Efektívny rozvoj Európskej únie je podmienený aj vhodnou orientáciou výskumných inštitúcií a univerzít na potreby priemyslu. V praxi to znamená určenie výskumných a vývojových priorít pracoviskám výskumu a vývoja tak, aby išlo o výskum, o ktorého výsledky má záujem priemysel.
Jedným z nástrojov, ktorý vytvorila EÚ, sú aj takzvané technologické platformy. Ide o ad hoc združenia firiem, výskumných, ale aj finančných inštitúcií spolu s malými a strednými podnikmi a verejnou správou, ktorých cieľom je vytvoriť strategickú víziu technologického rozvoja v určitej oblasti. Pridruženou úlohou je mobilizácia finančných zdrojov na dosiahnutie vytýčených cieľov.
Je zrejmé, že technologické platformy vznikajú hlavne v oblastiach, ako sú napríklad vodíkové technológie, nanotechnológie, biotechnológie, energetika, fotovoltaika. Vznikajú však aj v sfére tradičných priemyselných odvetví, napríklad v oceliarskom, textilnom, potravinárskom či drevospracujúcom priemysle. Cieľ je pritom identický – podporiť rast konkurencieschopnosti týchto odvetví.
Vznik platformy
Nevyhnutnou podmienkou vzniku technologickej platformy je existencia významných priemyselných podnikov v danej oblasti spolu s výskumno-vývojovou infraštruktúrou orientovanou na daný sektor. Cieľom ich ďalšieho pôsobenia je vytvoriť strategickú víziu orientovanú na stredno- až dlhodobé horizonty vývoja danej technologickej oblasti.
Posledným štádiom je implementácia navrhnutých mechanizmov rozvoja technologickej oblasti alebo sektora. Jednou z hlavných výhod vzniku a fungovania technologickej platformy je priama účasť priemyslu na tvorbe stratégií orientácie výskumno--vývojových pracovísk a univerzít.
Vedecké pracoviská participujúce v technologickej platforme priamo komunikujú s priemyslom a majú tak možnosť reagovať na priemyselné výzvy. Prospech je obojstranný – firmy sa stávajú konkurencieschopnejšími a univerzity s orientáciou na úlohy využiteľné v priemyselnej praxi získavajú zdroje na svoje fungovanie. Za pozitívnu externalitu možno označiť napríklad študentov podieľajúcich sa na výskumných úlohách.
Ako je to v únii...
Európska únia v súčasnosti finančne podporuje 34 rôznych technologických platforiem, ktorých cieľom je formulovať nové priority pre výzvy v rámcových výskumných programoch EÚ. Projektové zdroje poskytuje EÚ, pričom v platformách sa definujú priority výskumu.
Doplnkovou súčasťou snahy o zlepšenie technologického potenciálu EÚ je aj predpokladaný vznik paralelných národných technologických platforiem. Lepšie odzrkadľuje štruktúru a potreby jednotlivých členských krajín, pričom krajiny môžu svoje potreby rýchlo a efektívne deklarovať v strategických zámeroch EÚ práve prostredníctvom európskych platforiem.
Organizačne je teda technologická platforma EÚ podporovaná národnými technologickými platformami, ktoré si navyše obyčajne vytvárajú regionálne technologické platformy. Slovenskú republiku v technologických platformách EÚ reprezentujú oficiálni, vládou vymenovaní zástupcovia, ako aj odborníci z príslušnej technologickej oblasti.
... a na Slovensku
Na Slovensku, žiaľ, nefungujú národné technologické platformy všetkých relevantných európskych technologických platforiem. Jednou z výnimiek je slovenská verzia európskej technologickej platformy Future Manufacturing Technologies – ManuFuture.
Jedným z cieľov ManuFuture SK v európskej platforme je aktívna podpora rastu konkurencieschopnosti a udržateľnosti priemyslu prostredníctvom vytvárania výskumných sietí medzi priemyslom a výskumno-vývojovou sférou. ManuFuture SK už reálne pracuje a v tomto roku zorganizovala medzinárodný workshop o digitálnom podniku so širokou účasťou prestížnych domácich, ale aj zahraničných firiem.
Žiaľ, výsledky národnej platformy nie sú dosiaľ zohľadnené v orientácii výskumných zámerov slovenských vedecko-výskumných pracovísk. Tie sa naďalej orientujú hlavne na základný výskum.
ManuFuture SK je tak zatiaľ len prvým slovenským pokusom o definovanie potrieb a očakávaní slovenského strojárskeho a automobilového priemyslu vo forme národných priorít strategickej výskumnej vízie. Táto vízia sa musí premietnuť do určenia reálnych výskumno-vývojových priorít našich vedecko--výskumných pracovísk.
Čo ďalej
Možností podporenia slovenských mutácií európskych technologických platforiem je omnoho viac. Vybrané európske platformy, ktoré môžu prispieť k rozvoju konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, by sa mali efektívne rozvinúť do národnej úrovne a podporiť tak celospoločenské priority Slovenska. V prvom kroku je možné rozvinúť práve technologické platformy EÚ, na ktorých práci sa už podieľajú slovenskí účastníci.
Definovanie cieľov a priorít, ktoré prinesú reálne využiteľné riešenia, zároveň podporí lepšiu spoluprácu medzi akademickou sférou a priemyslom. V tomto prípade priemyselný partner bude priamym používateľom výsledkov vedy a výskumu.
Takáto spolupráca prinesie zvýšenie inovačnej schopnosti našich firiem vrátane sektora malých a stredných podnikov. Výsledkom spolupráce bude, samozrejme, i rozvoj výskumno-vývojových pracovísk a rýchla komercionalizácia inovácií. Podpora tejto rozvojovej aktivity reprezentuje jednu z rozhodujúcich národných strategických výziev.
Miroslav Balog pracuje v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre v Bratislave, Milan Gregor na Žilinskej univerzite.
Ilustračné foto - Bloomberg
