Vírus slintačky a krívačky (SLAK) sa v priebehu niekoľkých týždňov dostal na slovenské farmy. Aj keď ide o ochorenie známe desaťročia, jeho rýchlosť šírenia, ekonomické dôsledky a absencia komplexného poistenia u mnohých chovateľov odhalili slabiny v systéme ochrany živočíšnej výroby. Odborníci priznávajú, že poľnohospodári čelia množstvu výziev a nástrah, pričom ich zápas s prírodou sa neodohráva len na poli, ale čoraz častejšie v stajni.
Vírus zasiahol tvrdšie
Epidémia SLAK postihla najmä farmy s chovom párnokopytníkov. Prvý poplach zaznel 10. januára v Nemecku, no o niekoľko týždňov neskôr sa ochorenie objavilo v susednom Maďarsku a následne u nás, a to s katastrofickými dôsledkami. Rýchlosť šírenia odborníkov prekvapila.
„Máme dočinenia s vysoko nákazlivou chorobou, ktorá sa ľahko rozšíri, ak dôjde do kontaktu so zvieraťom. Keďže medzi farmami sa presúvajú autá, ktoré odoberajú mlieko, takýto prípad môže nastať,“ vysvetľuje riaditeľka poľnohospodárskeho poistenia spoločnosti Agropoistenie Viera Tóthová.
Rozhodovanie o likvidácii stád závisí od veterinárnych autorít. „Postupujú individuálne. usmrtenie celého stáda nariadia spravidla vtedy, ak sa potvrdí pozitívna vzorka na SLAK,“ hovorí odborníčka s tým, že zasiahnuté farmy čelia celkovej likvidácii zvierat a nákladom na dezinfekciu.
Pre farmára to však nie je konečná škoda. Následne sa nedá niekoľko týždňov obnoviť chov. Naskladnenie sa začína len s malým počtom zvierat, ktoré sa neustále testujú. Až potom je možné zaobstarať nové zvieratá a vybudovať stádo kvalitných kráv, čo však trvá niekoľko rokov.
Nepokryté škody
Poistenie predstavuje najdôležitejší nástroj riadenia rizík v poľnohospodárstve. Aj preto V. Tóthová tvrdí, že „poistenie by malo byť základným manažérskym nástrojom každého poľnohospodára“. V prípade SLAK poisťovne preplácajú priame škody – teda hodnotu uhynutých zvierat dohodnutú v poistnej zmluve, a to buď ako fixnú cenu, alebo podľa váhy zvieraťa. Z poistného plnenia sa odpočítava spoluúčasť, no pri tejto chorobe sa neodpočítava hodnota použiteľných zvyškov, keďže dochádza k úplnej likvidácii zvierat ich spálením alebo zakopaním.
Nepokryté tak zostávajú nepriame škody, ktorých rozsah môže byť väčší. Ide o náklady na odvoz, dezinfekciu, likvidáciu krmív či hnoja a predovšetkým o ušlý zisk počas odstávky produkcie. „Za normálnych okolností, keď bol chov prostý nákazy, sa tieto náklady zabezpečovali cez platby za mliečnu a mäsovú produkciu,“ zdôrazňuje V. Tóthová. Tieto výpadky už však nik farmárovi nepreplatí.
Ani chov bez poistenia
S narastajúcou panikou medzi farmármi rastie záujem o poistenie hospodárskych zvierat. „Zaznamenali sme vysoký dopyt podnikateľov na poistenie biologických rizík. Zistili sme, že minimálne 40 percent chovateľov nemá dohodnuté poistenie hromadných škôd, ako sú nákazy, živelné riziká a ostatné infekčné alebo parazitárne ochorenia,“ upozorňuje V. Tóthová.
Toto poistenie patrí v portfóliu Agropoistenia k zá-kladným produktom, ktoré pokrývajú riziká ako nákazy, živelné škody ainfekčné choroby. Sprostredkovateľská činnosť spoločnosti sa uskutočňuje v spolupráci s renomovanými poisťovňami a zaisťovňami v rámci Európskej únie (EÚ).
Poisťovne deklarujú, že sú pripravené kryť poistné udalosti v rámci dohodnutých podmienok poistnej zmluvy. „Po rozhovore s poisťovňami, v ktorých sme sprostredkovali tento druh poistenia, sú pripravené odškodniť tieto postihnuté podniky do bodky v zmysle poistnej zmluvy,“ dodáva V. Tóthová.
Farmári, ktorí zanedbali poistenie, však narážajú na limitácie poistného systému – po prepuknutí nákazy sa riziko prestáva považovať za náhodnú udalosť, čo vylučuje jeho zahrnutie do nových poistných zmlúv. Ako poznamenáva riaditeľ Agra poisťovne Dalibor Bán: „Je rád ten chovateľ, ktorý je poistený, lebo ten má v aktuálnom období pokojnejší spánok.“
Do roku 1990 boli podľa zákona poistené plodiny a hospodárske zvieratá
Rozšírenie poistného krytia u poistených chovateľov, teda pri aktívnych poistných zmluvách, nebolo pre SLAK potrebné, pretože je v základnom balíku poistenia hospodárskych zvierat proti nákazám. Teda každý chovateľ, ktorý mal pred potvrdením ohniska na Slovensku poistené hospodárske zvieratá, nemusel riešiť dopoistenie proti tomuto vysoko nákazlivému vírusovému ochoreniu.
„V súčasnosti však už nie je možné poistiť sa proti SLAK, re-spektíve pri vstupe do poistenia je toto riziko vo výluke, keďže ochorenie prepuklo,“ vysvetľuje špecialistka externej komunikácie Allianz – Slovenskej poisťovne Helena Kanderková s tým, že zatiaľ evidujú šesť poistných udalostí, ktoré sú v procese riešenia.
Prevencia podmienkou
Poistenie hospodárskych zvierat je dobrovoľné, čo znamená, že zodpovednosť za manažovanie rizík prešla na agromanažérov. Kým kedysi bolo poistenie farmárov a poľnohospodárov povinné, dnes je rozhodnutie o krytí na pleciach každého subjektu.
„U niektorých ľudí pretrváva nesprávne presvedčenie, že poistenie a poistné je investícia, ktorá sa musí vrátiť a nie cena za poistnú ochranu,“ upozorňuje H. Kanderková s tým, že istú pomoc predstavuje dotačná politika štátu. Vďaka nej môžu poľnohospodári a farmári získať refundáciu časti zaplateného poistného v rámci každoročne nastavovaných dotačných schém.
Zmena prístupu k rizikám sa netýka len poistenia, ale aj prevencie. Skúsenosti potvrdzujú, že vý-znam biobezpečnostných opatrení v chovoch rastie. „Zo skúseností s africkým morom ošípaných a vtáčou chrípkou vieme, aké dôležité je dodržiavať biosecurity v každom jednom chove,“ konštatuje H. Kanderková.
Experti sú presvedčení, že preventívne opatrenia budú nielen základným predpokladom zdravého chovu, ale aj podmienkou uzatvorenia poistenia. „Do budúcnosti budú aj poisťovatelia žiadať pred vstupom do poistenia zavedenie týchto postupov biosecurity a pohotovostných plánov, čo bude mať vplyv na poistnú tarifu,“ potvrdzuje V. Tóthová.
Systémové kroky poisťovní
Z pohľadu pripravenosti poisťovní na rastúce biologické a klimatické riziká je potrebná adaptácia poistného portfólia. Poisťovne neustále prehodnocujú a aktualizujú portfólio ponúkaných poistných produktov a rizík tak, aby flexibilne reagovali na potreby a požiadavky trhu.
Slovenský poľnohospodársko-poistný trh je z hľadiska potenciálu využitia stále menej využívaný ako v okolitých štátoch. Celková prepoistenosť je podľa D. Bána o desať až dvadsať percent pri poistení plodín, a čo sa týka zvierat, o vyše dvadsať percent nižšia v porovnaní s vyspelými i susednými krajinami.
„Priestor na využitie služieb poisťovní je dostačujúci. Za posledných šesť rokov sa podarilo mierne navýšiť záujem poľnohospodárov o poistenie prvovýroby, aspoň čo sa týka plodín,“ dodáva odborník s tým, že SLAK či mor ošípaných napomohli zvýšiť záujem o poistenie hospodárskych zvierat.
- Náhodné riešenia už nestačia
- Pandémia SLAK otvorila diskusiu o potrebe systémového, najmä štátneho riešenia. Možnosť povinného poistenia pre farmy nie je nová. „Do roku 1990 sa poistenie riadilo vyhláškou 76/1985 a podľa zákona boli poistené plodiny a hospodárske zvieratá,“ pripomína V. Tóthová. V minulosti sa ukázalo, že systémová ochrana chráni nielen jednotlivcov, ale aj celú potravinovú bezpečnosť štátu. Dnes, keď je suverenita potravín strategickou otázkou, môže byť návrat k plošnej ochrane prirodzeným krokom. Náhodné, individuálne riešenia už nestačia. Bez systémového a riadeného prístupu sa riskuje, že slovenské farmy nezvládnu ďalšiu krízu – a ľudia stratia viac než len mlieko a mäso.
Ďalšie dôležité správy
