Keď kedysi španielski moreplavci, dobrodruhovia a hľadači zlata hádzali platinu považovanú za druhoradý kov horší ako striebro do mora, netušili, že sa zbavujú skutočného pokladu. Spracúvali ho už starí Egypťania okolo roku 700 pr. n.l. a 800 rokov po nich Inkovia.
Oficiálne však bola platina objavená až v roku 1735, keď ju z Ameriky do Európy dopravil a vo svojom cestopise opísal španielsky matematik a cestovateľ Antonio de Ulloa. Neskôr bola zaradená medzi ušľachtilé ťažké kovy a boli identifikované jej najdôležitejšie vlastnosti.
Platina tak začala úspešnú históriu. Nesmela chýbať v dielni žiadneho alchymistu, a hoci sa ani s jej pomocou nepodarilo transformovať olovo na zlato, pre rozvoj chémie mala veľký význam. Mnohé reakcie, v ktorých vystupuje ako katalyzátor, by bez nej neboli vôbec možné.
Slávu jej zabezpečili luxusné šperky dvorného šperkára Ľudovíta XVI. a neskôr rozhodnutie Napoleona Bonaparta, ktorý zavedením metrického systému nechal z platiny zhotoviť prvé vzorové meracie a hmotnostné jednotky – meter a kilogram.
Išlo o veľmi vzácny kov, ktorý sa stal dostupnejším až v 20. storočí po otvorení obrovského náleziska v južnej Afrike (Merenský Reef). Pre svoje jedinečné vlastnosti sa využíva nielen na výrobu šperkov, ale aj v rôznych priemyselných odboroch.
Platinovou veľmocou bolo Rusko
Platina sa v prírode vyskytuje obyčajne v podobe malých šupiniek, zŕn alebo drobných okruhliakov. Je oceľovosivá až striebrosivá, má kovový lesk a najväčšiu hustotu spomedzi kovov (21,45 g/cm3). Vyskytuje sa najmä vo vyvretých horninách, ale hlavné svetové ložiská sú až druhotné -- ide o riečne náplavy, kde sa platina a jej početné zlúčeniny nachádzajú spolu so zlatom, zirkónom, korundom a inými minerálmi.
Zriedkavo sa vyskytujú aj niekoľkokilogramové okruhliaky platinovej rudy. V roku 1912 sa na Urale našiel jeden s hmotnosťou až 16 kilogramov.
K najvýznamnejším ložiskám sveta dlho patrili náplavy rieky San Juan v Kolumbii. V polovici 18. storočia však boli objavené zásoby na Urale, ktoré vyše sto rokov pokrývali 90 percent svetovej spotreby.
V súčasnosti Rusko uspokojuje pätinu spotreby. V 20. storočí sa platina začala ťažiť aj v Kanade v bohatom ložisku pri Sudbury.
V súčasnosti sa ťaží v južnej Afrike, USA a v Austrálii. Medzi najväčšie firmy na ťažbu platiny patrí ruský Norilsk Nickel, ghanská Ashanti Goldfrields, juhoafrické AngloGold, Anglo Platinum, Impala Platinum, RandGold a v Londýne registrovaná firma Lonmin. V USA Stillwater Mining Co. a nadnárodná spoločnosť Anglo American.
Platina sa nosí
Najväčším odberateľom platiny je klenotníctvo. Jej objav ako kovu pre zlatníctvo na konci 19. storočia hlásil novú éru dizajnu – éru Art Deco.
Kým v minulosti niesli platinové šperky značku iba niekoľkých firiem -- Cartier, Faberge alebo Tiffany –, po druhej svetovej vojne (počas vojny sa mohla používať iba na vojenské účely) sa sortiment šperkov aj počet firiem rozšírili. V 80. a najmä 90. rokoch sa premietli do šperkov požiadavky na krásu, ušľachtilosť a čistotu štýlu.
Zdokonalenie metód na spracovanie platiny umožňuje vytvárať nevídané kreácie tých najnáročnejších tvarov a kombinácií. Do platiny sa vsádzajú diamanty či farebné drahokamy. Je to ideálny kov na výrobu snubných prsteňov.
Platinové šperky sú obľúbené aj preto, že obsahujú viac rýdzeho kovu ako väčšina iných šperkov. Platina má 90- alebo 95-percentnú rýdzosť v porovnaní s 18-karátovým zlatom, ktoré má iba 75-percentnú rýdzosť. Vďaka vysokej rýdzosti nevyvoláva žiadnu alergiu.
Dopyt klenotníkov neustále rastie. Sú významnejší spotrebitelia ako automobilový priemysel.
V spotrebe sa však vyskytujú medzi jednotlivými rokmi rozdiely v závislosti od vývoja globálnej ekonomiky a úspor obyvateľstva. Ich dopyt stúpol z 50,2 tony v roku 1993 na vlaňajších 88 ton. Najväčší odbyt majú platinové klenoty v Číne.
Záujem Číňanov je jedným z hlavných faktorov vplývajúcich na vývoj ceny tohto bieleho kovu, ktorá sa v priebehu vlaňajška zvýšila zo 481 USD/unca na 607 USD/unca. V tomto roku ďalej rastie.
Rezervné aktívum
Podľa prieskumu viacerých spoločností sa o platinu začína zaujímať čoraz viac investorov. Zvyšovanie ceny platiny by mal podporiť aj pokles jej zásob v USA a vo Švajčiarsku.
Hoci platina s výnimkou ruskej centrálnej banky nevystupuje ako rezervné aktívum, situácia sa môže čoskoro zmeniť. Cenovým výkyvom totiž podlieha menej ako zlato, ktoré ohrozujú najmä permanentne avizované predaje zlatých rezerv niektorých významných centrálnych bánk. Platina je navyše drahšia ako zlato a má aj široké priemyselné využitie, ktoré pre ňu vždy predstavuje potenciálnu bázu na odpredaj.
V súčasnosti s platinou narábajú investori ako so špekulačným kovom, ktorého je vo svete nedostatok. Deficit sa pritom bude ďalej prehlbovať.
Producenti dodali vlani na trh 185,7 tony tohto kovu, kým klenotníci, automobilový priemysel a ďalší odberatelia spotrebovali až 203,4 tony. Dopyt prevyšuje ponuku už od roku 1997. Rozdiel sa odvtedy uspokojuje zo zásob.
Automobilových katalyzátorov pribúda
Dôležitým impulzom na rast ceny platiny je najmä rozvoj automobilového priemyslu, ktorý citlivo koreluje s globálnou konjunktúrou. Je druhým najväčším spotrebiteľom platiny, ktorá sa používa v katalyzátoroch výfukových plynov. Kým celosvetová spotreba platiny v tomto priemysle v roku 1993 predstavovala 52,4 tony, vlani to bolo už 81,2 tony.
Monolity s drahými kovmi, ktoré sú hlavnou súčasťou katalyzátorov, dováža do strednej Európy kanadská firma Degussa, člen rovnomenného nemeckého koncernu. Monolit sa vyrába aj zo včelieho vosku.
Ten sa sýti drahými kovmi, ako je platina, paládium alebo ródium, a to v rôznom pomere a množstve podľa typu vozidla a motora. V tomto monolite prebieha katalytická reakcia, pri ktorej drahé kovy viažu nebezpečné látky z výfukových splodín. Množstvo platiny v jednom katalyzátore sa počíta na gramy.
Štruktúra spotreba platiny podľa sektorov (2002, %)
PRAMEŇ: Johnson Matthey
Ako súčasť palivových článkov má slúžiť práve platina, preto vyhlásenie prezidenta vyvolalo veľký záujem o biely kov. Cena jednej jeho unce vzápätí dosiahla 673 USD, pričom ešte rok predtým sa obchodovala za 450 dolárov.
„O palivových článkoch sme sa už niečo napočúvali, ale zdá sa, že až po Bushovom prejave sa na to reálne nájdu fondy," vyhlásil jeden z tokijských analytikov. Vďaka vlne záujmu o novú technológiu, ktorá by perspektívne mohla nahradiť spaľovacie motory, analytici vyhlásili, že cena platiny by mohla onedlho prekonať aj 1 000 USD/unca. Toľko stála naposledy v marci 1980, keď sa obchodovala za 1 047,5 USD/unca, čo však vtedy spôsobil výpadok ruských dodávok na trh.
Energia uvoľnená bielym kovom
Ďalší impulz prišiel pred niekoľkými týždňami z východnej Ázie. Japonské, kórejské a americké firmy sa totiž chystajú v priebehu niekoľkých rokov uviesť na trh revolučný zdroj energie, vďaka ktorému budú napríklad mobilné telefóny fungovať bez nabíjania desaťnásobne dlhšie ako v súčasnosti.
Japonský NEC a Toshiba chcú predávať palivové články do notebookov už v roku 2004. Aj japonský operátor NTT DoCoMo sľúbil, že nové energetické články budú využívať jeho nové mobily tretej generácie.
Palivom pre články bude obyčajný metanol, teda najjednoduchší alkohol, ktorý sa dá vyrobiť pomerne ľahko a najmä lacno. V palivovom článku sa z molekuly metanolu oddelí elektrón, ktorý sa potom stáva vlastným zdrojom energie.
Ľudia, ktorí budú chcieť dobiť nové batérie, žiaľ, nebudú môcť použiť akýkoľvek metanol. Výrobcovia článkov ich budú dodávať v špeciálnych obaloch – cartridgeoch, ktoré sa nebudú veľmi odlišovať od náplní pre atramentové tlačiarne.
Majitelia notebookov či mobilov potom jednoducho prídu do obchodu, vyberú si príslušný cartridge a svoje palivové články doplnia. Bezdrôtové technológie sa tak konečne zaobídu bez káblov, teda bez dobíjania batérií prostredníctvom nabíjačiek pripojených na elektrickú sieť.
Určitý problém pre väčšie rozšírenie palivových článkov bude ich cena. Na oddelenie elektrónu z molekuly metanolu sa totiž používajú platinové katalyzátory.
Napriek tomu, že platiny bude v článku minimum, bude sa na jeho cene podieľať až 20 percentami. Preto podľa spoločnosti Neah Power Systems neklesne cena jedného článku ani pri ich masovej výrobe pod 75 dolárov (zhruba 3 000 korún).
Revolučný objav
Nemenej dôležitý objav – avšak oveľa menej propagovaný – urobili nemeckí vedci z Univerzity Ernsta Moritza Arndta v Greifswalde. Dosiahli ďalší krok na ceste k biologickému palivovému článku. Ako informovala Spoločnosť nemeckých chemikov, kým doterajšie biologické články používajú konvenčné zdroje energie (metanol), greifswaldským chemikom sa podarilo získať energiu z látkovej premeny mikroorganizmov.
Koncepcia biologického palivového článku nie je nová, ale ako povedal Uwe Schröder z Inštitútu pre chémiu a biochémiu, s kolegami posunuli jeho výkon z mikro- do miliampérovej oblasti. Podarilo sa im nájsť spôsob, ako odčerpať mikróbom viac elektrónov, ktoré vznikajú pri látkovej premene.
„Kým u mikroorganizmov prebieha v nádrži s glukózou látková premena, vznikajúca fermentačná kaša sa kontinuálne prečerpáva cez oddelenú anódovú komoru," vysvetlil U. Schröder. Túto anódovú komoru oddeľuje od katódovej komory polopriepustná membrána.
Novinkou biologického palivového článku je anóda. Je to platinová elektróda alebo platinou potiahnutá grafitová elektróda, na ktorú sa pridá vrstva elektricky vodivého polyanilínu. Nový palivový článok tak produkuje prúd do 1,5 mA na štvorcový centimeter.
Verejnosť význam tohto objavu, samozrejme, nedokáže oceniť, pretože ide o akademickú debatu, ktorej výsledky sa v praxi môžu (ale aj nemusia) prejaviť až o niekoľko rokov. Šikovní investori však na platinu stavajú a uzatvárajú kontrakty na dlhé pozície.
Z neúspechu pritom nemusia mať veľké obavy. Bez platiny sa totiž nezaobíde chemický priemysel, petrochémia, výroba špeciálneho skla a dokonca ani farmaceuti, kde je platina súčasťou napríklad lieku proti rakovine hrubého čreva Oxaliplatin.
Foto – Milan Debnár
