Slovenská technická univerzita vykázala vlani príjem 1,35 milióna eur z výskumu pre súkromné firmy. To sú necelé dve percentá z celkového rozpočtu školy. Menšie školy, najmä humanitného charakteru, majú nulu. České univerzity vykazujú dvoj- až trojnásobne vyššie príjmy. Majú vôbec slovenské školy záujem o peniaze od firiem?

Skutočne to tak vyzerá, ale niet sa im čo čudovať. Vysokoškolskí pracovníci čelia kvantu administratívnych prekážok až obštrukcií, ktoré nesmierne komplikujú život v tejto oblasti spolupráce.

O čom konkrétne hovoríte?

Akýkoľvek náznak podnikateľskej činnosti sa podrobne vykazuje. Čo, koľko, ako, za koľko sa využívalo, či bolo všetko riadne obstarané a zaplatené škole. Dôvodom je snaha zabezpečiť, aby verejné prostriedky a z nich zakúpené zariadenia a materiál neboli zneužité na komerčnú činnosť. Administratívy, ktorá sprevádza prácu pre súkromný sektor, je viac ako za socializmu. V prípade menších financií na to ľudia potom radšej rezignujú. Alebo urobia zákazku mimo školy. Ak by sme videli aj toto zapojenie vysokoškolských pracovníkov, výkon vo výskume by bol vyšší.

Skúste uviesť príklad.

Doktorandi z našej katedry vymysleli nový, neinvazívny spôsob založený na DNA diagnostike v krvi tehotných žien, ktorý signalizuje Downov syndróm plodu. Založili start--up a chceli rozbehnúť biznis, no zistili, že škola, ak by mala dodržiavať všetky pravidlá, na to absolútne nie je pripravená. Od začiatku ste element, ku ktorému sa škola musí zo zákona správať ako k cudziemu subjektu. Musíte mať zmluvy o komerčnom prenájme priestorov, prístrojov, na ktoré tím jednoducho nemá peniaze a škola tiež nie. Podnikanie našich doktorandov napokon skončilo tak, že sa rozhodli uzavrieť zmluvu s investorom, ktorý chce firmu odkúpiť. Udržať na škole sa ich podarilo len vďaka špeciálnemu režimu, ktorý sme im vytvorili.

Čo z toho bude mať škola?

Ostanú u nás v komerčnom prenájme. Vytvorili nové pracovné miesta pre našich ďalších absolventov. Budú robiť vyšetrenia a testy u nás, takže sa dostaneme k biologickému materiálu aj pre iný druh výskumu, ktorý by sme inak od lekárov veľmi ťažko získali. A budeme ich mať takpovediac na chodbe a to je vynikajúce pre ďalšiu spoluprácu a vývoj katedry i fakulty. Spolu s nimi sa bude totiž rozvíjať aj škola.

Je prirodzené, že škola chce profitovať z výsledkov svojich zamestnancov, ktoré vznikli z verejných zdrojov. Prečo škola nemôže vytvoriť spoločný podnik s investorom, vložiť know-how, členov orgánov a podpísať zmluvu, na základe ktorej získa napríklad polovicu tržieb z úspešnej výroby?

Takto by to malo byť, ale je s tým veľa komplikácií. Všetko sa musí formálne legalizovať a legislatívne to spôsobuje veľké ťažkosti. Napríklad schvaľovanie zmlúv ide cez akademický senát. To je dlhá, zložitá a nevďačná cesta. Jednou z ciest, ktoré sme skúšali, bolo založenie samostatnej eseročky UK Veda. Cez ňu by sa mali realizovať komerčné aktivity školy. Ale pokiaľ má firma čo i len z desatiny verejné zdroje, musí všetko obstarávať, nedokáže reagovať rýchlo a pružne a to je v komerčnom prostredí hendikep. Vezmite si napríklad, že dozornú radu tvoria zástupcovia senátu a v lete senát nefunguje. Ale biznis sa na prázdniny nepýta.

Čo s tým robíte?

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa