných trhoch.
Je Slovensko dostatočne sebestačné, čo sa týka zabezpečenia osiva, alebo sme odkázaní aj na dovoz zo zahraničia?
Z hlavných segmentov osiva je Slovensko sebestačné vo výrobe certifikovaného osiva obilnín (pšenica mäkká, tvrdá, jačmeň, ovos, tritikale) a certifikovaného osiva sóje. Máme aj kapacity na výrobu osiva kukurice. Venujú sa mu tri semenárske podniky, ktoré produkujú zhruba 25 percent potrebného osiva kukurice. Zvyšok dovážame. Dovážame aj sto percent osiva slnečnice či repky.
Kvalita osív sa týka najmä odolnosti plodín proti klimatickým výzvam, chorobám a škodcom. Ako s tým pracujete vy?
Keď hovoríme o kukurici a repke, ktorých komodity zabezpečujeme pre nášho strategického partnera Envien Group, dbáme najmä na to, aby boli osivá odolné proti biotickým a abiotickým stresom. V segmente obilnín a strukovín sme spolu so spoločnosťou v skupine Exata Group aj výrobcom certifikovaného osiva potravinárskej pšenice, tvrdej pšenice, sladovníckeho jačmeňa a potravinárskeho hrachu. Odolnosť je jedným z hlavných faktorov. No i samotná odroda je súčasťou integrovaného prístupu v boji proti klimatickým výzvam a chorobám.
Ochranné prostriedky ako pesticídy a herbicídy sú nutnosť. Ako minimalizovať ich negatívny dosah na životné prostredie a zároveň efektívne chrániť plodiny?
Správnou aplikáciou. Častou chybou býva nesprávna kalibrácia postrekovačov, zlá voľba dýz alebo nedostatočný objem použitej vody. Pestovateľ musí chrániť úrodu, no musí to robiť správne. Pravidlá sú na každej etikete autorizovaného prípravku.
Metódy aplikácie ochranných prostriedkov sa vyvíjajú. Čo nové v tejto oblasti je k dispozícii a ako to zlepšuje presnosť a efektivitu ich používania?
Tu badať veľký technologický pokrok, hoci viaceré riešenia ešte majú svoje nedostatky. Na výstavách už vidieť napríklad drony, ktoré sa dajú použiť nielen na monitoring, ale už i na cielené aplikácie. Napríklad rodenticídy pri kalamitnom výskyte hraboša. Okrem toho sú tu monitorovacie aplikácie, ktoré fungujú na princípe satelitných snímok, vyhodnocovaní stavu registrovaných parciel, predikcii výskytov chorôb a škodcov, potrebe hnojenia. Digitálne pasce pre nálet škodcov do porastu zlepšujú prehľad o priebehu infekcie v reálnom čase. To dá pestovateľovi náskok pri plánovaní ochrany. Rýchly zásah následne prináša šetrenie na vstupoch. Vývoj ide dopredu, podľa mňa to bude rok čo rok lepšie.
Aké kroky by mali farmári podniknúť na najlepšie možné používanie chemických ochranných prostriedkov?
Základom sú certifikované a overené prostriedky a, samozrejme, ich správne používanie. Treba sa vyhýbať neprimerane lacným a neovereným prípravkom z pochybných zdrojov. Môžu spôsobiť poškodenie plodín i životného prostredia, a ak ich zvyšky preniknú do potravinového reťazca, môžu mať negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva.
Sú palivá s aditívami do poľnohospodárskych strojov pre poľnohospodárov výhodou? Alebo je to jedno?
Nie je to jedno. Tu treba zdôrazniť, že štandardná nafta, ktorá u nás prichádza priamo z rafinérskeho zdroja a vozia ju priamo farmárom, obsahuje potrebné aditíva. Sú v inom pomere ako pri nafte pre osobné vozidlá, ale sú nastavené tak, aby čo najviac vyhovovali poľnohospodárskej technike. A treba dodať, že dodatočné pridávanie aditív mimo výrobného procesu môže dokonca kvalitatívne parametre nafty znehodnotiť. Neodporúčam to.
Dôležitou súčasťou agrobiznisu je skladovanie. Čo v tejto oblasti ponúkate poľnohospodárom vy?
Pri skladovaní agrokomodít je vždy kľúčová schopnosť uskladniť v relatívne krátkom čase obrovské množstvo hmoty. Preto sú sklady vybavené modernými technológiami, ktoré dokážu hmotu rýchlo prijať a spracovať. Zároveň je nutné udržať fyzikálne a mikrobiologické parametre. Naše sklady sú vybavené laboratóriami s analyzátormi a kvalifikovanými špecialistami kvality, ktorí neustále na parametre dohliadajú. Tak funguje moderný sklad agrokomodít. Už dávno to nie je iba akási stodola.
Rovnako dôležitá je zrejme aj logistika.
Samozrejme. Pri logistike ide vývoj v dvoch smeroch. Prvým je minimalizácia uhlíkovej stopy a druhým celková digitalizácia logistiky. A navzájom to súvisí. Pre digitalizáciu je kľúčový kvalitný ERP systém. My napríklad robíme tento rok jeho kompletný upgrade. Plánujeme implementovať systém na optimalizáciu prepravných trás pre efektívnu distribúciu ochranných prostriedkov, osív, hnojív s celkovým cieľom zníženia nákladov na pohonné hmoty, zníženia emisií a úspory času šoférov. Je to pomerne zložitý systém, kde sa bez robustnej IT základne nezaobídete.
Súčasťou poľnohospodárskeho podnikania je hnojenie pôdy. V tejto oblasti je Interagros veľmi aktívny. Čomu všetkému môžu v poľnohospodárstve pomôcť správne zvolené hnojivá?
Je to jeden z kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú objem a kvalitu poľnohospodárskej produkcie. My pristupujeme k využívaniu hnojív komplexne. Ponúkame klientom širokú škálu granulovaných jednozložkových a viaczložkových hnojív s obsahom dusíka, fosforu a draslíka, a tiež mikroprvkov, ako je bór alebo zinok. Zo sekundárnych živín je najviac preferovaná síra, prípadne vápnik.
Ponúkame aj mikrogranulované štartovacie hnojivo. To je nová generácia hnojív a prináša lepšie a dlhšie využitie živín v pôde. No a klimatické podmienky nás utvrdili v tom, že sa musíme dôslednejšie venovať tekutým hnojivám. Ponúkame kvapalné hnojivá s obsahom síry. Takéto hnojivá zefektívňujú využitie dusíka a to zlepšuje rentabilitu poľných plodín.
Na trhu pôsobíte už dlhší čas, čo stojí za vaším úspechom?
Mohla by som teraz vymenovať všetky súčasti našej technologickej infraštruktúry, ktorá je rozsiahla a komplexná, no nič by neznamenala, keby sme nemali predovšetkým kvalitných a kvalifikovaných ľudí. To je pilier nášho úspechu, a preto vieme poskytovať poľnohospodárom komplexné služby. Môžu sa na nás spoľahnúť.
Zároveň máme prepracovaný systém logistiky a správne nastavené administratívne a finančné procesy. Lenže aj tak musíte byť predovšetkým schopní v reálnom čase kombinovať správne stratégie a reagovať na potreby zákazníkov. A práve tu sa spoliehame na náš profesionálny tím.
Ďalšie dôležité správy
