Spojené štáty americké boli desaťročia magnetom pre globálne talenty. Mnohé svetové špičky v oblasti vedy, technológií a podnikania si budovali svoje základy práve na amerických univerzitách.
Viac ako polovica startupov v USA s hodnotou nad jednu miliardu dolárov má medzi zakladateľmi aspoň jedného imigranta - často bývalého zahraničného študenta. Tento fakt podčiarkuje strategický význam vysokoškolského vzdelávania nielen pre jednotlivcov, ale aj pre ekonomickú silu samotnej krajiny.
S návratom Donalda Trumpa však Spojené štáty čelia dramatickému poklesu záujmu zahraničných študentov. Podľa údajov platformy Studyportals zaznamenali americké študijné programy medzi januárom a aprílom 2025 najnižšiu návštevnosť od čias pandémie - prepad o polovicu.
“Prospective students are already looking elsewhere. Studyportals, an online directory for degree programmes around the world, says clicks on American courses are now at their lowest level since the covid-19 pandemic” pic.twitter.com/fuJRk9RLc6
— Marc Porter Magee 🎓 (@marcportermagee) June 3, 2025
Bakalárske a magisterské programy zaznamenali medziročný pokles o viac než pätinu, doktorandské dokonca o tretinu. Ako uvádza britský časopis The Economist, hlavným dôvodom sú agresívne opatrenia administratívy Donalda Trumpa zamerané na obmedzovanie zahraničných študentov a útoky na financovanie univerzít ako Harvard či Columbia University.
Niektorí študenti tak pre napätú atmosféru zvažujú odklon od USA. Anonymná študentka z Nigérie opísala pre The Guardian vlastnú skúsenosť: „Amerika bola mojím snom. Ale potom, čo Trump obmedzil víza pre študentov, začínam uvažovať o Kanade alebo Nemecku. Necítim sa vítaná.“ Podobné obavy vyjadril aj študent z Indie menom Avi, ktorý pre agentúru AP News uviedol: „Rodičia obetovali všetky úspory na moje štúdium v USA. Teraz sa bojíme, že to bolo (kvôli Trumpovi) zbytočné.“
Nové centrá akademického záujmu
Kým USA zavádzajú reštrikcie, iné krajiny využívajú situáciu vo svoj prospech. Hongkong sa prezentuje ako otvorená alternatíva a vyzýva „diskriminovaných študentov” v USA na presun. Malajzia je taktiež populárnym cieľom pre študentov z iných krajín. Napríklad Univerzita Sunway v spolupráci s Arizona State University ponúka študentom možnosť preniesť si kredity dokonca aj priamo z Harvardu.
Do popredia sa dostáva aj Nemecko, ktoré má do konca roka 2025 prijať viac ako 400-tisíc zahraničných študentov. V minulom roku navyše zaviedlo nové pravidlá, ktoré študentom z krajín mimo EÚ umožňujú legálne pracovať až 20 hodín týždenne, teda dvojnásobok predchádzajúceho limitu. Rovnako aj Británia eviduje rastúci dopyt po vysokoškolskom vzdelaní.
Finančný význam zahraničných študentov
Zahraniční študenti nepredstavujú pre americké univerzity len akademický prínos - ich prítomnosť má aj zásadný finančný vplyv. V akademickom roku 2023/2024 prispeli americkej ekonomike sumou 43,8 miliardy dolárov, čo je približne tretina ročného slovenského HDP.
Pre verejné univerzity sú tieto príjmy životne dôležité, keďže sa často spoliehajú na vyššie školné, ktoré zahraniční študenti platia. Ich prítomnosť zároveň generuje pracovné miesta v oblastiach ako stravovanie, zdravotnícke a ubytovacie služby.
Najväčšiu stratu však Spojené štáty riskujú v oblasti ľudského kapitálu. Podľa The Economist až tri štvrtiny zahraničných doktorandov uvádzajú, že plánujú po skončení štúdia zostať v krajine. Ak sa však ich prílev zastaví, dôsledky pocíti najprv akademická obec a dlhodobo aj celé hospodárstvo.
Ďalšie dôležité správy
