Súčasné problémy niektorých bánk predstavujú prvú krízu bankového sektora v ére Twitteru a sú iné, než boli za globálnej finančnej krízy v roku 2008. V čase, keď sociálne siete umožňujú bleskovo šíriť informácie vrátane špekulácií a poloprávd, je pre banky o to dôležitejšie dbať na svoju povesť a budovať si u klientov dôveru. Vyplýva to z názorov analytikov na serveri finančnej televízie CNBC.
„Toto je prvá banková kríza v ére Twitteru,“ povedal krátko po páde švajčiarskej banky Credit Suisse hlavný ekonóm finančnej spoločnosti UBS Global Wealth Management Paul Donovan. Práve UBS pred viac ako týždňom pristúpila na návrh švajčiarskych úradov, aby svojho menšieho rivala prevzala. Credit Suisse doplatila na dlhoročné problémy, ktoré sa ale netýkali systému, ale iba tejto banky.
„Sociálne médiá zvýšili význam reputácie, možno exponenciálne. A to je podľa mňa súčasť tohto problému,“ myslí si Donovan.
Riaditeľ Centra pre systémové riziká na Londýnskej ekonomickej škole (LSE) Jon Danielsson povedal, že v porovnaní s rokom 2008 teraz sociálne médiá poskytujú väčší priestor na šírenie najrôznejších fám. „Väčšie využívanie internetu a sociálnych médií, digitálne bankovníctvo a podobne, to všetko pôsobí na to, že finančný systém je krehkejší, než by inak bol,“ uviedol Danielsson.
„Je to úplne zásadná zmena,“ povedala minulý týždeň v diskusii organizovanej Ekonomickým klubom vo Washingtone generálna riaditeľka bankovej spoločnosti Citi Jane Fraserová. Poukázala tak na rýchle šírenie informácií o problémoch kalifornskej Silicon Valley Bank (SVB), ktorá začiatkom marca skrachovala. „Objaví sa pár tweetov a potom sa to rozbehne oveľa rýchlejšie, než tomu bývalo skôr,“ dodala.
Peniaze možno vybrať rýchlo
Zatiaľ čo informácie sa môžu rozšíriť za niekoľko sekúnd, peniaze je možné teraz vyberať rovnako rýchlo. Internetové bankovníctvo od základov zmenilo správanie klientov aj to, ako sa nazerá na kolaps bánk.
„Pred bankami sa teraz netvorili žiadne rady, ako to bolo v prípade banky Northern Rock v Británii (v čase finančnej krízy),“ uviedol Donovan. „To sa tentoraz nestalo, pretože sa pripojíte on-line, párkrát kliknete a máte hotovo,“ povedal. Popísal tak bežnú prax, ako sa v čase internetového bankovníctva dajú teraz peniaze z banky za pár sekúnd vybrať alebo previesť inam.
„Kombinácia rýchleho šírenia informácií a prístupu k finančným prostriedkom tak môže zvýšiť zraniteľnosť bánk,“ myslí si vedúci oddelenia daňovej a obchodnej politiky v Inštitúte finančných štúdií IFF univerzity v St. Gallen Stefan Legge. „Kým predtým vyvolával paniku pohľad na ľudí, ako stoja v rade pred pobočkami bánk, dnes máme sociálne médiá,“ uviedol Legge. „V istom zmysle môže dnes nápor na banky nastať oveľa rýchlejšie,“ dodal.
Európska únia po finančnej kríze vynaložila značné úsilie na zlepšenie hospodárskej situácie v členských krajinách. Vznikli aj nové inštitúcie finančného dohľadu a zavedené boli záťažové testy, ktoré by mali pomôcť predvídať problémy a zabrániť zrúteniu trhu. Podľa Danielssona je preto nepravdepodobné, že by európske banky prešli niečím tak vážnym ako v roku 2008. „Financovanie bánk je stabilnejšie, regulátori si oveľa viac všímajú riziká a úroveň kapitálu je vyššia,“ povedal Danielsson.
Expertka: Toto nie je úverová kríza
To ale neznamená, že keď je v dobrej kondícii bankový sektor ako celok, je v rovnako dobrej kondícii každá banka. „Ja neverím argumentu, že sa v bankovom systéme hromadí veľké systémové riziko,“ povedal hlavný poradca Medzinárodnej asociácie kapitálových trhov Bob Parker. Podobne vidí situáciu aj Fraserová, keď porovnávala súčasný bankový systém s tým, čo sa stalo v roku 2008.
„Toto nie je ako minule, toto nie je úverová kríza,“ povedala. „Tentoraz ide o niekoľko bánk, ktoré majú určité problémy, a je lepšie zabezpečiť, aby sme ich potlačili hneď v zárodku,“ dodala.
Šéf švajčiarskej centrálnej banky Thomas Jordan preto zdôrazňuje hlavne dôležitosť dôvery, vplyv on-line bankovníctva by nepreceňoval. „Nemyslím si, že by (internetové bankovníctvo) bolo zdrojom problému. Myslím, že to bol nedostatok dôvery, dôvery v rôzne banky, a to potom prispelo k tejto situácii,“ povedal minulý týždeň na tlačovej konferencii.
Podľa docenta podnikových financií na univerzite v St. Gallenu Stefana Ramelliho je dôvera v systém základným zákonom financií. „Najdôležitejším kapitálom pre banky je dôvera vkladateľov a investorov. Ak sa dôvera stratí, môže sa stať čokoľvek,“ povedal.
Ďalšie dôležité správy
