66086>

Zem ako pohyblivý terč

Asteroid Apophis je pod nepretržitým drobnohľadom astronómov. Najprv sa zdalo, že v roku 2029 sa nebezpečne priblíži k Zemi. Neskoršie merania riziko znížili. Potenciálna hrozba však už aktivizovala vesmírne agentúry NASA a ESA, aby začali pripravovať scenáre obrany. V súčasnosti sa práce blížia k záveru.

Hrozba kozmických telies je prioritou európskej ESA od júla minulého roka. Poverila tri výskumné tímy, aby spracovali štúdie, ako prípadnej kolízii zabrániť. Závery štúdií má budúci mesiac posúdiť medzinárodný expertný tím a výsledky zverejnia na budúci rok.

Hypotézu, že Zem by sa mohla stretnúť s asteroidom, berie ESA vážne už od roku 1996, keď sa na ňu obrátila Rada Európy s požiadavkou pripraviť stratégiu, ako čeliť vesmírnej hrozbe.

Americká NASA má zoznam viac ako osemsto asteroidov, ktoré by mohli byť potenciálne nebezpečné pre Zem. V roku 2102 sa s pravdepodobnosťou jeden ku tisíc priblíži asteroid 2004 VD 17. Znamenal by globálnu pohromu, pretože pri priamom náraze by sa uvoľnila energia desaťtisíc megaton TNT, teda sila rovnajúca sa všetkým jadrovým zbraniam skladovaným na našej planéte.

Asteroid 2004 VD 17 má okolo sedemsto metrov a nie jedinou hrozbou. Zatiaľ nemáme pod úplnou kontrolou menšie telesá s veľkosťou do sto metrov. Môžu udrieť kedykoľvek a kdekoľvek a vyvolať lokálnu skazu.

Mesiac vznikol zrážkou

Zem zažila už mnoho kozmických kolízií. Hneď na začiatku v čase formovania Slnečnej sústavy sa stretla s telesom o čosi menším ako Mars. Najprv sa len obtrelo, čím zrýchlilo rotáciu Zeme a vychýlilo jej rotačnú os. Potom ju čiastočne obletelo a definitívne sa do nej zaborilo.

Obrovská explózia roztavila votrelca a vytvorila okolo Zeme pás horúcich pár a roztavených hornín. Ten sa sformoval do oblaku a onedlho sa z neho vytvoril Mesiac. Trvalo miliardu rokov, kým sa Slnečná sústava sformovala do dnešnej podoby. Medzitým Zem bombardovali asteroidy a kométy a priniesli vodu nevyhnutnú pre vznik života.

Dve známe katastrofy

Zem ako pohyblivý terč

Aj v nasledujúcich periódach došlo k niekoľkým katastrofám. Spájajú sa s vymieraním časti živej prírody. Naposledy sa takéto peklo odohralo na hranici druhohôr a treťohôr, pred 65 miliónmi rokov. Do oblasti dnešného mexického polostrova Yucatán sa zaborilo teleso s priemerom desať až dvadsať kilometrov.

Nastala devastácia rozsiahleho územia a celosvetové požiare boli len slabým odvarom toho najhoršieho. Obrovské množstvo prachu, ktoré sa dostalo do atmosféry, zatienilo na dlhý čas Slnko na celej Zemi. Teploty rýchlo poklesli a zavládla tma. Neprežili dinosaury a mnoho ďalších živočíšnych druhov.

Najväčšou zrážku, zaznamenanou už počas ľudskej existencie, je Tunguzský meteorit. V roku 1908 zdevastoval vyše dvetisíc štvorcových kilometrov lesa v opustenej časti Sibíri. Zvuk výbuchu, seizmické efekty a zjasnenie nočnej oblohy zaznamenali vo veľkej časti Európy a v celej Strednej Ázii.

Väčšina vedcov je presvedčená, že sa Zem stretla s kamennou planétkou, ktorá explodovala vo výške päť až desať kilometrov nad povrchom Zeme. Sila výbuchu bola väčšia ako desať megaton (podľa iných zdrojov dosiahla 25 až 50 megaton).

NASA navrhuje vesmírne bomby

Keď raz zistíme, že niektoré teleso je na kolíznej dráhe so Zemou, bude pri plánovaní záchrannej operácie hrať kľúčovú úlohu znalosť fyzikálnych vlastností objektu.

Pokiaľ by bol asteroid celistvým kusom skaly, potom by bolo ideálne pomocou motorov ho odtiahnuť, zmeniť jeho dráhu a najmä čas obehu. Zem na svojej dráhe okolo Slnka za jednu sekundu prejde až tridsať kilometrov. Stačilo by teda, keby sa asteroid omeškal len o niekoľko sekúnd a Zem by bola zachránená.

Keby bol asteroid zlepencom skál, bola by situácia odlišná. Takýto útvar drží v celku iba gravitáciou, a tak by na jeho odklonenie stačil iba neďaleký výbuch. Ten by fungoval ako štuchanec v biliarde a asteroid by vytlačil z dráhy.

Štruktúru asteroidov zatiaľ priveľmi nepoznáme. Skupina amerických vedcov preto navrhuje postaviť flotilu malých, lacných, ale napriek tomu šikovných sond. Poslali by sme ich k planétke v pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. V jednej chvíli by tak bolo vypustených šesť dvanásťkilogramových sond.

Hlavná sonda by zostala neďaleko asteroidu, ktorý by monitorovala. Malé sondy by pristáli na jeho povrchu, kde by pracovali niekoľko dní. Potom by začali postupne vybuchovať. Zvyšné sondy by merali vzniknuté seizmické vlny a hlavná sonda by toto všetko sledovala z bezpečnej vzdialenosti. Vedcov by okrem seizmických vĺn zaujímal aj priemer a hĺbka krátera.

Pokiaľ by projekt bombardovania asteroidu získal podporu, mohli by sondy odštartovať do troch rokov. Ako ideálny asteroid sa ukazuje teleso 2003 WP25 z pásma asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, na ktorom by sondy mohli pristáť v roku 2011.

    Test sondou Deep Impact

    Technológiu pre útok na planétku overila sonda Deep Impact, ktorá v roku 2005 skúmala kométu Tempel 1. Po priblížení sa sonda rozdelila na dve časti. Nárazové puz­dro veľké ako automatická práčka sa uvoľnilo a pokračovalo smerom na kométu. Druhú časť sondy naviedol špeciálny softvér nad Slnkom ožiarenú stranu tak, aby vedci získali celkový pohľad na kométu.

    Zásah kométy bol husársky kúsok. Impaktor narazil do telesa veľkého 14 x 4 kilometre, čo je zhruba polovica rozlohy newyorského Manhatanu. Náraz sa oproti očakávanému času oneskoril len o jedinú sekundu! To všetko pri rýchlosti 37-tisíc kilometrov za hodinu a vo vzdialenosti 133 miliónov kilometrov od Zeme. Vzhľadom na túto vzdialenosť mohli pozemské observatóriá pozorovať jav so sedemminútovým oneskorením. Snímky poslané na Zem ukázali mohutnú explóziu, ktorej silu odhadli na päť ton TNT.

Foto - NASA