Severná Kórea sa už za spoluprácu s Ruskom nehanbí

V tieni geopolitických otrasov a medzinárodnej izolácie sa Severná Kórea rozhodla zmeniť politickú stratégiu a posilniť väzby s Ruskom. Pchjongjang sa totiž v októbri 2024 vzdal akýchkoľvek nádejí na zmierenie s Južnou Kóreou a označil ju za nepriateľský štát.

Severokórejský prezident Kim Čong-un tak presunul svoju pozornosť viac na sever. Dúfa, že sa spoluprácou s Ruskom vyhne ďalším medzinárodným sankciám, zmierni domácu ekonomickú krízu a zvýši konkurencieschopnosť na globálnej scéne.

Plnenie bezpečnostného sna

Severná Kórea podpísala s Ruskom v júni 2024 dohodu o strategickom partnerstve. Obe krajiny si ňou prisľúbili vzájomnú pomoc v prípade napadnutia tretími stranami. Pchjongjang navyše poskytol Moskve tony munície a tento mesiac prvýkrát otvorene priznal, že Rusom na Ukrajinu poslal na pomoc 12-tisíc vojakov.

Na znak vďaky má Kremeľ zásobovať Severnú Kóreu ropou, obilninami a vojenskou technológiou. Hlavným bezpečnostným cieľom Pchjongjangu je vybudovať vyvážené zbrane hromadného ničenia (ZHN), ktorými chce pri rokovaniach o kontrole nad kórejským polostrovom vydierať Soul.

Posilňovanie ZHN je pravdepodobne najpodstatnejšou výhodou, ktorú si Kim Čong-un od spojenectva s Ruskom sľubuje. Podľa Spojených štátov je veľmi pravdepodobné, že Moskva pomáha Severnej Kórei zvýšiť výkonnosť, spoľahlivosť a smrteľnosť jej jadrových hlavíc.

Sankcie? Žiadny problém

Politicko-vojenská spolupráca poskytuje Pchjongjangu aj akýsi ochranný štít proti medzinárodnému tlaku. Rusko je totiž stálym členom bezpečnostnej rady OSN a má právo vetovať jej rozhodnutia. Severná Kórea sa tak zrejme aspoň nateraz nemusí báť nových medzinárodných sankcií.

Pchjongjang zároveň prehlbovaním vzťahov s Moskvou nenápadne znižuje svoju závislosť od Číny. Tá mu síce dlhé roky pomáhala prežiť izoláciu, no na oplátku vyžadovala priam nezdravú vernosť. Pre režim, ktorý si nadovšetko cení autonómiu, je tak diverzifikácia aliancií kľúčovou výhodou.

Od roku 2023 Kim Čong-un navyše opakovanie hovorí o príchode „novej studenej vojny“. „Žiadna krajina ju neprivíta tak ako Severná Kórea, pretože to zvyšuje jej strategickú hodnotu pre Čínu a Rusko,“ vysvetlil pre New York Times expert na americko-čínske vzťahy Lee Seong-hyon.

Pod drobnohľadom Číny

„Bratríčkovanie“ s Ruskom ale má aj nemalé riziká. Severná Kórea totiž svoj osud vkladá do rúk krajiny, ktorú Západ izoluje a trápi sankciami. Ak by v budúcnosti došlo ku kolapsu alebo k veľkej destabilizácii ruského režimu, Pchjongjang by sa mohol ocitnúť vo veľmi nepriaznivej situácii.

Prehlbujúce sa vzťahy medzi Ruskom a Severnou Kóreu pozorne sleduje aj Čína. Pchjongjang údajne s Pekingom nekonzultoval svoje rozhodnutie poslať na Ukrajinu vojakov. Táto nedostatočná koordinácia môže naštrbiť ich vzájomnú dôveru. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že sa Severná Kórea v rámci zahraničného obchodu spolieha takmer výlučne na svojho dlhoročného ázijského „kamaráta“. Vyše 90 percent všetkých tovarov totiž do krajiny prúdi práve cez čínsku hranicu.