Slovak Telekom predal časť podniku, zaoberajúcu sa šírením televízneho a rozhlasového vysielania, ozaj výhodne. Nielenže zaň zinkasoval 3,8 miliardy korún, ktoré sa podpísali pod jeho vlaňajší rekordne vysoký zisk.
No zdá sa, že niekdajšie Rádiokomunikácie, medzičasom premenované na Towercom, aj pod novým majiteľom, konzorciom Tri R, ostanú verné doterajšiemu corebiznisu. A tým sú služby pre televízie, rádiá a iné telekomy, v ktorých nástup digitálneho DVB-T vysielania prináša nové výzvy.
Koncoví zákazníci – domácnosti – síce z biznis zámerov úplne nevypadávajú, ale vízia stať sa konkurentom káblových alebo IP TV operátorov, a teda aj Slovak Telekomu, prioritou číslo jeden v Towercome nie je.
Od J&T k DVB-T
Pár mesiacov pred zmenou majiteľa a pár mesiacov po nej sa o bývalých Rádiokomunikáciách hovorilo najmä v špekulatívnej rovine. Pretriasalo sa, či za záujemcom o kúpu a neskôr novým vlastníkom je private equity skupina J&T.
Podpredseda predstavenstva Towercomu Jozef Motyčka tvrdí, že žiadna väzba na finančného žraloka neexistuje. A vraj sa s ním ani nikdy nerokovalo.
Zdrojom špekulácií môže byť fakt, že posledný telekomovský šéf Rádiokomunikácií Roman Korbačka je príbuzný jedného z partnerov J&T, uvažuje J. Motyčka.
Konzorcium Tri R podľa neho tvorí tá istá trojica ako na začiatku. Čiže Movys, kde je J. Motyčka majoritným akcionárom, I.T.A. Slovakia z francúzskeho Groupe CBV Ingenierie a Hampden Investments z Británie, za ktorým – ako zistil Protimonopolný úrad SR – stojí bratislavský podnikateľ Tomáš Bujňák.
A hoci reči o prepojení s J&T vymizli, Towercom sa do pozornosti médií čoskoro dostane znova. Ako jeden z kandidátov na prevádzkovanie siete digitálneho televízneho vysielania DVB-T.
To má od roku 2012 úplne nahradiť súčasný analógový príjem cez anténu, ktorý v rozhodujúcej miere zabezpečuje práve Towercom. Tender na prvé dva súbory digitálnych frekvencií, takzvané multiplexy, vyhlásil Telekomunikačný úrad SR minulý týždeň.
Ako veľmi malú
Hoci uzávierka prihlášok do tendra je až 20. novembra, J. Motyčka o úspechu Towercomu nepochybuje. Existujúca sieť vybudovaná pre analógové vysielanie ho podľa neho stavia oproti prípadnej konkurencii do výhody: „Zdá sa mi nelogické vziať neefektívnejšie riešenie stavby novej siete na zelenej lúke.“
I keď pripúšťa, že aj súčasnú infraštruktúru Towercomu treba na účely digitálu doplniť a modernizovať. No plán B pre prípad neúspechu berie ako mimoriadne nepravdepodobnú eventualitu: „Mieru rizika nevnímame ako veľmi veľkú.“ Aj preto, že Towercom má – na rozdiel od konkurencie – skúsenosti s DVB-T pilotom na Slovensku.
Otázka, samozrejme, je, či sa do tendra prihlásia ďalšie firmy. Účasť v minulosti nevylúčil napríklad Czech Digital Group, ktorý prevádzkuje DVB-T multiplex v Česku, hoci v roku 2004 neuspel v súťaži na pilotné vysielanie.
A záujem jednoznačne nepoprel ani Orange, ktorý sa čoraz viac angažuje v oblasti distribúcie TV signálu. Či už cez optické linky alebo cez satelit, na čo sa chystá v domovskom Francúzsku.
„K prípadnej účasti v tomto tendri sa vyjadríme po preštudovaní a analýze jeho podmienok,“ uviedol v deň vypísania súťaže hovorca mobilného operátora Peter Tóth.
Na porovnanie – hoci vzhľadom na rozdielne podmienky v tendroch iba orientačné –, v Maďarsku multiplexy získal tamojší dominantný prevádzkovateľ analógového systému Antenna Hungaria. Slovenský Towercom tam vyšiel naprázdno. V Česku zasa výberová komisia odporučila Českej televízii rokovať s dvoma partnermi.
Súčasným dodávateľom, Českými Rádiokomunikáciami, a Towercomom, ktorý má vykrývať biele miesta na mape tohto tradičného hráča.
MPEG dilema
I keď víťaz tendra bude známy až o pár mesiacov, jedna vec je istá už teraz. Digitálne vysielanie bude v štandarde MPEG-4.
Telekomunikačný úrad ho uprednostnil pred jeho staršou, dvojkovou verziou. Rozdiel je v tom, že vo vyššom štandarde sa do jedného multiplexu zmestí dvojnásobne viac televíznych kanálov.
V čase, keď sa TREND s J. Motyčkom zhováral, táto informácia ešte nebola verejne dostupná. A manažérovi Towercomu sa veľmi nechcelo do priamej odpovede na otázku, ktorý štandard firma zo svojho pohľadu preferuje. „Chceme poskytnúť maximálnu kvalitu,“ naznačil, no jedným dychom dodal: „No je otázka, či je to zobchodovateľné a zaplatiteľné.“
J. Motyčka je možno rád, že rozhodnutie MPEG-2 verzus MPEG-4 zaňho urobil regulátor. Inak by stál pred ťažkou dilemou.
MPEG-2 viac vyhovuje súčasným zákazníkom – najmä komerčnej Markíze a Joj, lebo spolu s troma kanálmi verejnoprávnej STV, a prípadne spravodajskou Ta3, by poľahky obsadili celé dva multiplexy. A pre nové stanice, konkurenciu na reklamnom trhu, by neostal priestor.
Lenže nové stanice a nové tržby, ako ukazuje vývoj v Česku, sú iba vízia, nie istota. Tou sú súčasní klienti, ktorých si Towercom nechce pohnevať.
„Zákazníkov si veľmi vážime a ich názory neopomíname,“ hovorí J. Motyčka. Nezabúda dodať, že „tlaky, aby sme nešli do MPEG-4, zatiaľ neboli“.
Tlak bude
Nech sa už to s príchodom nových televízií skončí akokoľvek, nástup DVB-T do tržieb Towercomu zasiahne. Výnosy zo služieb pre televíznych vysielateľov medziročne klesajú, vlani dosiahli 11,5 milióna eur, čo však stále bolo 37 percent celkových tržieb.
Pod pokles sa podpísal efektívny tlak televízií na ceny. Napríklad Joj na východe Slovenska rozširovala pokrytie cez menšiu konkurenčnú firmu Telecom Corp. A aj STV si nechala postaviť zopár vlastných vysielačov.
Ako sa výnosy zo služieb pre televízie budú vyvíjať po nábehu DVB-T, ak firma, samozrejme, vôbec vyhrá tender, o tom manažér Towercomu veľmi špekulovať nechce. Iba pripúšťa, že tlak na znižovanie cien bude.
Ak sa tak stane, Towercom bude musieť pre udržanie súčasnej ziskovosti hľadať rezervy v nákladoch. Nenájde ich ľahko. Ako uznáva J. Motyčka, predchádzajúci manažment pod vedením R. Korbačku vykonal veľa práce, aby činnosti podniku zefektívnil.
Naopak, pribudnú nové náklady – investície do DVB-T. Tie sa môžu pri budovaní úplne novej siete vyšplhať až k jednej miliarde korún. Pre Towercom budú náklady na existujúcu analógovú technológiu zrejme nižšie.
O presnejšom čísle J. Motyčka hovoriť nechce: „Máme výhodu, že do určitej časti investovať nebudeme, ale doladenie modelu siete má viacero alternatív s rôznymi nákladmi.“
Existujúcu infraštruktúru bude môcť Towercom pre DVB-T projekt využiť, ale nie v plnej miere. Už len preto, že digitál musí mať hustejšiu sieť vysielačov, umiestnených v nižšej nadmorskej výške, ako sa nachádza časť súčasných kót.
Skylink
DVB-T nenúka Towercomu iba výzvy v telekomunikačnom veľkoobchode, v poskytovaní výkonov televíziám. Ale tiež príležitosť vstúpiť do segmentu služieb pre domácnosti.
Môže, teoreticky, multiplex do éteru púšťať divákom – majiteľom televíznych prijímačov nielen zadarmo, ale i za poplatok. A konkurovať tak káblovým operátorom.
Ako to spravili prevádzkovatelia DVB-T v Estónsku alebo Holandsku. Pravda, divák by mal na DVB-T menej staníc, ako býva obvyklé na kábli, no pritiahnuť by ho mohla nižšia cena.
Ďalšou možnosťou, ako sa dostať k domácnostiam, je satelit. Pričom Towercom je v predaji služieb príjmu TV vysielania cez satelitnú parabolu relatívne úspešný.
Cez jeho Skylink v súčasnosti televíziu sleduje stotisíc abonentov. Je to síce menej, ako má lowcostový borec Digi TV, ktorý vykazuje štvrť milióna klientov, no viac, než má UPC na službe Direct – ku koncu druhého kvartálu 30-tisíc.
Navyše, Skylink spravil v uplynulých dvanástich mesiacoch veľký pokrok. Pred rokom sa ešte volal Slovak Link a dala sa cezeň sledovať iba pätica slovenských televízií.
Odvtedy pribudli tri české verejnoprávne kanály a dve komerčné stanice. A tiež možnosť predplatiť si súbor ďalších, napríklad športovú Galaxiu, dokumentárne ViaSat Explorer a History či filmové Filmbox, Filmbox Extra a Nostalgia.
Fakt je, že Skylink má trochu inú cenovú politiku ako káblovky. Za základný balík pýta Towercom jednorazový poplatok sto eur a ten rozšírený si možno zaplatiť trebárs iba na jeden jediný mesiac. Tak či onak, celý komplet 22 staníc vychádza pri ročnej platbe na sedem eur s DPH mesačne. Na porovnanie, 48 staníc Digi TV stojí iba o tri eurá viac.
Odčleniť
Úvahy o razantnejšom vstupe Towercomu do rezidenčného trhu, či už cez DVB-T alebo satelit, však J. Motyčka brzdí. Vidí v ňom konflikt s veľkoobchodnými záujmami firmy: „Na jednej strane chceme mať spokojných zákazníkov – partnerov, na druhej strane im konkurujeme.“
Zdôrazňuje, že corebiznis Towercomu je veľkoobchod, služby pre televízie a iné telekomy – napríklad Slovak Telekomu a Orangeu prenajíma rádio- vé dátové trasy. Dokonca sa podľa neho zvažuje, že skylinkový biznis sa „pre zachovanie čistoty a korektnosti“ od Towercomu odčlení.
Akou formou – či sa napríklad preň bude hľadať nový vlastník –, o tom je podľa J. Motyčku zatiaľ predčasné hovoriť. Ak by sa šlo cestou predaja, ako ideálny partner sa javí ostravská firma Trade and Technology, ktorá satelitné TV služby poskytuje v Česku.
Tá už teraz pre Towercom zabezpečuje produktový marketing (balík Multi je z jeho portfólia) a tiež zákaznícky servis (call centrum v Ostrave obsluhuje i zákazníkov zo Slovenska). Okrem toho, obe firmy majú „spriaznených majiteľov“.
Spätný kanál
Úvaha o vyčlenení Skylinku z portfólia aktivít Towercomu nestojí iba na snahe nekonkurovať veľkoobchodným zákazníkom. Firme chýba spätný kanál, ktorý by jej umožnil poskytovať služby typu triple play – predovšetkým rýchleho internetu. Kombinácia televíznych, internetových a hlasových služieb je v telekomunikačnej brandži veľký trend.
Samozrejme, J. Motyčka nevylučuje, že spätný kanál sa napokon podarí nájsť. Veď napríklad spoločnosť SES Astra, prevádzkujúca sieť satelitov na orbite, ktoré využíva i Skylink, už riešenie obojsmerného prenosu dát má. Momentálne je síce pre slovenský trh drahé, ale cena môže – a zrejme i bude – v budúcnosti klesať, uvažuje manažér Towercomu.
Ďalšou možnosťou je spojiť sa s partnerom, ktorý už ekonomicky schodný spätný kanál poskytuje. V takomto prípade by Towercom poskytol televíznu službu a partner zasa internet.
Iste, nájsť ho nebude jednoduché, lebo väčšina relevantných internetových providerov už televíziu rozbehla. Jedným z vhodných kandidátov môže byť Wimax Telecom, ktorý poskytuje bezdrôtový internet – ale nie televíziu – v sieti FWA v desiatkach lokalít po celom Slovensku. Šéf firmy Juraj Kočiško si takúto spoluprácu predstaviť vie.
Rezidenčný trh áno či nie? S trochou nadsadenia je to podobná dilema ako MPEG-2 alebo MPEG-4. Isté je, že rozriešiť ju musia manažéri Towercomu. Žiadny úrad im v tom nepomôže.
Ilustračné foto - Vlado Benko
