Z výsledkov nedávneho výskumu britského úradu pre civilné letectvo vyplýva, že elektromagnetické vyžarovanie telefónnych aparátov v určitých situáciách ruší palubné zariadenia lietadiel. Môže sa napríklad stať, že navigačné prístroje začnú ukazovať chybné údaje, prípadne šum v slúchadlách znemožní vzájomnú komunikáciu medzi pilotmi a zbytočne tak vytvorí stresové situácie.

Elektronika na palube

Najrizikovejšími fázami letu sú štart a pristátie. Vtedy sa totiž lietadlo pohybuje v dosahu mobilnej siete a na pristátie ho prostredníctvom rádiovej komunikácie navádza letový dispečer zo zeme.

Ak by došlo vplyvom mobilného telefónu k prerušeniu komunikácie alebo k chybnému zobrazeniu údajov na zariadeniach, môže sa celý let skončiť katastrofou. „Lietadlo sa k zemi blíži veľkou rýchlosťou a na vhodnú reakciu zostáva len veľmi málo času,“ konštatuje pilot spoločnosti Sky Europe Airlines, a.s., Bratislava Martin Svitek.

Aj na letovej úrovni vo výške približne desať kilometrov, kam signál mobilnej siete nedosiahne, zapnutý telefón znamená potenciálny zdroj širokého spektra problémov. „Moderné stroje sú čoraz viac závislé od elektronických systémov. Čím viac elektroniky sa v lietadle nachádza, tým je zapnutý mobil na palube z hľadiska bezpečnosti pasažierov a posádky rizikovejší,“ prízvukuje M. Svitek.

Elektronika v súčasnosti ovláda tok paliva, ako aj chod motorov. Najmodernejšie stroje, napríklad Boeing 737-500, sú vďaka palubnej elektronike schopné pristáť bez pričinenia pilota. Mechanické ovládacie prvky postupne odchádzajú do minulosti. V najnovších Airbusoch sa prostredníctvom počítača ovládajú všetky prvky riadenia vrátane smerových klapiek na krídlach.

Aj v prípade, že elektromagnetický signál mobilného telefónu priamo neovplyvní palubné zariadenia, v kabíne lietadla sa rôzne odráža a láme. To môže jeho podobu zmeniť natoľko, že sa vo forme chybných údajov prejaví napríklad hlásením o neexistujúcom požiari v batožinovom priestore.

M. Svitek pripúšťa, že zapnutý mobil nemusí elektronické zariadenie lietadla ovplyvniť. „Možnosť tu však stále existuje a vo vzduchu je bezpečnosť posádky a pasažierov prvoradou záležitosťou,“ dodáva.

Chýbajúce dôkazy

Používanie mobilov počas letu je vo väčšine krajín sveta zakázané. Paradoxné je, že pôvodný dôvod tohto opatrenia nespočíval v ochrane letovej prepravy. Keď ho pred dvanástimi rokmi vydal americký telekomunikačný regulátor Federal Communication Commision, mal na zreteli najmä problémy mobilných operátorov so sieťou, ktoré by mohol spôsobiť rýchlo sa pohybujúci aparát na palube lietadla.

Zo vzduchu sa totiž signál z mobilného telefónu šíri na míle ďaleko a zachytáva ho niekoľko základňových staníc naraz. Keďže lietadlá letia rýchlosťou niekoľko sto kilometrovou za hodinu, základňové stanice nedokážu signál z mobilu zachytiť a pracovať s ním.

Neskôr používanie mobilných telefónov na palube lietadla zakázal aj americký federálny letecký úrad. Ten už svoje rozhodnutie odôvodnil pravdepodobnou interferenciou mobilov s komunikačnými a navigačnými systémami lietadla. K americkej autorite sa postupne sa pridali aj ďalšie štáty.

Neexistovali však priame dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že signál z mobilných telefónov interferuje s palubnými zariadeniami. Letecké spoločnosti Delta Airlines, United Airlines a Continental vyhlásili, že mobilné telefóny sa v niektorých prípadoch dostávajú do kolízie s kompasom a systémom vyrovnávania tlaku v lietadle.

Federálny letecký ústav ich tvrdenia preskúmal, pričom výsledkom bolo, že väčšina nezávislých expertov tento fakt pripustila len teoreticky. Testy robili aj výrobcovia lietadiel Boeing a Airbus Industries, ani jeden z nich však rušenie palubných systémov priamo nepreukázal. Vzhľadom na absenciu dôkazov niektoré štáty používanie mobilných telefónov v lietadlách povolili.

Dokonca sa objavili názory, že ide len o iniciatívu telekomunikačných operátorov a leteckých spoločností, ktoré zákazom používania mobilov v lietadle chceli dosiahnuť zvýšenie tržieb z používania telefónov nainštalovaných priamo v lietadle. Minúta takéhoto hovoru bola podstatne drahšia ako v mobilnej sieti, v súčasnosti stojí v prepočte približne 60 korún.

Pomohli až najtvrdšie argumenty

Väčšina leteckých spoločností začala upozornenia národných leteckých úradov brať vážne až v roku 2000. Mobilné telefóny sa totiž medzičasom stali masovou záležitosťou a chyby na palubných zariadeniach sa začali množiť.

Bodku za benevolentným prístupom k používaniu celulárnych aparátov v lietadlách urobila havária letu LX 498 Crossair neďaleko švajčiarskeho Zürichu. Dôvodom zrútenia lietadla Saab 340, v ktorom okrem posádky zahynulo desať pasažierov, bola krátka textová správa a následný telefonát jedného z cestujúcich.

Elektromagnetické vyžarovanie mobilu na krátku chvíľu pozmenilo údaje, ktoré ukazoval navigačný systém.

Po tejto tragickej udalosti na zákaz používania mobilov na palube lietadiel pristúpili všetky krajiny, pričom ho rozšírili na celú dĺžku letu.

Rozdielny prístup

V súčasnosti sa pri štarte a pristátí lietadla nesmú na palube používať žiadne elektronické zariadenia. Cestujúci musia vypnúť laptopy, CD prehrávače i herné konzoly. Mobilné telefóny musia byť vypnuté počas celého trvania letu. Vzťahuje sa to aj na aparáty v batožine pasažierov.

Nie všetci cestujúci toto nariadenie počúvnu. Niektorí telefón vypnú, iní naliehanie posádky ignorujú. Donedávna sa väčšina leteckých spoločností obmedzovala na upozornenie pasažierov, aby svoje mobilné telefóny vypli pri vzlietaní a pristátí, a v najhoršom prípade im aparáty zobrali.

V súčasnosti už môžu neposlušní pasažieri v niektorých krajinách skončiť vo väzení. V Nemecku sa napríklad zapnutý mobil na palube považuje za trestný čin všeobecného ohrozenia. Podobne je to aj vo Veľkej Británii.

Prvou krajinou, kde došlo k potrestaniu nespratného používateľa, je Saudská Arábia. Za neuposlúchnutie príkazu posádky mu vymerali trest dvadsať rán palicou. Za podobné správanie sa predvlani jeden pasažier britských aerolínií dostal na štyri mesiace do väzenia.

Sudca jeho počínanie označil ako smrteľné ohrozenie spolucestujúcich, pričom pri vynesení rozsudku poznamenal, že za používanie mobilu na palube lietadla si mohol „v chládku“ posedieť až dva roky. Rovnako slovenské letecké spoločnosti zakazujú používanie mobilných telefónov počas letu, vážnejšie sankcie, ako zhabanie mobilu, však ignorantom zatiaľ nehrozia.

Ilustračné foto – Milan Illík