Európska únia upozorňuje, že fajčenie vážne ohrozuje zdravie konzumentov tabakových výrobkov. Aktívnych aj pasívnych. Od výrobcov cigariet si vynucuje dôslednejšie informovanie o škodlivých účinkoch a zároveň obmedzuje ich reklamu. Okrem toho postupne vytláča fajčiarov z verejných priestorov. Čoraz viac členských štátov zakazuje fajčenie na pracovisku, vo verejných budovách, reštauráciách a baroch.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
- 89079>Atraktívnejšie dotácie ako výkupné ceny
- 89078>Dane siahnu fajčiarom hlbšie do vreciek
EÚ tiež štedro prispieva do osvetovej kampane. Len v rokoch 2003 – 2008 vyčlenila vyše 350 miliónov eur na protifajčiarske projekty všetkého druhu. Otázka fajčenia však naplno ukazuje politickú schizofréniu eurobyrokratov. Únia s nemalými prostriedkami síce bojuje proti fajčeniu, no zároveň pestovateľov tabaku veľkoryso podporuje – približne miliardou eur ročne.
Slováci na čele
Počet fajčiarov v jednotlivých členských krajinách sa výrazne líši. Vo Švédsku, kde sú cigarety neporovnateľne drahšie ako v iných častiach EÚ, fajčí 17 percent obyvateľov. Naproti tomu v slnečnom Grécku holduje cigaretám bezmála polovica populácie. Prvú ligu podľa štatistík EÚ hrajú ešte Slováci. V žiadnej ďalšej krajine počet fajčiarov neprekračuje 40 percent. Celoúniový priemer je tridsať percent.
Úmrtia spojené s konzumáciou tabakových výrobkov sú najväčšou skupinou zabrániteľných úmrtí v únii. Ročne na následky fajčenia v celej EÚ zomrie 650-tisíc ľudí. Zhruba trinásť miliónov Európanov trpí na vážne pľúcne, cievne a srdcové choroby.
Na vážnejší boj s fajčením sa Európska komisia odhodlala v druhej polovici 80. rokov v rámci programu Európa proti rakovine. Začiatkom deväťdesiatych rokov z časti subvencií pre európskych pestovateľov tabaku vznikol Spoločenský fond pre výskum a informovanie o tabaku. Vyzbierané prostriedky slúžili nielen na publicitu o negatívnych účinkoch tabaku, ale tiež na financovanie vývoja menej škodlivých odrôd tejto plodiny.
Reklama a nápisy
V snahe zabrániť narastaniu počtu fajčiarov najmä v radoch mladistvých sa Európska komisia pustila do tabakových koncernov. Na začiatok do ich nadnárodných reklám v printoch, rádiách a v internete, ktoré smernicou v celej únii zakázala v roku 2003. Komisia zakázala tabakovým koncernom aj priamu propagáciu výrobkov cez sponzoring športových či kultúrnych podujatí.
Výnimkou sú nepriame reklamné aktivity ako brand-sharing či národné reklamné kampane, napríklad na bilbordoch. Hoci na Slovensku sa už tabakové reklamné bilbordy nevyskytujú, v iných členských štátoch EÚ sú stále celkom rozšírené. Pre nedostatočnú implementáciu prohibitívnych pravidiel si komisia pozvala na koberček Nemecko, Česko, Maďarsko a Španielsko. Európska legislatíva pritom umožňuje krajinám EÚ prijímať v súvislosti s fajčením aj prísnejšie opatrenia.
Televíznu reklamu na tabak a tabakové výrobky zakázala únia v smernici o Televízii bez hraníc. Smernica neumožňuje ani sponzoring televíznych relácií. Únia dala červenú tiež označeniam light a mild, lebo tento typ cigariet v skutočnosti menej škodlivý nie je, takže spotrebiteľov iba zavádzajú. „To, že na cigaretách bolo napísané light, neznamená, že sú menej škodlivé. Nápis sme používali na odlíšenie chuti,“ tvrdí manažér spoločnosti Philip Morris International pre regulačné záležitosti Lars-Olaf Brendel.
Producenti musia na škatuľkách naopak uvádzať množstvo nikotínu, dechtu a oxidu uhoľnatého. „Aj povinné údaje o škodlivinách sú zavádzajúce,“ komentuje L.-O. Brendel. Ako vysvetľuje, ide totiž o parametre, ktoré „vyfajčí“ stroj podľa presných noriem, a nie koľko sa dostane fajčiarovi do pľúc.
Na vývoji cigariet veľkých spoločností pracuje množstvo ľudí. „Kompletne bezpečné cigarety sú však iba sen,“ konštatuje riaditeľ produktovej regulácie Philip Morrisu Rolf Lutz. Firmy sa snažia znižovať obsah nikotínu napríklad pridávaním expandovaného tabaku. No takéto a podobné úpravy sa odrážajú na konečných cenách.
Bez marketingu
Varovania o škodlivosti fajčenia a smrteľných následkov musia pokryť minimálne tridsať percent povrchu prednej strany škatuľky a až 40 percent zadnej strany balenia. Členské krajiny môžu od výrobcov požadovať aj potlač ilustračným materiálom, ktorý varovania zdôrazňuje.
„Ľudia, ktorí pripravujú zákony, by však mali myslieť na to, aby sme mali dostatok priestoru na informácie o produkte, na svoju značku,“ ťažká si manažérka vonkajších vzťahov spoločnosti Philip Morris Slovakia Andrea Gontkovičová. Škatuľka cigariet je podľa nej jednou z mála možností, ktorou môžu výrobcovia komunikovať so spotrebiteľmi.
Čoraz silnejšia regulácia – aj na Slovensku – výrazne znížila možnosti na uvádzanie nových značiek cigariet na trh. Producenti nesmú dávať reklamy na vonkajšie plochy, do médií, svoje značky nemôžu používať ani na označenie predajní, kde sa tabakové výrobky predávajú. No bez marketingovej podpory nové produkty zákazníkov nenájdu. „Nemáme problém so silnou reguláciou. Ak je férová a pre všetkých platí rovnako. Tabak je návykový a spôsobuje ochorenia. Komunikácia musí byť taká, aby ten, kto sa rozhodne fajčiť, urobil informované rozhodnutie,“ hovorí A. Gontkovičová.
Manažéri Philip Morissu si pritom vedia predstaviť silnejšiu reguláciu predaja cigariet. Napríklad prideľovaním licencií v distribučnom kanáli. Až po vlastníkov stánkov. „Ak by predajca doživotne prišiel o licenciu, dával by si väčší pozor, aby nepredal cigarety mladistvým. Bola by to väčšia hrozba ako pokuta od obchodnej inšpekcie,“ uvažuje A. Gontkovičová.
Čo to stojí
Problém je s vyčísľovaním nákladov spojených s fajčením. Komplexné štúdie neexistujú. Európska komisia náklady iba odhaduje. Vychádza z dostupných informácií o nákladoch, ktoré sa dajú označiť ako škody spôsobené fajčením. Pri výpočte sa komisia opiera o náklady vyplývajúce z dvoch najčastejších fajčiarskych ochorení – chorôb srdca a dýchacích ciest.
European Respiratory Society napríklad odhadla, že ochorenia dýchacích ciest vrátane rakoviny pľúc už v roku 2000 zaťažili celoeurópsku ekonomiku vyše sto miliardami eur. Štúdia organizácie rátala náklady z úbytku pracovných dní v dôsledku úmrtnosti či predčasných úmrtí a rehabilitácie. A tiež priame náklady na liečenie vrátane liekov.
Náklady na liečenie kardiovaskulárnych chorôb v pôvodnej európskej pätnástke podľa štúdie komisie dosahujú 74 miliárd eur ročne. Ak sa k nim prirátajú nepriame náklady z práceneschopnosti a predčasných úmrtí, suma stúpa na 180 miliárd eur.
Summa summarum, fajčiari už v roku 2000 zaťažili ekonomiku únie až 130 miliardami eur. Merané podľa vtedajšieho hrubého domáceho produktu spoločenstva, išlo o takmer 1,4 percenta. S ešte vyššou záťažou musia pritom bojovať ekonomiky desiatky nových členských štátov. S odvolaním sa na podobné štúdie komisia tvrdí, že celkové priame aj nepriame náklady spojené s fajčením predstavovali napríklad v Maďarsku v roku 1998 viac ako miliardu eur, asi 2,8 percent HDP. A podľa posledného odhadu z roku 2002 sa tento podiel vyšplhal na štyri percentá.
Zníženie spotreby tabaku a cigariet očakáva EÚ od postupného rastu ich cien v dôsledku rastu spotrebných daní. Podľa predstáv komisie by mali dane tvoriť minimálne sedemdesiat percent maloobchodnej ceny jednej škatuľky cigariet. Daň z pridanej hodnoty by nemala klesnúť pod 13,4 percenta a spotrebné dane pod 57 percent. A nemožno zabúdať ani na nevyhnutnú výbavu každého fajčiara – zapaľovač. Od tohto roka musí mať každý z nich detskú bezpečnostnú poistku.
Nesplnené ciele
Pestovanie tabaku bolo a ešte stále je z pohľadu únijných dotácií jednou z najvýnosnejších poľnohospodárskych aktivít. Poľnohospodári, predovšetkým z Talianska a Grécka, dostávajú ročné subvencie v objeme jednej miliardy eur. Tabak je v prepočte na hektár najdotovanejšia komodita. Z celkových dotácií v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky zhltnú pestovatelia tabaku viac ako dve percentá. Z celoúnijného rozpočtu je to viac ako percento.
Stará európska pätnástka pestuje tabak na zhruba desatine percenta poľnohospodárskej pôdy. Taliansko a Grécko generujú tri štvrtiny ich produkcie. Z desiatky nových členských krajín medzi najväčších pestovateľov patria Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Cyprus. Celkovo však vyprodukujú sotva desatinu toho, čo pôvodná pätnástka.
Európsky podiel na globálnej produkcii tabaku v ostatných dvadsiatich rokoch klesá. V polovici 80. rokov dosahoval 17 percent, o pol druha dekády neskôr to bola už iba desatina. A vlani dokonca iba 5,5 percenta svetovej produkcie. Pravda, EÚ v rebríčku postúpi po prijatí Rumunska a Bulharska.
Komisia zaviedla subvencie pre pestovateľov tabaku, aby podporila produkciu komerčne zaujímavých odrôd a odradila od pestovania nekvalitných druhov. Subvencie mali tiež zabrániť dovozu kvalitnejších druhov z iných krajín a zvýšiť životnú úroveň poľnohospodárov. Vo svojej štúdii však komisia konštatuje, že subvencie ani jeden z týchto cieľov nesplnili, ba dokonca priniesli nové negatíva.
Farmári pestujú aj menej kvalitné odrody a jednotlivé členské krajiny naďalej dovážajú vysokokvalitné druhy. Komisia priznáva, že doterajší spôsob podpory pestovania bol ekonomicky neefektívny. Preto už pred dvoma rokmi pri reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky rozhodla o zmenách. Naštartovali sa v uplynulom roku. Dotácie sa tak už aj pre tabakárov nebudú viazať na produkciu, ale na hektár obrábanej pôdy. Proces má byť ukončený v roku 2010.
Foto – Ivan Fleischer
