Pavol Alexy so svojimi kolegami pred piatimi rokmi vyvinul pevný plast. Dá sa z neho napríklad vyrobiť fólia, ktorá sa rýchlo rozloží v komposte. Svet zaplavený odpadom dbá na ochranu životného prostredia čoraz viac. Materiál má preto obrovský komerčný potenciál. Hoci podobné plasty už existujú, dokonca lacnejšie, sú vyrobené z ropy.

P. Alexy s kolegami vyvinuli rozložiteľnú „igelitku“ zo škrobu, ktorého zásoby sú na rozdiel od čierneho zlata neobmedzené. Fólia získala v roku 2012 na medzinárodnom veľtrhu inovácií v taiwanskom Tchaj-peji zlato. Priemyselná výroba v objeme tisíc ton ročne sa má začať tento rok. Prečo to trvalo tak dlho? Príbeh Alexyho ekologického plastu je aj príbehom toho, aké komplikované je na Slovensku premieňať výsledky vedy na biznis.

Rozvrat vedy

Najskôr však malý výlet do histórie. Po osamostatnení slovenská ekonomika bojovala s prudkým prepadom výkonu. Ako prvé škrtali podniky investície do vývoja. Väčšina výskumných ústavov zanikla spolu so štátnymi podnikmi, ktorých boli súčasťou. Tie, čo prežili, drasticky znižovali rozpočty aj počty pracovníkov. Slovenská akadémia vied (SAV) prepustila polovicu zamestnancov. Výdavky na vedu a výskum sa zrútili z 3,9 percenta HDP na osminu.

„Domáci priemysel bol zdecimovaný, podkapitalizovaný a zahraniční investori prichádzali s hotovými technológiami a produktmi, ktorých vývoj ostal doma. Univerzity a akadémia vied sa preorientovali na základný výskum, ktorý sa neviaže na potreby priemyslu, a prežili zo štátnych dotácií. Priemyselný výskum, ktorý sa sústredí na komerčné využitie výsledkov bádania koncom deväťdesiatych rokov prakticky zmizol,“ hovorí bývalý minister práce Peter Magvaši, ktorý sa dnes angažuje v technologickom inštitúte CEIT v Žiline.

Vo vede v súčasnosti pracuje 28-tisíc ľudí, čo je zhruba polovica stavu z roku 1989. Patrí medzi nich aj P. Alexy, ktorého výskum otestovali turbulencie na akademickej pôde aj v súkromnej sfére. Pred rokmi vyvinul pre osivársku firmu Sedos z Krakovian vodorozpustnú fóliu, ktorú firma s úspechom predáva dodnes. Pracoval v podnikovom výskume v Partizánskom či v Bratislave, v súčasnosti pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Na dobré slovo

Vývoj „zelenej“ fólie sa skončil úspechom aj vďaka Alexyho spolupráci s Ústavom polymérov SAV. Akadémia podala na materiál patentovú prihlášku. „Škola jednoducho v tom čase na patent nemala peniaze, akadémia áno,“ vysvetľuje prekážku P. Alexy. Nebola jediná. Projekt by podľa neho nedošiel do realizačnej fázy bez súkromného investora. Výskum niekoľko rokov podporoval cez firmy Panara a Envirocare podnikateľ Miroslav Galamboš. Platil vedcom priestory, stavebné úpravy laboratórií, energie a iné položky, ktoré nie sú financovateľné z eurofondov a škole ani SAV na ne už nevyšli peniaze.

Nitriansky podnikateľ odhaduje svoje výdavky na pol milióna eur, podľa P. Alexyho išlo aj s nepriamymi výdavkami až o jeden milión eur. Investícia pritom nemala zmluvný základ. M. Galamboš mal s vedcami len „džentlmenskú“ dohodu, riadne zmluvné vzťahy sa do písomnej podoby dostali o pár mesiacov neskôr. „Spoločný podnik so školou som nechcel, pretože by sa na nás vzťahovali predpisy o správe majetku štátu a a iné komplikované predpisy vrátane verejného obstarávania, čo by mnohé procesy neúmerne predĺžilo. To by bolo z pohľadu biznisu neprijateľné,“ vysvetľuje M. Galamboš.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa