Umelá inteligencia nepočká. Pripravení uspejú, prekvapení stratia šancu

Tohtoročnému Svetovému ekonomickému fóru v Davose dominovali dve témy: Donald Trump a umelá inteligencia. Druhá z nich bola zaujímavejšia, a takmer určite aj významnejšia. Diskusia sa sústredila najmä na prekvapivého čínskeho konkurenta DeepSeek. Ukázalo sa, že schopnosti kreovať špičkové technológie nie sú obmedzené regionálne, a žiadna krajina si nemôže nárokovať monopol na inovácie.

Technologický pokrok vždy formoval spoločnosť. Ovládnutie ohňa, vynález parného stroja či rozvoj internetu zásadne ovplyvnili produktivitu a životný štýl ľudí. Svet sa v súčasnosti ocitol v očakávaní, akú transformačnú silu bude mať umelá inteligencia.

AI už teraz dokáže riešiť úlohy, ktoré boli donedávna výhradnou doménou ľudí. Príkladom je AlphaFold od spoločnosti DeepMind, ktorý za pár sekúnd predpovedá štruktúry proteínov – úlohu, ktorá by vedcom trvala celé desaťročia. Takéto nástroje môžu urýchliť výskum rakoviny, vývoj nových liekov či porozumenie genetickým chorobám.

V ekonomike AI zvyšuje produktivitu, optimalizuje logistiku, automatizuje administratívu a zdokonaľuje zákaznícky servis. Četboty dokážu komunikovať prirodzenejšie, diagnostikovať zdravotné problémy a analyzovať trhové dáta rýchlejšie než akýkoľvek analytik.

Dario Amodei zakladateľ spoločnosti Anthropic a autor knihy Machines of Loving Grace prirovnal AI ku „krajine géniov v dátovom centre,“ ktorú by Čína mohla ešte zlacniť. No sú tieto systémy naozaj „géniovia“? Skutočným testom by bolo, či by AI, ak by mala k dispozícii všetky fyzikálne poznatky do roku 1906, dokázala sama objaviť Einsteinovu teóriu relativity, pýta sa D. Amodei.

Hrozba technologickej nerovnosti

Každá priemyselná revolúcia spôsobila stratu niektorých pracovných miest, no zároveň vytvorila nové odvetvia. Pri AI je situácia komplikovanejšia. Ak bude umelá inteligencia schopná vykonávať aj kreatívne, analytické či rozhodovacie úlohy, môže nastať výrazná polarizácia trhu práce.

Podľa výskumu Oxford University je až 47 percent pracovných miest v ohrození kvôli automatizácii. Dopyt po špecializovaných profesiách, ako sú dátoví vedci či odborníci na AI etiku, porastie. Ako skončia milióny pracovníkov v administratíve, zákazníckom servise či výrobe? Bez správnych politík môže dôjsť k prehlbovaniu nerovnosti, kde malé percento ľudí bude z AI profitovať, a zvyšok spoločnosti sa ocitne v neistote.

Ďalším rizikom je zneužitie AI. Ako zabrániť jej využívaniu teroristami, autoritárskymi režimami či kyberzločincami? Kto rozhodne, akú morálnu autonómiu môžu AI systémy dostať vo vojnových konfliktoch? Čo ak sa AI stane dokonalým nástrojom dohľadu a vytvorí dystopického „Veľkého brata,“ ktorý bude sledovať každého?

Etické a bezpečnostné dilemy

Demis Hassabis, spoluzakladateľ a CEO spoločnosti DeepMind, patrí medzi popredných svetových expertov na umelú inteligenciu. Zdôraznil, že je nevyhnutné stanoviť globálne pravidlá pre využívanie AI. No v súčasnej ére geopolitických rozporov sa zdá nepravdepodobné, že by sa USA a Čína dokázali dohodnúť na spoločných pravidlách pre bezpečné nasadenie AI.

Autokracie môžu využiť AI na sledovanie občanov a potláčanie opozície, čím sa posilní digitálny autoritarizmus. Na druhej strane, demokratické štáty čelia dileme, ako regulovať AI bez toho, aby brzdili inovácie.

Aj vzdelávanie musí prejsť zásadnou zmenou. Umelá inteligencia môže byť hlavným motorom zmeny. Predstavte si školstvo, kde AI pomáha žiakom učiť sa tempom prispôsobeným ich schopnostiam, kde virtuálni tútori poskytujú personalizovanú spätnú väzbu a kde sa každé dieťa môže rozvíjať bez obmedzení tradičných učebných metód.

Jedným z ľudí, ktorí môžu túto víziu premeniť na realitu, je Andrej Karpathy – slovenský rodák, expert na AI a bývalý riaditeľ AI výskumu v Tesle. Ako jeden z popredných svetových odborníkov na strojové učenie môže prispieť k vytvoreniu inteligentných vzdelávacích systémov, ktoré pomôžu študentom nielen efektívnejšie sa učiť, ale aj rozvíjať kreativitu a kritické myslenie. Karpathyho projekt Eureka Labs chce kombináciou odborníkov a AI asistenta riešiť jeden z najväčších problémov vzdelávania: nedostatok výnimočných učiteľov, ktorí dokážu zaujať, inšpirovať a prispôsobiť sa individuálnym štýlom učenia.

Zásadnú úlohu v budúcich inováciách môže zohrať aj Elon Musk, ktorý nielen formuje budúcnosť elektromobility a vesmírnych letov, ale zároveň mení pravidlá hry v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Humanoidný robot Optimus od Tesly sa už teraz zdokonaľuje na úroveň, kde by mohol v budúcnosti nahradiť manuálnu pracovnú silu v továrňach či v službách.

Ešte ambicióznejší je Muskov projekt Neuralink. Spoločnosť už úspešne implantovala prvý čip do ľudského mozgu, čím otvorila dvere k priamej interakcii medzi mozgom a strojom. Ak by sa táto technológia rozvinula, mohla by zásadne ovplyvniť zdravotníctvo, pracovný trh aj ekonomiku – od liečby neurologických porúch až po vytvorenie úplne nového spôsobu, ako ľudia pracujú a komunikujú.

Po skončení funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa v roku 2029 sa môže otvoriť priestor pre nečakaných kandidátov. Ak by E. Musk získal americké občianstvo a našiel právnu cestu k prezidentskej kandidatúre, mohol by presadzovať futuristickú víziu USA ako technologickej veľmoci postavenej na umelej inteligencii, robotike a prepojení človeka so strojom.

Svet sa mení závratným tempom. AI, robotika a neurotechnológie budú formovať ekonomiku, politiku aj každodenný život.

Mysliace stroje už nie sú len sci-fi. Sú realitou, ktorá mení pravidlá hry. Mnohí riešia každodenné úlohy a životné situácie pomocou zaužívaných postupov z minulosti. Vybočenie zo zabehaných koľají ich môže vyviesť z rovnováhy, no tí, ktorí sa dokážu rýchlo prispôsobiť, budú víťazi. História ukazuje, že technológie nikdy neboli problémom – problémom bolo, ako s nimi ľudia narábali.