Do konca tohto roka budú všetky základné a stredné školy vybavené počítačovou učebňou s vysokorýchlostným pripojením do internetu.
Plán autorov projektu Infovek spred piatich rokov –do škôl zaviesť aspoň základnú technologickú infraštruktúru – sa podarí splniť. Aj vďaka Deutsche Telekomu, ktorý sa rozhodol školám darovať 22-tisíc značkových počítačov.
Majoritný vlastník Slovak Telecomu na značkový hardvér, softvér, logistiku, inštaláciu a servisnú podporu vynaloží jednu miliardu korún. Spolu so subvenciami zo štátneho rozpočtu tak IT investície do slovenského školstva za ostatných päť rokov dosiahnu 2,3 miliardy korún.
Zhodnotiť investíciu
Vybaviť školy technikou, internetom a multimediálnymi cédečkami bolo základným, ale vôbec nie jediným cieľom Infoveku. Aby investície neostali nevyužité, treba s počítačmi naučiť pracovať učiteľov, a udržať tak krok s informačnou dobou, podčiarkujú autori projektu.
„Internet nie je cieľ, ale prostriedok,“ zdôrazňuje koordinátor pre vývoj koncepcie projektu Infovek Ivan Kalaš. Preto sa súbežne s nákupom techniky rozbehli aj školenia, ktorými doteraz prešlo 14-tisíc pedagógov z celého Slovenska.
To je však len necelá pätina z celkového počtu 80-tisíc slovenských učiteľov. „Terajším tempom by stopercentné zaškolenie trvalo ešte ďalšie štyri až šesť rokov,“ konštatuje prezidentka Asociácie projektu Infovek Beáta Brestenská. Ona, I. Kalaš, ako aj ostatní členovia tímu vyšli z akademického prostredia. „Chceme byť dobrý podnik, ktorý vložené miliardové investície zhodnotí – a to rýchlo,“ dodáva.
V nasledujúcich pár mesiacoch by preto malo na školách po celom Slovensku vzniknúť 250 školiacich centier, kde päťsto až šesťsto učiteľov – školiteľov naučí svojich kolegov základy práce s počítačom a internetom. Všetci učitelia na Slovensku by tak primárnym školením mali prejsť nanajvýš do dvoch rokov.
Získané zručnosti by pritom nemali využívať len na skvalitnenie svojej administratívy, ale predovšetkým v samom vyučovaní. Ani to však nie je všetko. „Počítače, ktoré sa dostanú do škôl, možno využiť na vyučovanie starého obsahu po novom. My však chceme ísť ďalej. Chceme meniť obsah. Napríklad spájať vyučovacie predmety,“ naznačuje I. Kalaš.
Reforma obsahu učiva a vyučovacích postupov (kurikulum) má podľa lídrov Infoveku zabezpečiť, aby informačné technológie nepoužívali len tí pedagógovia, ktorí o to majú záujem. Ale aby sa požiadavka na aplikáciu IT vzťahovala na všetkých učiteľov.
„Aby to nebola informatika, ale informatizácia,“ zdôrazňuje B. Brestenská. Informatizácia školstva je podľa nej základom informatizácie celej spoločnosti a vzniku znalostnej ekonomiky na Slovensku.
So zmenou kurikula, ako aj orientáciou na počítačovú gramotnosť rámcovo počíta aj projekt Milénium, koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania rezortu školstva v najbližších dvadsiatich rokoch. Hoci samo ministerstvo o nových projektoch informatizácie v súčasnosti neuvažuje.
Ako uvádza štátny tajomník László Szigeti, cieľom bolo zabezpečiť základnú infraštruktúru: „Očakávame, že [ďalšiu] iniciatívu preberú školy.“ Rovnako nechce nútiť učiteľov, aby pri práci používali počítače: „Nie je to v moci ministerstva školstva a nebolo by to ani správne.“ Spolieha sa skôr na pôsobenie tlaku rodičov pri výbere školy, na situáciu na trhu práce a ďalšie externé faktory.
Neodradiť, ale získať
Minimálne s nápadom urýchliť IT vzdelávanie sa radoví učitelia stotožňujú. Záujem prevádzkovať školiace stredisko Infoveku prejavilo štyristo školských zariadení a takmer tisícka pedagógov, čo takmer dvojnásobne prekračuje plánované kapacity.
Prvých tristo budúcich školiteľov sa počas letných prázdnin v niekoľkých turnusoch v školiacich strediskách v Budmericiach pri Bratislave a Ružíne pri Košiciach stretlo s lídrami Infoveku. Z pracovných workshopov a diskusií vzišiel základný štandard práce s info-komunikačnými technológiami. „Teda presná metodika toho, čo učiteľ potrebuje na to, aby počítače a internet mohol v škole zhodnotiť,“ objasňuje B. Brestenská.
Každý pedagóg musí zvládnuť aplikácie balíka Office, internet a jeho služby, prácu s multimediálnymi cédečkami. „Aby vedel pracovať s textami, aby si vedel z internetu stiahnuť obrázok, pripraviť powerpointovú prezentáciu, agendu v exceli,“ dodáva prezidentka Infoveku.
Učiteľ sa podľa nej má stať partnerom pre žiakov a študentov, od ktorých sa môže ďalej učiť. „Vychádzame z reálneho stavu, keď na Slovensku v radoch pedagógov prevažuje stredná a staršia generácia. Nároky stanovujeme tak, aby sme nikoho neodradili, ale aby sme ho naopak získali,“ podčiarkuje B. Brestenská.
Infovek do života učiteľov zavedie aj nové manažérske prvky, napríklad marketing školiacich centier. „Ako osloviť okolie, ako testovať vstupy a výstupy, hodnotiť výsledky, ako spolupracovať s vedením školy, aby školu otvorili nielen svojim učiteľom, ale aj miestnej komunite,“ vyratúva B. Brestenská.
Nie iba „obyčajná“ informatika
To, že myšlienka Infoveku bola zásahom do čierneho, potvrdzujú sami učitelia, ktorých iniciatíva a tlak je pre úspech projektu kľúčový. „Bez informačných technológií by bol život v škole nudný. Technika spestruje vyučovanie,“ mieni Natália Arpášová zo súkromnej strednej odbornej školy Humanus Via v Holíči. „Napríklad cez dataprojektor má učiteľ oveľa viac možností ukázať žiakom, čo pripravil,“ dodáva.
Pochvaľuje si tiež internet, ktorý jej pomáha pri vyučovaní ruského jazyka: „Nájdeme tam napríklad ukážky z literatúry, ku ktorej by sme sa za iných okolností nedostali.“ To isté platí pre videokonferencie s družobnou školou na Cypre: „Naposledy sa študenti rozprávali o uniformách, ktoré u nás nie sú povinné, ale na Cypre áno.“
Ako učiteľka chémie na štátnej základnej škole, kde pôsobila pred nástupom na Humanus Via, N. Arpášová vytvorila aj vlastnú edukatívnu webovú stránku (www.arpasova.szm.sk ). Po pár rokoch existencie s info-komunikačnou technikou si vyučovanie bez nej nevie predstaviť.
Na Združenej hotelovej obchodnej škole v Liptovskom Mikuláši začali s počítačmi ešte pred tým, než sa rozbehol Infovek, ktorý však priniesol nový impulz. Teraz majú pre 650 žiakov štyri počítačové učebne.
Nevyučuje sa v nich len „obyčajná“ informatika, ale i práca s reštauračnými a hotelovými aplikáciami. Za dôležité považuje učiteľ informatiky Jozef Putirka to, že podnety na využívanie techniky dávajú aj sami žiaci: „Dostávajú chuť dozvedieť sa viac.“
Podporu vedenia si získali tým, že riaditeľku školy vzali na konferenciu Infoveku, kde zažila výmenu skúseností. „Odvtedy je i ona motorom, ale najmä začala mať nároky týkajúce sa využitia techniky aj na ostatných učiteľov,“ spomína J. Putirka.
Infovek priniesol počítače a internet i do špeciálnych škôl. Učitelia to kvitujú. „Kým zdravý jednotlivec ovládaním počítača získava druhotnú gramotnosť, mentálne a viacnásobne postihnutý človek získava často prvú a jedinú možnú gramotnosť,“ zdôrazňuje Monika Šulovská zo Špeciálnej základnej školy Mórica Beňovského vo Vrbovom, kde majú mentálne postihnuté deti s pridruženými chybami reči a telesným hendikepom.
Práca s počítačom je pre ne podľa učiteľov veľmi motivujúca a pomáha pri rehabilitácii reči a sluchu, ako aj pri zdokonaľovaní vizuálno–motorickej koordinácie. Telesne znevýhodneným deťom zasa technika poskytuje lepšie možnosti na komunikáciu, umožňuje im lepšie sa zaradiť do spoločnosti. „Integračný proces dostáva úplne nové dimenzie,“ potvrdzuje metodička Metodicko-pedagogického centra mesta Bratislava Mária Kozlíková.
Infovek sa neskončil
V tohtoročnom štátnom rozpočte dostal Infovek 420 miliónov korún. Vďaka daru Deutsche Telekomu ich nemusel míňať na základný hardvér.
Za internetové pripojenie zaplatí Infovek celkovo 160 mil. Sk, o niečo nižšia suma pôjde na multimediálne cédečka. Ďalších 80 miliónov vyčlenili na projekty Otvorenej školy, v rámci ktorej sa počítače a internet na školách sprístupňujú miestnej komunite.
Na edukáciu učiteľov, školiteľov a odborných garantov ostalo do tridsať miliónov korún. Sčasti pomohli aj sponzori, najmä Slovak Telecom a MC.Edu, s.r.o., Nitra.
V budúcom roku by Infovek podľa B. Brestenskej potreboval rovnaký balík ako v tomto roku, predovšetkým na vzdelávanie pedagógov. „Tým, že sa nakúpil hardvér, sa nič nekončí, všetko sa naopak iba začína,“ opakuje I. Kalaš. „Nejde o to, aby sme mali na škole počítače, ide o to, aby sa naši žiaci a študenti mali šancu zamestnať.“
Pripomína, že podľa odhadov sa bude napríklad vo Veľkej Británii v roku 2008 na 95 percentách nových pracovných miest požadovať počítačová gramotnosť. Podobné nároky si začínajú klásť zamestnávatelia už i na Slovensku, a to nielen na manažérskych či administratívnych pozíciách.
Lídri Infoveku veria, že rezort školstva a parlament na ich projekt pri schvaľovaní budúcoročného rozpočtu nezabudne. Podľa štátneho tajomníka L. Szigetiho chce rezort pre Infovek žiadať rovnakú sumu ako vlani.
Ešte koncom júna chcel pritom minister školstva Martin Fronc z balíka pre Infovek presunúť 50 miliónov korún na mestá a obce, aby mohli dofinancovať svoje školy a školské zariadenia. Porada ekonomických ministrov na čele s ministrom financií Ivanom Miklošom s tým našťastie pre Infovek nesúhlasila.
Peniaze zo štátneho rozpočtu nemusia byť jediným zdrojom financií. „Pokiaľ nezískame dosť peňazí doma, obrátime sa na Európsku úniu,“ podotýka B. Brestenská. Zástupcovia Infoveku sú podľa nej s predstaviteľmi únie v úzkom kontakte: „Považujú náš projekt za veľmi progresívny.“
Po prechode kompetencií za prevádzku škôl z ministerstva na samosprávu sa časť zodpovednosti za pokračovanie Infoveku či nákup ďalších PC dostáva k mestám a obciam. Tie často zisťujú, že školy sú v katastrofálnom technickom stave, takže starostovia skôr ako na nové počítače myslia na zatekajúcu strechu alebo dlhy za elektrinu.
„Viaceré školy, ktoré už počítače získali, prizvali k spolupráci rodičov, lokálne komunity, miestne úrady. Keď starosta vidí, že do školy začínajú chodiť ľudia, že mu v nej môžu preškoliť úradníkov, zoženie peniaze aj na opravu strechy. Sú to spojené nádoby,“ myslí si B. Brestenská. „Netvrdím, že strechy netreba opravovať, ale investície do IT by mali mať minimálne rovnakú prioritu, hoci ovocie prinášajú až oveľa neskôr,“ dodáva I. Kalaš.
S obmedzenými finančnými zdrojmi sa snažia vyrovnať aj sami učitelia. „V jednej škole počas dňa otvorených dverí požiadali firmy, aby im techniku, ktorú tam priniesli na prezentačné účely, nechali, a zaviazali sa, že im ju do určitého času formou akéhosi lízingu splatia. A tak sa aj stalo,“ spomína B. Brestenská.
Odlev mozgov
Stáva sa, že učiteľ prejde školením a aj vďaka získaným znalostiam si nájde uplatnenie v komerčnej sfére? „Je to realita. Rovnaký problém však majú aj v zahraničí,“ hovorí I. Kalaš. „Brániť sa tomu nedá. Možno len reagovať – tým, že ak sa všetci ľudia naučia pracovať s IT, aby informačná gramotnosť bola celkom samozrejmá, nebude to už dôvod na odchod do komerčnej oblasti.“
S možným odlevom mozgov v Infoveku rátali pri stanovovaní počtu školiteľov. „V každom prípade by si však štát mal definovať postavenie učiteľa. A následne upraviť motivačné faktory,“ prízvukuje B. Brestenská.
Ďalšia hrozba pre informatizáciu školstva číha v podobe morálneho a fyzického zastarávania výpočtovej techniky. Nakúpené počítače by mali bez problémov fungovať najbližšie štyri roky, čo však bude potom, sa ešte nevie.
L. Szigeti ponúka napríklad možnosť získať prostriedky z európskych fondov. Upozorňuje aj na to, že každá škola môže mať v budúcnosti na výpočtovú techniku iné nároky. „Najradšej by sme presúvali účelovo viazané finančné prostriedky priamo na školy, aby si budovali infraštruktúru podľa svojich potrieb,“ dodáva.
Ďalšou možnosťou je model, ktorý zaviedli v Kanade. Tam vytvorili takzvané centrá obnovy hardvéru, financované zo štátnych i súkromných prostriedkov, cez ktoré si školy môžu svoje stroje upgradovať. „Vďaka množstvovým zľavám od dodávateľov vychádza obnova jedného počítača aj na slovenské podmienky na smiešne sumy – na dvetisíc korún za kus,“ uzatvára B. Brestenská.
- Otvorená škola: Počítače v školách sú pre všetkých
V popoludňajších a večerných hodinách sa menia na internetové klubovne pre rôzne skupiny záujemcov. Napríklad v spolupráci s regionálnymi kanceláriami Národného úradu práce v nich školy organizujú rekvalifikačné kurzy pre nezamestnaných. Lektormi sú väčšinou miestni učitelia informatiky a odborní garanti Infoveku.
Na Základnej škole v Podbieli desiati členovia miestnej organizácie Slovenského zväzu astronomických amatérov cez počítače a internetové pripojenie získavajú fotometrické dáta z automatických celooblohových prehliadok na pozorovanie 80 premenných hviezd. „Potom v spolupráci s Vedecko-kultúrnym centrom Oravy spracúvajú záznamy, ktoré publikujú v Informačnom spravodaji Medzinárodnej astronomickej únie,“ dodáva odborná garantka Infoveku Blanka Kontrová.
V Detve zasa pripravili pásmo podujatí, na ktorých sa s počítačmi a internetom oboznamujú rómske deti. „Vďaka takýmto projektom zmysluplne využívajú voľný čas a získavajú základné návyky na prácu s počítačmi, ku ktorým majú ináč veľmi obmedzený prístup,“ podčiarkuje učiteľ a správca počítačovej učebne Igor Červenka. (ja)
Foto – Milan Illík
