Bratislava býva onálepkovaná prívlastkami, ktoré jej prisudzujú rozličný imidž. Jej milovníci ju nazývajú krásavicou na Dunaji či malým veľkým mestom. Kritici ju častujú pomenovaniami ako bradavica na Dunaji či najväčšia dedina na Slovensku.

Za dnešným obrazom mesta sa skrýva jeho pohnutá história. Len v 20. storočí sa Bratislava z provinčného mesta na okraji Uhorska stala hlavným mestom Slovenska, ktoré bolo súčasťou prvej Československej republiky. Zažila búranie monarchistických sôch, zmeny názvu ulíc či poslovenčovanie obyvateľov. Vo vojnovej aj socialistickej republike prišlo ďalšie búranie. Za obeť modernému Mostu SNP padli historické časti mesta, napríklad štvrť Vydrica pod Hradom či židovská synagóga na Rybnom námestí. Most SNP s reštauráciou v tvare ufa je však dodnes ikonou Bratislavy.

TREND: HENRIETA MORAVČÍKOVÁ
Neprehliadnite

Bratislava bola vždy mesto biznisu. Jej nesúrodosť ovplyvnili aj časté politické zmeny

Aj v socializme vznikli v hlavnom meste hodnotné budovy, i keď sú to skôr solitéry. Napríklad budova Istropolisu. Stavali sa aj ucelené urbanistické štvrte, napríklad 500 bytov pri Mlynských nivách. V divokých deväťdesiatych rokoch sa v búraní aj prestavovaní pokračovalo. Zo širšieho centra na Mlynských nivách zmizli priemyselné budovy, ktoré dekádu nič nenahradilo.

Dnes tu sú výškové budovy plné kancelárií a bytov. Výsledkom búrlivého vývoja je to, že Bratislava sa zdá návštevníkovi nesúrodá. TREND sa opýtal vplyvných architektov aj primátora, ako vnímajú dnešnú Bratislavu. 

Dôvody roztrieštenosti

Dôvodov, prečo je Bratislava nesúrodá, je viacero. Architekti spomínajú najmä veľmi turbulentný vývoj mesta aj spoločnosti za posledné storočie. Mesto prežilo skoro všetky režimy, ktoré v 20. storočí existovali, a tie na ňom zanechali stopy.

„To všetko malo vplyv aj na tvorbu a koncepciu mesta a urbanizmu. Každé zriadenie na to malo iný názor a zanechalo na tom stopu,“ hovorí spolumajiteľ architektonického ateliéru Compass Matej Grébert. Ten má za sebou niekoľko rezidenčných projektov ako Cvernovka či Vydrica.

Architekt Igor Lichý z ateliéru Architekti Šebo Lichý vidí za nesúrodosťou mesta dva dôležité dôvody. V prvom rade mestu chýba presnejšia regulácia vo forme územných plánov zón. „Väčšina výstavby sa riadi takzvaným veľkým územným plánom, ktorý nereguluje ani uličné čiary, ani výšku objektov. Potom vzniká v meste chaos,“ vysvetľuje.

Druhý dôvod je to, že Bratislava rezignovala na aktívne budovanie verejných priestorov, akými sú ulice, parky či námestia. Túto úlohu prenechala súkromným investorom, ktorí to nie vždy robia. Najmä pri menších a stredných projektoch je nereálne očakávať od developera, že bude budovať verejný priestor.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa