Ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok podpísal výnos o rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany vyhlásiť v krajine stanné právo, ktoré bude platiť od 26. novembra do 25. januára 2019. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
Pri tejto príležitosti ponúkame niekoľko príkladov uplatnenia stanného práva v minulosti v rôznych častiach sveta.
Ázijské prípady
Juhofilipínske mesto Marawi, nachádzajúce sa 800 kilometrov južne od metropoly Manila, zničili v roku 2017 počas obliehania ozbrojenci napojení na teroristickú organizáciu Islamský štát. Počas tohto obliehania trvajúceho od mája do októbra 2017 zahynulo v Marawi vyše 1 200 ľudí a okolo 500-tisíc ďalších museli opustiť svoje domovy.
Po bojoch ostalo mesto v troskách, čo viedlo filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho k vyhláseniu stanného práva na ostrove Mindanao. Filipínsky Kongres v decembri 2017 vyhovel Duterteho žiadosti a predlžil platnosť stanného práva do 31. decembra 2018.
Vojenská junta v Thajsku 1. apríla 2015 zrušila stanné právo, ktoré v krajine platilo desať mesiacov. Thajská armáda sa ujala moci 22. mája 2014 po tom, ako zvrhla vládu bývalej premiérky Jinglak Šinavatrovej. Tú za zneužitie právomocí zbavili úradu niekoľko dní pred vojenským prevratom.
V Thajsku sa následne niekoľko mesiacov konali neraz násilné protesty, pri ktorých zahynulo 30 ľudí. Premiér thajskej vojenskej vlády Prajut Čan-o-ča v čase zrušenia stanného práva uviedol, že o povolenie zrušiť stanné právo požiadal kráľa Pchúmipchóna Adundéta. Nahradil ho nariadením, na základe ktorého si armáda zachovala rozsiahle právomoci.
„Menšie zlo“
Prezident Porošenko 8. júna 2015 podpísal legislatívu upravujúcu stanné právo na Ukrajine. Stanné právo je v nej definované ako „špeciálny právny režim, ktorý sa na Ukrajine alebo jej samostatných územiach vyhlasuje v prípade ozbrojenej agresie, hrozby útoku, ohrozenia nezávislosti alebo územnej celistvosti štátu“.
Stanné právo môže byť vyhlásené po tom, ako Najvyššia rada prijme zodpovedajúci prezidentský dekrét. Podľa danej legislatívy vyhlásenie stanného práva prináša so sebou pracovnú službu pre obyvateľov v produktívnom veku, umožňuje vyvlastnenie majetku, zakazuje zhromažďovanie sa a aktivity určitých politických strán, zavádza cenzúru médií a obmedzuje slobodu pohybu občanov.
So stanným právom mal skúsenosť aj severný sused Slovenska. V poľských mestách sa 13. decembra 1981 objavili tanky. Hlavným aktérom udalosti, ktorá sa do dejín dostala ako vyhlásenie stanného práva, bol premiér a generálny tajomník Poľskej zjednotenej robotníckej strany, generál Wojciech Jaruzelski.
V ten deň oznámil obyvateľom krajiny, že moc v krajine preberá Vojenská rada národnej záchrany. Stalo sa to v situácii, keď komunisti strácali autoritu a stále silnejší vplyv nadobúdalo nezávislé odborové hnutie Solidarita. Toto opozičné hnutie bolo postavené mimo zákona. Zatknutých bolo vyše päťtisíc ľudí.
Vojenská rada zrušila slobodu zhromažďovania a právo na štrajk, zaviedla cenzúru a zákaz nočného vychádzania. V 90. rokoch 20. storočia, po páde komunistického zriadenia, sa W. Jaruzelski obhajoval, že zvolil „menšie zlo“, aby zabránil vojenskej intervencii Moskvy.
Neskôr sa objavili tvrdenia, že Sovietsky zväz nehrozil vojenským obsadením Poľska, ale sám W. Jazruzelski prosil Moskvu o pomoc v podobe tankov.
Prvá heydrichiáda
Na základe nariadenia ríšskeho protektora v Čechách a na Morave Reinharda Heydricha bol v septembri 1941 vyhlásený občiansky výnimočný stav. Na jeho základe bolo s vyhlásené stanné právo v niekoľkých okresoch a mestách: napríklad v Prahe, Brne, Boskoviciach, Tišnove, Vyškove, Moravskej Ostrave, Vsetíne, Valašskom Meziríčí, Olomouci, Prostějove a v ďalších.
Počas výnimočného stavu platil napríklad zákaz zhromažďovania sa na verejnosti a zákaz vychádzania po policajnej hodine. Toto obdobie takzvanej prvej heydrichiády trvalo do 1. decembra 1941, v oblasti Prahy a Brna až do 20. januára 1942.
Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) v roku 2002 schválila Ústavný zákon č. 227/2002 7. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (v znení 113/2004 Z. z., 566/2005 Z. z., 181/2006 Z. z., 344/2015 Z. z.).
