Severnú Kóreu postihol rozsiahly výpadok internetu, ktorý na niekoľko hodín znemožnil prístup na vládne webové stránky. Podľa analytikov, na ktorých sa odvoláva agentúra Reuters, mal výpadok zrejme vnútorné príčiny a nešlo o kybernetický útok.

Stránky hlavných severokórejských oficiálnych médií, ministerstva zahraničných vecí a národnej leteckej spoločnosti Air Koryo boli nedostupné. Pomaly nabiehať začali opäť až okolo poludnia miestneho času (5: 00 SELČ).

Celá severokórejská internetová infraštruktúra sa prestala zobrazovať v systémoch, ktoré sledujú internetovú aktivitu. Postihnuté boli tiež e-mailové služby, uviedol predtým analytik Junade Ali, ktorý z Británie monitoruje severokórejský internet.

„V súčasnosti dochádza k rozsiahlemu výpadku severokórejského internetu – ovplyvňuje všetky trasy, či už prichádzajú cez Čínu alebo cez Rusko," uviedol Ali. „Ťažko povedať, či je to zámer alebo náhoda – ale zdá sa, že ide skôr o vnútornú záležitosť ako o útok," dodal.

Severná Kórea má jeden z najprísnejšie kontrolovaných internetových systémov na svete. Verejnosť má prístup len k intranetu zriadenému vládou, ktorý nie je pripojený k širšej celosvetovej sieti. Len hŕstka členov vlády a vedenie má povolený otvorený prístup. Vládne a spravodajské webové stránky často slúžia propagande pre vonkajšie publikum.

Severná Kórea v predchádzajúcich rokoch zažila rozsiahle výpadky internetu, pri ktorých existuje podozrenie, že boli spôsobené kybernetickými útokmi.

V krajine však pôsobia elitné tímy hackerov, vrátane skupiny známej ako Lazarus, ktorú riadi aparát tajných služieb a ktorá je obviňovaná z útokov na zahraničné inštitúcie a spoločnosti a v poslednom čase aj z krádeží a prania kryptomien. Severná Kórea popiera, že by sa podieľala na hackerských útokoch, krádežiach kryptomien a ďalšej kyberkriminalite.

Ďalšie dôležité správy

Na snímke severokórejský vodca Km Čong-un pri oficiálnom ukončení svojej návštevy v Rusku 17. septembra 2023.
Neprehliadnite

Severná Kórea premenila IT pracovníkov na zločinecký syndikát. Ich platmi financuje zbrane