Francúzske lietadlo Airbus A330 Multi Role Tanker Transport vzlietlo nedávno smerom na severné Švédsko v rámci misie Pégase High North. Išlo už o tretie tohtoročné vyslanie francúzskeho letectva na základňu Luleå, čo je dôkaz, že Paríž presúva pozornosť z tradičných pôsobísk ako Indo-Pacifik a Sahel k európskej obrane. „Dokážeme operovať kdekoľvek v Európe do pol dňa,“ vyhlásil veliteľ francúzskej misie generál Patrice Hugret pre Politico.
Švédsko, ktoré po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022 vstúpilo spolu s Fínskom do NATO, sa rýchlo mení na dôležitý článok aliancie v Arktíde. Základňa Luleå je len 600 až 700 kilometrov od prvej ruskej vojenskej základne. „Z leteckého hľadiska to nie je ďaleko,“ konštatuje plukovník a veliteľ základne Peter Greberg.
Po 75 rokoch závislosti od amerických vojakov pociťuje Európa abstinenčné príznaky
Napriek rozdielnej geografii majú Francúzsko a Švédsko prekvapivo podobnú obrannú filozofiu – dôraz na sebestačnosť, silný obranný priemysel a schopnosť brániť sa bez potreby rozsiahlej vonkajšej pomoci. „Pred vstupom do NATO sme sa museli úplne spoľahnúť na seba,“ vysvetlil veliteľ švédskeho letectva generálmajor Jonas Wikman na pozadí francúzskych Rafale a švédskych Gripenov zaparkovaných na plošine v Luleå. Historické väzby medzi oboma krajinami siahajú až do 17. storočia, kedy Francúzsko podporilo Švédsko počas tridsaťročnej vojny.
Spoločnosti MBDA a Saab potvrdili záujem o prehĺbenie spolupráce v oblasti protivzdušnej obrany a v námornom sektore. Obe krajiny sa tiež zapojili do európskej iniciatívy Long-Range Strike Approach zameranej na vývoj nových typov rakiet.
NATO sa kedysi zrodilo zo strachu pred rozpínavým Ruskom. Dnes hrozí, že padne na Ukrajine
Obzvlášť citlivou témou je potenciálne začlenenie Švédska do francúzskeho jadrového dáždnika. Viacero predstaviteľov z oboch krajín potvrdilo, že Švédsko je jednou z najaktívnejších krajín pri diskusii o tom, ako by francúzske jadrové zbrane mohli prispieť k ochrane Európy. „Otázka európskeho jadrového odstrašenia je čoraz aktuálnejšia. Sledujeme ju pozorne, najmä vzhľadom na správanie Spojených štátov,“ povedal riaditeľ Švédskeho inštitútu medzinárodných vzťahov Jakob Hallgren.
Novú bilaterálnu dohodu o obrane a hospodárskej spolupráci majú 9. mája podpísať aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a poľský premiér Donald Tusk. Ide o ďalší krok v snahe európskych štátov posilniť vojenské väzby. „Tusk tým vysiela odkaz aj do Washingtonu, nášho hlavného spojenca po dlhé roky,“ uviedol analytik z poľského think-tanku Defence24 Aleksander Olech pre Financial Times. „Je to jasné vyhlásenie, že Poľsko nie je výlučne závislé od USA, ale má aj iných silných jadrových partnerov.“
Dohoda prichádza krátko po tom, čo D. Tusk naznačil ochotu Poľska zúčastniť sa na diskusii o zahrnutí pod francúzsky jadrový dáždnik. Zároveň nevylúčil ani možnosť domáceho vývoja jadrových zbraní ako prostriedku odstrašenia Ruska.
Ďalšie dôležité správy
