Bratislava niekoľko rokov zápasí s problémami, ktoré sa jej nakopili okolo zanedbaného územného plánovania. Tie spôsobuje jednak zastaraný územný plán, ktorý pochádza ešte z roku 2007, a jednak stavebný boom. Na mesto tlačia developeri, ale aj ľudia, ktorí by chceli stavať rýchlejšie a s voľnejšími pravidlami. Argumentujú aj tým, že keď sa stavia pomaly a dopyt po bývaní stúpa, ceny bytov stúpajú tiež. Postupne sa stávajú nedostupnými a táto situácia ľudí vyháňa na perifériu hlavného mesta či do okolitých dedín.

To, že územný plán mesta je starý, neznamená, že sa s ním posledných štrnásť rokov nič nerobilo. „Aktualizoval sa a dopĺňal najmenej šesťkrát a v príprave sú ďalšie tri jeho aktualizácie,“ informuje hovorkyňa Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) Marcela Glevická.

Aktualizácia sa robí cez zmeny a doplnky, ale zjavne už nestačia ani tie, takže územný plán je zrelý na kompletný „remake“. Ako bude vyzerať, ešte nie je jasné. Isté predstavy už má mesto, odborníci z oblasti urbanizmu aj architektúry, ale aj developeri. Tieto predstavy sa však nie vždy zhodujú.

DOBYL BRUSEL Peter Beňuška stojí za návrhom budovy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Je tiež architektom bratislavského metra, ktoré sa nikdy nepostavilo.
Neprehliadnite

Peter Beňuška: Bratislava mešká celých 30 rokov, zmeniť to môže nové kongresové centrum

Zásady, nie tvrdá regulácia

O tom, že stavebný ruch v meste je nutné rozumne regulovať, nikto nepochybuje – ani developeri. Problematický je rozsah a forma regulácie a určovanie funkcií. Kým developeri chcú regulácie čo najvoľnejšie, starostovia a mesto požadujú prísnejšiu formu regulácie, i keď voľnejšiu než doteraz. Dočasný šéf MIB Ján Mazúr hovorí, že nový územný plán by mal byť postavený skôr na zásadách než na tvrdej regulácii. Mal by predstavovať posun od dnešnej funkčnej regulácii k priestorovej.

Úradníci by tak definovali, ako má mesto vyzerať o niekoľko rokov. Tento posun v rozmýšľaní o regulácii odborníci oceňujú. V prípade veľmi podrobnej funkčnej regulácie mesto nemôže predvídať všetky okolnosti na dlhé roky dopredu. „V praxi hrozí, že územný plán bude treba čoskoro aktualizovať. Preto priestorová regulácia môže byť vhodnejším riešením,“ myslí si riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja Juraj Suchánek.

Lenže zásady v pláne sú ťažšie právne vymáhateľné, a preto sa často obchádzajú či zneužívajú. Niektorí odborníci preto volajú po prísnejšej regulácii. „Za správnejšiu metódu považujem stanovenie užšej škály regulatívov, respektíve neprekročiteľných limitov vo funkčnom využívaní a priestorovom usporiadaní pozemkov a zástavby,“ tvrdí podpredseda Slovenskej komory architektov Imrich Pleidel.

Podľa starostov bratislavských mestských častí by sa regulácia rozvoja územia mesta mala sústrediť skôr na to, čo sa na danom území nemá stavať, než na to, čo sa stavať má. „Nový územný plán mesta by sa mal podobať skôr právnemu dokumentu než pekným ‚farebným‘ výkresom, doplneným veľmi nejednoznačnou a neurčitou textovou časťou,“ myslí si starostka mestskej časti Karlova Ves Dana Čahojová.

Nemá zmysel snažiť sa stavebníka donútiť, aby v území postavil presne takú budovu, akú si predstavuje mesto. Prílišná regulácia máva opačný efekt. „Je žiaduce ponechať stavebníkom určitú mieru voľnosti, aby bolo možné reagovať na aktuálne požiadavky trhu,“ hovorí vedúci územného rozvoja a GIS mestskej časti Bratislava-Petržalka Štefan Hasička.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa